Krátke správy redakcie

Pavol Rábara pred 1094 d

Džihádisti z Islamského štátu sa v bitke o Mosul uchyľujú k takým ukrutnostiam, ako je používanie detí a žien ako živých štítov.

Dokazujú to zábery britskej stanice BBC natočené z bojového vrtuľníka nad mestom. „Ach, je tam s nimi žena a... tamto, zdá sa, že je dieťa,“ znie komentár. Aj ďalšie zábery ukazujú, že bojovníci kalifátu berú do ulíc deti, aby na nich nemierili raketové útoky.

Iracká armáda so spojencami vedie bitku o Mosul od jesene minulého roka. Boje sú v záverečnej fáze, keď zostáva zničiť islamistov v západnej časti mesta. Cesty z neho sú už v rukách oslobodzujúcich vojsk, je preto otázkou času, kedy ISIS padne.

Problémom však je, že v uličkách Starého Mesta zostalo spolu s islamistami „uväznených“ okolo 400-tisíc civilistov, pre ktorých je obkľúčená štvrť akousi pascou. Približne tristo ľudí zahynulo v posledných týždňoch.

Reporáž s videom si môžete pozrieť TU

Ján Duda pred 1096 d

Úryvok evanjelia piatej pôstnej nedele (2. 4. 2017) je o tom, že Ježiš znova povolal svojho priateľa Lazára z hrobu k životu na tejto zemi (Jn 11,1-45). Lazár bol už 4 dni mŕtvy v hrobe a – podľa jeho sestry Marty – už zapáchal (verš 39).

(1) Smrť môže byť nielen fyzická, ale existuje aj morálna smrť. Koľko ľudí už podľahlo morálnej skaze? Koľko je medzi ľuďmi mravných páchnucich mŕtvol? „Poď von,“ volá Ježiš na všetkých mravných lazarov. Chce, aby vyšli zo svojich mnohorakých mravných hrobov (Basadonna,A,2,100).

(2) Štyri dni Lazára v hrobe môžu symbolicky vyjadrovať štyri etapy života človeka (Wróbel, 2, 241). Prvý deň je dňom nášho pozemského narodenia – začiatok našej púte do hrobu. Druhý deň je našou životnou púťou. Tretí deň je dňom nášho návratu do zeme. A štvrtý deň je to, čo vo viere očakávame ako kresťania: Ježiš na mňa zavolá po mene a povie: Poď von! A povolá nás zo smrti k životu v dome nášho nebeského Otca.

Ponaučenie: Pane Ježišu, v mnohorakosti ľudského utrpenia, morálnych i fyzických hrobov a zápachu daj, aby sme predsa videli aj svetielko nádeje života, ktorý len ty máš moc nám darovať.

Požehnanú nedeľu všetkým praje Ján Duda.

Jaroslav Daniška pred 1097 d

V Česku pribudol nový vážny kandidát na úrad prezidenta. Volá sa Jiří Drahoš, je to rešpektovaný vedec, bývalý šéf českej Akadémie vied. Nedávno som na ČT videl jeho portrét, musím súhlasiť s Danom Kaiserom, že to bol mix nezaujímavosti a slušnosti. Azda jediná vec, ktorou ma profesor Drahoš zaujal, bolo, že chodí spievať do zboru. Strašné, k čomu tá priama voľba prezidenta vedie.

Rozmýšľam, či Česi nejdú tak trochu podľa nášho scenára: Schustera hral Zeman, Gašparoviča by vedel zahrať Zeman v druhom funkčnom období, no a Kisku zas profesor Drahoš.

Foto: wikimedia

Jaroslav Daniška pred 1097 d

Je koniec týždňa, patrí sa aj zabaviť. V Saudskej Arábii sa odohralo historicky prvé zasadnutie Rady žien. Krajina Saudov proste drží krok so svetovými trendmi, minimálne v inštitucionálnom zmysle. Inak je to celé nepodarený vtip: nielenže na zasadnutí nebola žiadna žena, museli čakať vo vedľašej miestnosti, ale najmä – ako môže krajina Mekky nastoliť rovnosť žien, ak podporuje ortodoxný islam?

