Piješ ako Rus? Zabudnite. Už nesedí ani Dán, aj pivní majstri z Čiech sú na hranici vypadnutia z prvej päťky. Reč je o množstve spotrebovaného alkoholu na osobu, nikto dnes nepije viac ako Litovci (18,2 čistého alkoholu na osobu), s malým odstupom nasledujú Bielorusi (16,4 l), Moldavčania (15,9 l), Rusi (13,9 l), Rumuni a Česi (13,9 l).

Slováci sú v štatistike, ktorú zverejnilo Rádio slobodná Európa, na 15. mieste, pijeme rovnako ako Poliaci, Maďari či Briti 12,3 litra na osobu. Celý prehľad je možné nájsť tu.

Foto: screenshot frerl.org

Toto je jedna z najslávnejších fotografií talianskej histórie. Sú na nej dvaja právnici zo sicílskeho Palerma, ktorí sa poznali už od dôb chlapčenských futbalových zápasov. Narodili sa len pár mesiacov po sebe a zomreli tiež len pár mesiacov po sebe. Zabila ich talianska mafia Cosa Nostra. Prvého z nich, Giovanniho Falconeho, presne pred dvadsiatimi piatimi rokmi a druhého, Paola Borselliniho, 19. júla.

Taliansko sa dnes vracia k udalostiam spred štvrťstoročia, keď na diaľnici neďaleko Palerma doslova explodovala časť cesty pod kolónou troch áut, v ktorej sa viezol Giovanni Falcone, jeho manželka a traja ochrankári. Výbuch nálože umiestnenej v potrubí pod diaľnicou ju poškodil v stometrovom úseku a na mieste výbuchu zostal osemmetrový kráter. Paolo Borsellino zomrel o dva mesiace podobne, keď jeho auto explodovalo. Spolu s ním zahynuli aj piati policajti.

Falcone  a Borsellino fungovali ako prokurátori, resp. vyšetrujúci sudcovia. Dostali za mreže desiatky mafiánov a vplyvných politikov. Ak sa započítajú aj tí, ktorých procesy sa ukončili až po smrti týchto dvoch prokurátov, celkovo išlo až o dve stovky odsúdených. Pre Cosa Nostru išlo o zásadný úder, ktorý ju v princípe rozbil, a už sa nikdy naplno nespamätala.

Smrť Falconeho a Borsellina mala pred štvrťstoročím veľký mobilizačný efekt na taliansku spoločnosť. Nasledovalo niekoľko mohutných štrajkov, po ktorých prišli ďalšie zatknutia, výrazne sa pritvrdila legislatíva a prijali sa opatrenia na posilnenie a vyššiu nezávislosť polície a súdnictva.

Giovanni Falcone a Paolo Borsellini. Prameň – wikimedia.com

Minulý týždeň som vo Varšave videl pozoruhodný film s názvom Klient, v americkej distribúcii film niesol názov Salesman, čo by sa malo u nás preložiť ako Obchodný cestujúci, keďže ide o narážku na drámu Arthura Millera Smrť obchodného cestujúceho. 

Dlho som nevidel taký pútavý a súčasný film ako tento iránsko-francúzsky snímok. Jeho témou je rozpad manželstva, ku ktorému dôjde v dôsledku znásilnenia Rany (Taraneh Alidoosti), ktorá sa so svojím manželom presťahovala do nového bytu, kde predtým bývala prostitútka. Jej manžel Emad (Šaháb Hosejní) je obľúbený učiteľ a herec. Snaží sa násilníka vypátrať a pomstiť sa mu, keď sa však ukáže, že ide o starca, sám zaváha a čelí tiež tlaku svojej manželky, aby sa pomsty vzdal. Emad chce napokon starca aspoň ponížiť, do bytu preto pozve jeho rodinu, napokon sa rozhodne byť veľkorysý, no napriek tomu dochádza ku tragédii. Nevysloveným výsledkom je rozpad vzťahu medzi Emadom a Rany, ktorý divák viac tuší, než vidí.

