Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 1104 d

Trochu neskôr som sa dostal ku komentáru Michala Havrana, ktorý pred týždňom písal o Jozefovi Tisovi a o omyloch a bludoch politického katolicizmu. Havran o Tisovi napísal, že „svojím pôsobením naplnil heretický konštrukt politického katolicizmu, keď prezentoval sám seba raz ako obeť a raz ako obetu.“ To platí podľa Havrana o viacerých katolíkoch aj dnes, „pretože sa prezentujú ako obete nejakých kultúrnych a politických sprisahaní, trepkajú o neomarxizme a liberalizme, tvrdia, že žijú v neslobodných spoločnostiach.“

Ako ďalej píše Havran, „je to bolestínska póza, ktorá si našla na Slovensku silné zázemie“, pričom o niečo nižšie za dedičov tohto bolestínstva označuje skupinu „Martin Hanus a spol.“ (Tým má zrejme na mysli celý Postoj.)

Chvíľu ma to primälo rozmýšľať, či naozaj tak vynikám bolestínstvom tohto druhu, ale nejako špeciálne sa v tom ja sám (ani Postoj) nenachádzam. Bolestínsky som sa necítil ani pred pár rokmi, keď Havran napísal, že moja novinárska eufória je „spôsobená zrejme prejedením sa hostií po záruke“. (Havrana ako vtedy pravidelného stĺpčekára Pravdy sa dotkol text v .týždni, v ktorom som písal, prečo denník Pravda toľko útočí na vtedajšieho šéfa polície Jaroslava Spišiaka.)

Téma bolestínstva v katolíckom či konzervatívnom prostredí je však nesporne zaujímavá, v tom Michal Havran netriafa úplne vedľa.

Len ma vcelko pobavilo, že ju nastoľuje autor, ktorý je v našich zemepisných šírkach majstrom bolestínskej publicistiky – keby čitateľ poznal Slovensko len z textov Michala Havrana, videl by krajinu plnú skrytých či otvorených ľudákov a nehodnej luzy, ktorým len osvietená EÚ bráni, aby svojimi čižmami už-už rozšliapli pučiace výhonky progresivizmu v bratislavskom Starom Meste.

Lukáš Obšitník pred 1104 d

Ukazuje sa, že menej kresťanská Amerika môže byť horšia Amerika, píše David French, komentátor amerického magazínu National Review. Pripomína nedávny článok Rossa Douthata z New York Times, podľa ktorého absencia náboženstva vo verejnom priestore nevyhnutne a ani pravdepodobne nepovedie k rastu tolerancie a umiernenosti.

French potom upozorňuje na článok v The Atlantic od Petra Beinarta, profesora žurnalistiky a politickej vedy na City University v New Yorku. Breinart: „Sekularizmus sa spája s väčšou toleranciou voči homosexuálnym manželstvám a marihuane. Tiež však robí americké stranícke spory brutálnejšími. A takisto prispel k rastu aj Donalda Trumpa, aj tzv. hnutia 'alternatívnej pravice', ktorého členovia sa považujú za reprezentantov belošského nacionalizmu. Hoci Američania opustili organizované náboženstvo, politiku neprestali vnímať ako zápas medzi 'my' a 'oni'. Mnohí začali 'nás' a 'ich' definovať ešte primitívnejším a nezmieriteľnejším spôsobom.“

Breinart cituje prieskum agentúry Pew Research Center, podľa ktorého síce Trump v primárkach o 17 percent strácal na Teda Cruza medzi evanjelikálmi, ktorí pravidelne navštevujú kostol, no vyhral nad ním o 27 percent medzi tými, ktorí do kostola nechodia.