Nemožné. Aj keď už vôbec nie vtipné, ako tá fotografia.

Foto: twitter

Martin Hanus pred 1097 d

Dnešné dve hlasovania, v NR SR o zrušení amnestií a v bratislavskom zastupiteľstve o zákaze hazardu, boli veľkým víťazstvom časti verejnosti, ktorá si svojou mobilizáciou tieto dve hlasovania s pozitívnym výsledkom doslova vydobyla.

Samozrejme, nič nie je ešte úplne isté, oba verdikty o zákaze hazardu a zrušení amnestií môžu ešte teoreticky zrušiť súdy.

V prípade rušenia amnestií okľuka cez Ústavný súd vôbec nebola potrebná a zakladá tiež do budúcnosti potenciálne nebezpečný precedens. Aj preto je legitímne pýtať sa, či opozícia konala správne, keď podporila vládny návrh, hoci koalícia akceptovala len dve z piatich opozičných pripomienok. 

K tomu mám dve poznámky.

Po prvé, opozícia si pri amnestiách naozaj až príliš nechala diktovať tempo. Pre lídra SaS Richarda Sulíka to nebola taká srdcová téma, líder OĽaNO Igor Matovič sa zas minulý týždeň spolu s kolegami počas rokovania na grémiu dopustil taktickej chyby, keď sa príliš rýchlo podvolil koaličnému tlaku na hlasovanie v skrátenom legislatívnom konaní.

Po druhé, platí však, že aj keby sa Sulík a Matovič do tejto témy opreli s patričnou vášňou a dokonale premyslenou taktikou, na výsledku by sa veľa nezmenilo. Fico by si okľuku cez Ústavný súd postrážil, navyše vládna koalícia mala k dispozícii najmenej 80 poslancov a k tomu ešte 14 v tejto téme lavírujúcich kotlebovcov v zálohe. Opozícia mohla hrať síce ešte chvíľu hru, že odmieta kompromisy a bude hlasovať len za čistý Budajov návrh, lenže na túto hru nemala silu. A jej verejný tlak na Fica a Danka, aby sa pridali k zmazaniu čiernej škvrny, by sa zrejme nestupňoval, ale bol by čoraz gumenejší (Fico by len opakoval, páni z opozície, predsa aj ja som za zrušenie amnestií, len právne nespochybniteľnou cestou... A v tom by mu sekundovali aj široko akceptované autority ako Žitňanská a Kresák). 

Aj preto mám napriek boleniu brucha pochopenie pre rozhodnutie väčšiny opozičných poslancov, ktorí dnes koaličný návrh z dielne Fico-Kresák podporili. Ak Ústavný súd potvrdí, respektíve nezablokuje zrušenie amnestií, budeme dnešné hlasovanie opozície pod diktátom koalície hodnotiť ako múdre a prezieravé. 

Na snímke Béla Bugár a Ján Budaj počas 14. schôdze NR SR 30. marca 2017 v Bratislave. FOTO TASR – Martin Baumann

Jozef Majchrák pred 1099 d

Česko sa na budúci rok chystá veľkolepo oslavovať sté výročie vzniku Československa. U našich susedov, ale aj v zahraničí by sa malo uskutočniť 172 akcií s celkovým rozpočtom takmer 400 miliónov korún. Oslavy vyvrcholia 28. októbra veľkou vojenskou prehliadkou v Prahe. 

Jubilejný rok chcú Česi odštartovať už počas silvestrovskej noci symbolickou družbou so Slovákmi. „Chceli by sme so slovenskou stranou spoločne otvoriť nový rok prípitkom,“ avizoval český minister zahraničných vecí Lubomír Zaorálek. 