Ide o strhujúcu drámu, vynikajúcu analýzu násilia a morálnej škodlivosti pomsty.  Film získal za uplynulé obdobie viacero cien vrátane Oskara za najlepší cudzojazyčný film, predpokladám, že sa dostane aj do našej distribúcie, určite sa potom oplatí vidieť. Nateraz ponúknem aspoň odkaz na webovú stránku filmu s jeho trailerom.

Včerajšok si budeme pamätať ako ďalší tragický deň slovenského horolezectva. 48-ročný horolezec Vladimír Štrba sa chcel opäť pokúsiť o výstup na Mount Everest, nepodarilo sa mu však dosiahnuť južný predvrchol vo výške takmer 8 750 metrov. Snažil sa zostúpiť, pomáhali mu aj šerpovia, no evakuácia sa veľmi pretiahla, slovenského horolezca sa už v takzvanej zóne smrti nepodarilo zachrániť.

Na webe .týždňa bolo zverejnené stanovisko Štrbovej rodiny:

Keď Vlado odchádzal druhýkrát pod Everest, napísal si motto: „Ten, kto tam nebol, to nepochopí a ten, kto tam bol, nedokáže myslieť na iné ako na návrat.” Vlado to vedel lepšie ako my, cítil lepšie ako my. Len on bude vedieť, či tá tragická obeta stála za to. Domov sa už nevráti, bude snívať svoj zapálený sen o výškach, pokoji a radosti v nich. Tak si ho chceme pamätať – večne snívajúceho, večne plánujúceho. Vlado, vďaka, že si bol s nami tu dole.

Rodina a priatelia

Na archívnej snímke zo 7. novembra 2015 posledný slnečný lúč padá na Mount Everest. Foto TASR/AP

Rešpektované Pew Research Center publikovalo 10. mája 2017 výsledky štúdie o vývoji náboženstva v osemnástich štátoch strednej a východnej Európy, ktoré s výnimkou Grécka počas studenej vojny patrili do Východného bloku. V prieskume realizovanom od júna 2015 do júla 2016 odpovedalo okolo 25-tisíc dospelých respondentov. Škoda len, že výskumníci verejnej mienky odignorovali Slovensko.

Povšimnutiahodné je zistenie, že po vyše štvrťstoročí od pádu sovietskeho bloku zažíva pravoslávie v dominantne pravoslávnych krajinách znovuzrodenie a, naopak, katolicizmus v dominantne katolíckych krajinách s výnimkou Česka mierny úpadok.

Uveďme aspoň štyri príklady: V rozmedzí rokov 1991 až 2015 poklesol počet katolíkov v Poľsku z 96 na 87 percent a v Česku zo 44 na 21 percent, zatiaľ čo počet pravoslávnych v Rusku narástol z 37 na 71 percent a na Ukrajine z 39 na 78 percent.

Dovolím si však jednu poznámku: jedna vec je k Cirkvi sa hlásiť a druhá vec je s Cirkvou aj žiť. Zatiaľ čo raz týždenne navštívi chrám v priemere len 10 percent pravoslávnych, v prípade katolíkov je to 25 percent, čo trochu mení tézu štatistického prieskumu. Toto zaujímavé čítanie je dostupné aj v poľskom a ruskom jazyku.  

Foto: fusion-of horizons/flickr.com

„Cestu Svätej rodiny“ v Egypte majú čoskoro zapísať do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Táto pútnická cesta sprístupňuje miesta, na ktorých sa mali zastaviť Mária, Jozef a dieťa Ježiš počas svojho exilu v Egypte (viac tu). Na pohostinné prijatie Svätej rodiny poukázal počas nedávnej návštevy Egypta aj pápež František.

Pre egyptský štát by sa zápis mohol stať dôležitým krokom z hospodárskej krízy: terorizmus masívne poškodzuje egyptský cestovný ruch, v roku 2016 klesli letecké zájazdy do Egypta oproti roku 2015 o 40 percent.