Podobne je to podľa Breinarta aj medzi ľavičiarmi. Afroamerickí tridsiatnici sa trikrát viac vyhýbajú spojeniu s cirkvou ako afroamerickí päťdesiatnici. Z takéhoto podhubia potom vzrastá aj revolučná nálada tvoriaca hnutie „Black Lives Matter“, ktoré v mene ochrany práv černochov organizuje masové nepokoje v amerických mestách. Breinart to uzatvára: „Politickí komentátori roky snívali o tom, že kultúrna vojna o náboženskej morálke, ktorá sa začala v 1960. a 1970. rokoch, vyhasne. To sa aj stalo. No sekulárnejšia a divokejšia národná a rasová kultúrna vojna, ktorá nasleduje, je horšia.“

„Nemalo by to nikoho prekvapovať,“ píše French. „Ak na oboch stranách spektra marginalizujete a vytesňujete ľudí, ktorí veria, že by mali hovoriť pravdu, milovať svojich nepriateľov a usilovať sa o pozdvihnutie najviac znevýhodnených Američanov (akokoľvek nedokonale žijú svoje ideály) v prospech tých, ktorí si pravdu ctia menej, svojimi nepriateľmi pohŕdajú a usilujú sa o víťazstvo svojej strany za každú cenu, potom sa politika naozaj rýchlo stane odpornou.“

Foto: flickr.com/Anne Worner

Martin Hanus pred 1105 d

Francúzska televízia včera odvysielala prvú prezidentskú debatu, trpezlivosť divákov aj kandidátov bola preverená na doraz – debata trvala tri hodiny, piati najsilnejší kandidáti zakaždým odriekali svoje dvojminútové stanoviská k obrovskému počtu tém.

Ako vo svojej analýze napísal nemecký týždenník Der Spiegel, divák sa už nemal šancu vyznať v džungli všetkých čísel, štatistík a percent (k nezamestnanosti, chudobe, zadlženosti, daniam či sociálnym programom).

Nacionalistka Marine Le Pen, liberál Emmanuel Macron, konzervatívec François Fillon, radikálny socialista Benoit Hamon a ešte radikálnejší socialista Jean-Luc Mélenchon sa vyjadrovali k trom základným okruhom (Akú chceme spoločnosť pre Francúzsko? Aký ekonomický model? Aké miesto vo svete?), no ako píše Spiegel, v tejto debate sa oveľa viac než súkané fakty rátali emócie.

Jednu z najpamätnejších viet vyslovila podľa týždenníka Le Penová: „Emmanuel Macron, ste fascinujúci. Dokážete hovoriť sedem minút bez toho, aby ste vyjadrili jedinú jasnú myšlienku.“ Macronovi sa však podľa Spieglu prvá debata vydarila, úspešne sa dokázal vymedziť voči „profesionálnym politikom“ a pritom pôsobiť vcelku štátnicky.

Macronovi zatiaľ ide karta aj v prieskumoch: v prvom kole sú zatiaľ zisky Macrona a Le Penovej v podstate vyrovnané (každý okolo 26 percent), v druhom kole by mal Macron poraziť Le Penovú v pomere, v akom u nás zdolal Andrej Kiska Roberta Fica. Teda 60 ku 40.

Zľava Francois Fillon, Emmanuel Macron, Jean-Luc Mélenchon, Marine Le Penová a Benoit Hamon počas pondelňajšej televíznej debaty v Aubervilliers na okraji Paríža 20. marca 2017. FOTO TASR/AP

Martin Hanus pred 1106 d

Hoci opozícia má v kauze zrušenia amnestií jasnú morálnu prevahu nad Robertom Ficom, ktorý Mečiarove amnestie takmer celé dve desaťročia právne hájil, Fico každým dňom získava na politickej prevahe.

Dnes prišla ďalšia správa, že vládny návrh podporí aj 14 poslancov ĽSNS, Fico má tak už teraz zaistených zhruba 97 hlasov (ak k tomu prirátame aj troch odpadlíkov z hnutia Sme rodina, ktorí pravidelne hlasujú s koalíciou).

Ak by teraz chcel Fico aj predstierať, že mu záleží na dohode s demokratickou opozíciou a je ochotný posunúť vládny návrh na aprílovú schôdzu, SaS, OĽaNO a Sme rodina budú v ďalších rokovaniach o podobe kompromisu ťahať za oveľa kratší koniec.