Foto: Archív TASR

Martin Hanus pred 1100 d

Už druhý deň nemeckí komentátori špekulujú, aký je vlastne odkaz krajinských volieb v Sársku pre celonemeckú politiku – je to naozaj tak, že efekt nového lídra sociálnych demokratov Martina Schulza vyprchal?

Najskôr stručný kontext: Sársko má menej než milión obyvateľov, samo osebe je politicky málo významným regiónom, ale keďže Martin Schulz má z otcovej strany korene v Sársku, čakalo sa, že miestna SPD tu v krajinských voľbách zahviezdi. Nestalo sa tak, napokon ju triumfujúca CDU porazila o 11 percent (hoci podľa posledných prieskumov mali byť tesne pri sebe). 

Samozrejme, tie výsledky vypovedajú najmä o miestnom kontexte: sárska premiérka Annegret Kramp-Karrenbauer z CDU, pokojným štýlom politiky akýsi juhonemecký klon Merkelovej, je tu mimoriadne populárna, hovoria jej tu „Landesmutter“. 

Lenže voľby v malej spolkovej krajine priniesli odkaz aj pre veľkú politiku v Berlíne: sárska SPD vo finiši zaostala aj preto, že otvorene koketovala s takzvanou červeno-červeno-zelenou koalíciou (teda SPD-Linkspartei-Zelení). Lenže pre stredovejších voličov je vidina radikálne ľavicovej Linkspartei vo vláde odstrašujúca, aj z toho dôvodu sa v posledných dňoch masa váhajúcich voličov presunula k CDU.

Niečo podobné sa môže stať aj na jeseň v parlamentných voľbách: Martin Schulz síce v rekordne rýchlom čase vyrovnal zhruba 15-percentný náskok CDU (dnes majú podľa prieskumov CDU aj SPD okolo 32 percent), ale súčasne v SPD silneli hlasy, že SPD sa musí konečne vymaniť zo zovretia CDU, a ak bude na to väčšina, zostaviť veľkú ľavicovú vládu s Linkspartei a Zelenými. 

Toto uvažovanie má svoju logiku, lenže priemerný nemecký volič je mimoriadne konsezuálny tvor – najviac zo všetkého si želá veľkú koalíciu CDU a SPD, či už na čele s Mekelovou alebo Schulzom, len žiaden väčší posun doprava či doľava. Aj preto sa po sárskych voľbách ozýva pravé krídlo SPD, ktoré žiada, aby sociálni demokrati úplne vylúčili povolebnú spoluprácu s Linkspartei. 

Takže ak bude chcieť Martin Schulz vo voľbách zvíťaziť, bude možno nútený pred voľbami povedať niečo v zmysle: S CDU na večné časy a nikdy inak.    

Martin Schulz zatvára oči počas vyhlásenia po zverejnení prvých oficiálnych výsledkov vo voľbách v spolkovej krajine Sársko v Saarbrückene 26. marca 2017. Foto TASR/AP

Fero Múčka pred 1101 d

Najväčším úspechom víkendového stretnutia európskych lídrov v Ríme bolo, že sa zhodli na spoločnom vyhlásení, akokoľvek zvláštne to znie. Dlho bolo tiež neisté, či sa nakoniec Grécko, ale najmä Poľsko pripojí k návrhu deklarácie. Poľská vláda totiž nedávno prehrala boj s Úniou, keď bol proti jej vôli potvrdený vo funkcii predsedu Európskej rady niekdajší poľský premiér Donald Tusk, a cítila sa preto ponížená.

Stretnutie sa konalo ako oslava 60. výročia podpisu Rímskych zmlúv v 1957, ktoré boli medzníkom pri budovaní EÚ. Na záverečnom akte chýbal zástupca Veľkej Británie, ktorá pravdepodobne už v stredu oficiálne odštartuje začiatok procesu odchodu z EÚ.