Egypt sa nádeja, že práve pútnické cesty po stopách Svätej rodiny rozprúdia turizmus. Egyptské ministerstvo turizmu si želá, aby prilákali ročne aspoň milión turistov.

Portál Vatican Insider informoval, že s týmto cieľom egyptský minister turizmu pred niekoľkými dňami zavítal do Vatikánu, kde prezentoval projekt „Cesty Svätej rodiny“ a diskutoval s predstaviteľmi rímskej pútnickej organizácie Opera Romana Pellegrinaggi.

Foto – Wikimedia (cesta Svätej rodiny do Eygpta v stvárnení flámskeho maliara Jacoba Jordaensa zo 17. storočia)

Po spravodajskej TA3 a hudobných Jemných melódiách rozbehol Martin Lengyel ďalšie médium. Na frekvenciách skončenej Rockovej republiky (tiež Lengyelov projekt) tento týždeň začalo vysielať rádio Aktual. Chce prinášať minimum hudby a maximum hovoreného slova.

Lengyel by sa dokonca rád dožil vysielania, kde by nebola žiadna hudba, len hovorené slovo. „Ale zatiaľ nie sme tak ďaleko, ani trh tam ešte nie je. Možno raz budeme, momentálne je to hybrid model talk formátu s aktualizačnými spravodajskými vstupmi,“ povedal v rozhovore pre Medialne.sk.

Najväčšou konkurenciou pre Aktual budú rozhlasové okruhy RTVS. A keďže Lengyelovo rádio nemá potenciál prinášať desiatky reportáží z celého Slovenska, dôraz chce klásť na dlhé a hlboké diskusie. Z verejnoprávnej konkurencie sa Lengyel dokonca teší: „Keď máte silného konkurenta, ktorý má veľa poslucháčov, znamená to aj to, že máte studňu, do ktorej môžete načrieť.“

Kľúčovými hlasmi nového rádia sú zatiaľ Alex Štefuca, ktorý prišiel z rádia Vlna, bývalá moderátorka RTVS Marta Jančkárová a bývalá politička Zuzana Martináková s novinárskymi skúsenosťami zo Slovenského rozhlasu a BBC.  

Lengyel by sa nebránil ani ďalším moderátorom z radov bývalých politikov. „Ako hypotéza – keby jedného dňa prišiel o päť rokov Ivan Mikloš, že chce mať reláciu o ekonomike, alebo by s tým prišiel Peter Kažimír, ja by som sa potešil. Zrazu sa do vysielania dostanú ľudia, ktorí majú reálnu skúsenosť s výkonom moci, s riadením rezortu. Alebo keby prišiel Fero Šebej, že chce mať reláciu o zahraničnej politike, tiež poviem áno,“ tvrdí Lengyel, podľa ktorého je v zahraničí účinkovanie bývalých politikov v médiách bežné a prospešné.

A ako sa pozerá na možný konflikt záujmov, keďže okrem médií sa pohybuje aj v priestore politického marketingu? „Budem robiť rádio a popri tom politické kampane. Ale ako dve oddelené veci. A potom mi poviete, či to v rádiu je počuť. Ak by to tam bolo počuť, tak rádio počúvať nebudete a s vami tisícky ďalších poslucháčov. Veď to bude pod drobnohľadom verejnosti a každý si vie vytvoriť vlastný názor,“ presviedča Lengyel v rozhovore pre mesačník Stratégie.

Ku ktorej z týchto dvoch oblastí má bližšie, je však úplne jasné. „Rozbehnem rádio, urobíme ho čo najlepšie, odovzdám opraty niekomu inému a budem sa naplno ďalej venovať politickému marketingu,“ uzavrel Lengyel rozhovor pre Stratégie.

Foto – TASR/Ivan Materský (M. Lengyel v roku 2000, keď rozbiehal svoju kariéru v pozícii hovorcu premiéra M. Dzurindu)

Zápas o politickú budúcnosť Ninivskej planiny vedie k napätiu medzi miestnymi biskupmi. Jeden sýrsky katolícky a dvaja sýrski pravoslávni arcibiskupi minulý týždeň vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom žiadajú chránenú zónu pre kresťanov na Ninivskej planine pod záštitou OSN. Vzápätí sa však od tejto pozície dištancoval Chaldejský patriarchát.