Buď sa v opozícii rozhodnú, že za svoje víťazstvo vyhlásia akýkoľvek miniatúrny ústupok, ktorý od Fica dostanú, no v princípe podporia vládnu cestu zrušenia amnestií cez Ústavný súd. Alebo vo finále povedia, že okľuku cez Ústavný súd odmietajú, v takom prípade presadia svoj návrh Smer, SNS a Most aj s pomocou ĽSNS.      

FOTO TASR – Tomáš Halász

Jaroslav Daniška pred 1106 d

Martin Schulz sa včera stal kandidátom SPD na kancelára, na mimoriadnom zjazde získal 100 percent hlasov (605 zo 608 hlasov, 3 boli neplatné). Schulz predviedol ohnivú reč, kde sa to hemžilo Nemeckom a Európou, bol osobný, vďačný aj útočný. Osobitne proti Trumpovi, ale kriticky sa zmienil aj o Poľsku, Maďarsku a Turecku. Napokon už z minulosti je známy ako tvrdý kritik Kaczynského a Orbána.

Socialistický kandidát na kancelára sa predstavil ako bojovník za demokraciu a slobodu médií. Ak by sa stal Martin Schulz s takouto rétorikou nemeckým kancelárom, možno očakávať zhrošenie vzťahov Nemecka s USA aj Nemecka a štátov strednej Európy. Pre Slovensko nie je bez významu, že Schulz pri svojom ideologickom založení berie ohľad na to, že Robert Fico je sociálny demokrat, minimálne doteraz tak činil a nijako ho napr. nekritizoval za Ficovu podporu definície manželstva v ústave, čo je inak pre európskych socialistov červené súkno.

Schulzovo vymedzenie voči USA, resp. osobe nového amerického prezidenta Trumpa, sa krylo s návštevou Angely Merkelovej v USA, ktorá nedopadla mimoriadne dobre. Minimálne jej mediálny obraz. Všetky relevantné noviny píšu o tweete amerického prezidenta Trumpa, ktorý po návšteve síce napísal, že stretnutie bolo výborné, ale zároveň dodal, že „Nemecko dlží obrovké sumy peňazí NATO a USA musia dostať viac za silnú a veľmi nákladnú obranu, ktorú poskytujú Nemecku“. Merkelová sa teda domov vrátila s výčitkou.

Voči jeho slovám sa následne vymedzila ministerka obrany Ursula von der Leyenová, ktorá odmietla, že by niekto niekomu v NATO niečo dlžil. Zároveň spochybnila 2-percentný záväzok voči NATO, keď dodala, že Nemci financujú obranu aj prostredníctvom mierových misií OSN. 

Antiamerikanizmus už v nemeckej kampani pomohol niekdajšiemu kancelárovi Schröderovi.

Foto: TASR/AP

Pavol Rábara pred 1107 d

Kardinál Miloslav Vlk v piatok večer pár hodín pred svojou smrťou zašeptal slová: „Najkrásnejší kráľ“.

V rozhovore pre server Lidovky.cz to tvrdí Antonín Randa zo združenia Cesta 121, ktoré sa o kardinála Vlka staralo v poslednom období.

Podľa Randu sa lekárka kardinála Vlka spýtala, čo tým myslel, kto je ten najkrásnejší kráľ. „Načo pán kardinál zašeptal „Ježiš na kríži“. A to bolo všetko, neviem o tom, že by ďalej hovoril. Mal nablízko kópiu obrazu trpiaceho Krista, ktorú sme mu prinesli z karlínskej fary. Ten obrázok si pôvodne do Karlína priniesol z arcibiskupstva. Myslím, že ten dosť vypovedá o tom, čo prežíval v posledných dňoch a hodinách,“ dodal v rozhovore Randa.  