Dokument bol nakoniec podpísaný 27 podpismi. Že sa v ňom veľa hovorí o spolupráci a ekonomickom rozvoji, je v dokumentoch EÚ tradičná povinná jazda. Tou však už nie je množstvo zmienok o bezpečnosti a istote, ktoré sa v „EU speaku“ až donedávna vyskytovali skôr sporadicky. V dokumentoch o dlhodobých cieľoch (napr. agenda Európa 2020) sa takéto zmýšľanie neobjavuje vôbec. Časy sa ale prudko zmenili a vo víkendovej deklarácii je bezpečnosť a ochrana vonkajších hraníc už bodom č. 1.

Atmosféru v Ríme aj obsah dokumentu poznačila ešte ďalšia vec, ktorá bola donedávna oficiálne neprijateľná. A tou je teória o viacrýchlostnej Európe. Čo to presne znamená, nikto nevie. Ale formulácia dokumentu o tom, že krajiny EÚ majú jeden cieľ, ale môžu sa hýbať „rozličnou intenzitou“, potvrdzuje, že predstava o rozdelení EÚ začína byť čoraz prijateľnejšou.

Ján Duda pred 1102 d

Evanjelium štvrtej pôstnej nedele je o Ježišovi, ktorý uzdravil slepého od narodenia (Jn 9,1-41). Je to veľmi dlhý a polemický text, v ktorom sa vedie zápas, kto je vlastne Ježiš.

(1)  Benedikt XVI. sa vyznáva: „Moja vnútorná cesta ku knihe o Ježišovi bola dlhá“ (Ježiš Nazaretský, I., 5). Táto dlhá cesta nebola len ku knihe, ale k Ježišovi samotnému. Východiskovým bodom každého Ježišovho skutku je to, že je Bohom. „Bez zakotvenia v Bohu zostáva Ježišova (historická) postava prchavou, neskutočnou a neobjasniteľnou“ (tamtiež, 7). Rozuzlením celej polemiky je otázka Ježiša slepcovi: „Veríš v Syna človeka?“ Ten odpovedal: „Verím, Pane.“ A klaňal sa mu (Jn 9,35-38).

(2)  Aj naša cesta k viere v Ježiša Krista môže byť dlhá a možno aj problematická. Akú odpoveď mám dať na jeho otázku slepcovi, na ktorého mieste teraz stojím ja? Niekedy sa rozum človeka búri. Náboženské osudy človeka sú nezriedka svedectvom vnútorných zápasov.

Ponaučenie: prosme Pána Ježiša, aby nám pomohol uveriť, že je naším Bohom a Záchrancom. Aby nám poslal v ústrety ľudí, ktorí nebudú zadúšať našu vieru zlým príkladom, ale nám budú povzbudením.

Ján Krupa pred 1104 d

Ruská pravoslávna cirkev zaradí do svojho liturgického kalendára celý rad veľkých svätcov a svätíc západnej tradície z prvého tisícročia kresťanstva.

Rozhodol o tom 9. marca 2017 Posvätný synod Moskovského patriarchátu. Zámerom je posilniť medzi veriacimi povedomie o niekdajšej cirkevnej jednote v prvom tisícročí. Ruskí veriaci čochvíľa spoznajú životné osudy lyonských mučeníkov, Viktora Marseillského, Germána Auxerrského, Vincenta Lerinského, Genovévy Parížskej, Albána z Anglicka, Patrika z Írska i Prokopa Sázavského.

Predseda Synodálneho oddelenia pre vzťahy so spoločnosťou a médiami Vladimír Legojda povedal, že zoznam západných svätých bol zostavený na základe informácií, ktoré zozbierali západoeurópske eparchie Moskovského patriarchátu.

Kritériom bolo bezchybné vyznávanie pravovernej viery cirkvi prvého tisícročia, ale aj okolnosti svätorečenia a fakt, že ich postava nebola zneužitá v polemike proti východnej cirkvi a východnému obradu počas druhého tisícročia.

(Sv. Patrik na ikone – foto: Flickr.com/Ted)