Sýrski biskupi sa tak znovu chopili myšlienky rozsiahlej autonómnej provincie pre kresťanov, o čom sa diskutuje už mnoho rokov hlavne v emigrácii. Podľa kritikov sa takýto napoly nezávislý malý štát nedokáže brániť a veľmi pravdepodobne by viedol ku getoizácii kresťanov. V aktuálnej situácii by preto bolo vhodnejšie zapájať zástupcov domáceho kresťanského obyvateľstva do štátnej správy.     

Foto – TASR/AP (kresťanskí vojaci hliadkujú pred vchodom do kostola počas veľkonočnej bohoslužby v irackom meste Karakoš pri Mósule)

Vedúci Úradu pre vonkajšie záležitosti Moskovského patriarchátu metropolita Hilarion Alfejev vystupuje za zrušenie nedeľného predaja v Rusku. Vo svojom programe „Cirkev a svet“, ktorý pravidelne vysiela televízia Russia-24, 50-ročný metropolita povedal, že podporuje príslušnú iniciatívu Rady federácie, ktorá je hornou komorou parlamentu Ruskej federácie.

V Rade federácie bol vyhotovený návrh zákona o obchode, podľa ktorého supermarkety už nemajú byť otvorené 24 hodín. Počas pracovných dní majú zatvárať o 19.00, v sobotu o 16.00 a v nedeľu nemajú vôbec otvárať.

Podľa názoru metropolitu permanentná možnosť nakupovať odoberá ľuďom priveľa času: „Možno treba jeden z dôvodov rozpadu toľkých našich rodín hľadať v tom, že ľudia nemajú absolútne dostatok času, aby jednoducho boli spolu.“ A okrem toho je zamestnancom v obchodoch upieraný plný víkend „vrátane možnosti ísť do chrámu“. Nepretržitá práca počas celého týždňa robí z ľudí „robotov“, konštatoval metropolita Hilarion. 

Hoci má Robert Kaliňák 46 rokov, patrí medzi najmenej perspektívnych slovenských politikov. Ešte začiatkom minulého roka to bol korunný princ Roberta Fica v Smere, dnes v politike len bojuje o prežitie, hoci je to stále boj na výslní moci a s nitkami hýbajúcimi v zákulisí.

Každému v Smere je však jasné, že strana žije v letopočte po Kaliňákovi, podpredseda Maďarič ho verejne podpichuje slovami, že na jeho mieste by už dávno odstúpil, a tak Kaliňák čerpá svoju energiu jedine z toho, že je chránencom premiéra Fica (na ktorého veľa vie a ktorý býva v byte jeho komplica Bašternáka...).

Lenže dokedy to má šancu takto vydržať? Osobne som si zhruba o takomto čase pred rokom myslel (aj na základe signálov zvnútra Smeru), že Kaliňák kauzu Bašternák už neustojí a ako minister padne. Teraz sa zas prevalilo, že Kaliňák ako minister predal budovu, ktorú nový vlastník po roku predal o 2,7 milióna eur drahšie, Igor Matovič dnes zas zverejnil dokument, podľa ktorého predával Kaliňák pozemok na Bajkalskej ulici trojnásobne lacnejšie, než bola cena podľa znaleckého posudku.

Aj keby sa ešte objavili objektívne poľahčujúce dôvody pre takéto narábanie s majetkom štátu, Kaliňákov imidž je natoľko zlý, že ani jeho vlastní voliči neuveria, že je to len opozičná zlomyseľná kampaň proti fešáckemu ministrovi.

Ale čo ostáva zúfalému komentátorovi? Opakovať ako verklík, že Kaliňák už dávno nemal byť ministrom? Tak si to teda smutne zopakujme: Pán minister, je tu opäť máj, demisie čas.

FOTO TASR – Andrej Galica