Pre Postoj.sk dnes Randa povedal, že odchod kardinála Vlka bol pokojný. „V posledných dňoch už chcel byť hlavne sám. Bol pripravený na stretnutie s Pánom,“ vyjadril sa Randa. 

Foto: TASR/AP

Ján Duda pred 1107 d

Témou evanjelia tretej pôstnej nedele je rozhovor Ježiša so ženou Samaritánkou pri Jakubovej studni (Jn 4,5-42). Je to veľmi dlhá stať evanjelia, ktorú by som zhrnul do jednej vety: Božia milosť je potrebná k našej spáse (6 hlavných právd).

(1) Na jednej strane Ježiš ako človek tiež potreboval uhasiť smäd vodou, preto pýtal Samaritánku, aby sa mu dala napiť vody (verš 7). Ale na druhej strane ako Boží Syn jej ponúka „vodu“, ktorá má silu dať „život večný“ (verš 14). Tou živou vodou je Božia milosť, ktorá dáva človeku schopnosť stať sa obyvateľom neba.

(2) Niektorí kresťania si myslia, že k účasti na živote s Bohom v jeho kráľovstve stačí, keď nemáme hriechy. Nie, nestačí (porov. Ježišovo podobenstvo o návrate nečistého ducha – Lk 11,24-26). Ešte je potrebná posväcujúca milosť Božia, ktorá nás robí schopnými mať účasť na živote v Božom kráľovstve. Preto sa nazýva aj zbožšťujúcou milosťou (Kompendium, 423).

(3) Apoštol Pavol milosť zbožšťujúcu nazýva rôzne, napr. „obliekli ste si nového človeka“ (Kol 3,10), „oblečte si Pána Ježiša“ (Rim 13,14), „obliekli ste si výzbroj svetla“ (Rim 13,12). Preto apoštol následne tvrdí: „Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus“ (Gal 2,20) a že „Kristus je náš život“ (Kol 3,4).
Milosť zbožšťujúca ako schopnosť a dar k spáse je prítomnosťou Krista v našom živote a s ním sme spôsobilými aj my dosiahnuť dar neba.

Ponaučenie: prosme často Pána v modlitbe, aby nám daroval „vodu“ zbožšťujúcej milosti a aby sme o ňu nikdy neprestali prosiť a namáhať sa.

Požehnanú tretiu pôstnu nedeľu všetkým praje Ján Duda.

Foto: wikimedia

Jozef Majchrák pred 1109 d

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó sa v aktuálnom spore medzi EÚ a Tureckom postavil na tureckú stranu. V Budapešti vyhlásil, že Európska únia oklamala Turecko, keď mu v rámci migračnej dohody sľúbila zrušenie vízovej povinnosti pre jeho občanov.

Európska komisia podľa maďarského ministra povedala Turecku, že problémy utečencov a bezvízového cestovania budú riešené spoločne, a tento sľub nedodržala. 

Treba však povedať, že EÚ bezvízový styk podmienila splnením 72 podmienok, ktoré sa týkajú okrem iného zabezpečenia dokladov totožnosti, riadením migrácie, bezpečnosti, základných ľudských práv a spätného preberania migrantov.

Už pri podpise dohody v marci 2016 mnohí upozorňovali na to, že bezvízový styk EÚ s Tureckom nie je reálny. Po pokuse o prevrat  a následných Erdoganových opatreniach proti svojim oponentom to už muselo byť jasné všetkým. 

Rovnako aj to, že je len otázkou času, kedy Erdogan tento bod dohody využije ako zámienku na jej vypovedanie. Teraz sa to stalo a najbližšie týždne a mesiace ukážu, ako je Únia na tento scénar pripravená. 

Foto: TASR/ AP

 

 

Martin Hanus pred 1109 d

Denník N včera napísal, že po našom rozhovore so psychologičkou z Ústredia práce Katarínou Hatrákovou o Čistom dni „by si Ján Richter zaslúžil prísť o funkciu“. Ako ďalej komentuje denník, „psychologička (...) prezradila také veci, že minister práce a sociálnych vecí ešte viac vyzerá ako človek, ktorý buď nevie, čo sa v jeho rezorte deje, alebo je spolupáchateľ, ktorý niečo skrýva.“

Denník N včera priniesol aj reakciu Ústredia práce na vyjadrenia svojej psychologičky v rozhovore pre Postoj: „Spôsob komunikovania osobných postojov pri takej vážnej téme, aj keď už v súčasnosti nie je výnimočný, nás zo strany zamestnankyne ústredia prekvapil. (...) Informácie, ktoré zamestnankyňa uvádza, nikdy neboli súčasťou žiadneho výstupu kontrolnej skupiny. Je zarážajúce, že s nimi prichádza až teraz, zhruba 8 mesiacov po skončení kontroly. Odporúčania zrušiť akreditáciu nie sú súčasťou spomínaného protokolu, ktorý bol výsledkom kontroly tímu ústredia. (...) Absolútne nerozumieme vyjadreniam zamestnankyne a dešpektu, s ktorým sa zrazu vyjadruje o práci kolegov a o systéme, súčasťou ktorého je, a teda má možnosť aktívne ho meniť a svojimi názormi prispievať k jeho formovaniu.“

Ústredie práce ešte dodalo, že „kvôli objektívnemu vyšetreniu ,dojmov‘ našej zamestnankyne okamžite postupujeme zverejnený rozhovor špeciálnemu vyšetrovaciemu tímu v Trnave“.

V Postoji vás budeme o tomto prípade naďalej informovať.

Do prípadu zasiahol aj prezident Kiska, ktorý ministrovi Richterovi napísal: „Beriem na vedomie Vaše nedávne rozhodnutie o neodobratí akreditácie resocializačnému stredisku n. o. Čistý deň v Galante – napriek tomu, že Vám príslušná akreditačná komisia odporúčala, aby ste akreditáciu zariadeniu odňali.“

Ako nedávno skonštatoval môj kolega Pavol Rábara, kauza Čistý deň sa pomaly mení na čistý masaker.

FOTO TASR – Martin Baumann

Martin Hanus pred 1110 d

Nedávno som písal, že tento supervolebný rok v Európe môže byť aj rokom AntiTrumpa, v ktorom strany hlásiace sa k brexitu a trumpizmu uspejú oveľa menej, než sa pôvodne očakávalo. Predbežné prognózy z holandských volieb túto predtuchu potvrdzujú: ešte pred pár týždňami sa zdalo, že protiimigračný a protimoslimský líder PVV Geert Wilders, ktorý žiada vystúpenie Holandska z EÚ, získa najviac hlasov. Dnes po uzavretí volebných miestností jeho nádeje zhasli.

Vyzerá to skôr na Wildersov debakel oproti očakávaniam: podľa prvých prognóz ho pravicoví liberáli premiéra Marka Rutteho predbehli o osem percent (Rutteho stranu malo voliť 21 percent Holanďanov, kým Wildersa len 13 percent), zhruba rovnako ako Wilders mali získať aj kresťanskí demokrati a ľavicoví liberáli, rekordne sa darilo strane Zelených, zatiaľ čo kompletne pohoreli socialisti. 

Premiér Rutte síce tiež stratil oproti posledným voľbám v roku 2012, ale oveľa menej, než sa predpokladalo, pretože na poslednú chvíľu pripravil Wildersa o značný voličský potenciál.

Rutte totiž vo finále pritvrdil rétoriku voči imigrantom a tiež rázne zakročil proti plánovaným mítingom tureckých politikov na holandskej pôde, čím zobral Wildersovmu populizmu vietor z plachiet. Napokon sa v Holandsku zjavne darilo establišmentu, ktorý stavil na istú politickú nekorektnosť, ale aj niektorým proeurópskym a proimigračným stranám. 

Geert Wilders a Marine Le Penová. FOTO TASR/AP

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €