Krátke správy redakcie

Imrich Gazda pred 931 d

Vo veku 83 rokov zomrel nemecký kardinál Joachim Meisner, emeritný arcibiskup Kolína nad Rýnom, ktorý bol veľkým podporovateľom cirkvi na Slovensku, najmä Spišskej diecézy.

So zosnulým spišským biskupom Františkom Tondrom boli blízkymi priateľmi, podporoval aj budovanie Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorá mu udelila čestný doktorát. Bol aj čestným občanom mesta Levoča.

V posledných mesiacoch sa Meisner aktivizoval ako jeden z kardinálov, ktorí od Františka žiadali vysvetlenie niektorých častí pápežského dokumentu Amoris laetitia.

Zosnulý kardinál sa narodil v roku 1933 vo Wrocławi, kňazskú vysviacku prijal v roku 1962 a pôsobil vo východonemeckej diecéze Erfurt – Meiningen. V roku 1975 ho pápež Pavol VI. vymenoval za pomocného biskupa tejto diecézy.

V roku 1980 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval na čelo Berlínskej diecézy, ktorá sa rozprestierala po oboch stranách berlínskeho múru a v roku 1983 ho kreoval za kardinála.

Od roku 1988 pôsobil kardinál Meisner ako arcibiskup metropolita v Kolíne nad Rýnom, kde v roku 2005 privítal nemeckého pápeža Benedikta XVI. na 20. svetových dňoch mládeže. Na čele kolínskej arcidiecézy stál Meisner celé štvrťstoročie, až kým v roku 2014 pápež František neprijal jeho rezignáciu.

Ako kardinál – voliteľ sa Meisner zúčastnil na konkláve v roku 2005 aj v roku 2013. Po jeho smrti má kardinálsky zbor 224 členov, z ktorých 121 má menej ako 80 rokov, a teda majú právo voliť pápeža.

Foto – TASR/Milan Kapusta (kardinál Meisner na Mariánskej hore v Levoči v roku 2006)

Lukáš Obšitník pred 932 d

Matica slovenská dnes podala podnet na Generálnu prokuratúru na časopis .týždeň pre jeho obálku, na ktorej bol vyobrazený Ľudovít Štúr v gardistickej uniforme s titulkom „Národ antisemitov? Ako je to s názormi slovenských dejateľov na židov". Matica to považuje za „arogantný útok na jednu z najvýznamnejších osobností slovenských dejín“ a za „propagáciu hnutia smerujúceho k potláčaniu ľudských práv“ (!).

Usilovne hľadám, kde sa skrýva háčik, či zmysel konania Matice nie je niekde tajomne ukrytý. Časopis totiž vtedy priniesol veľký text reagujúci na poslancov ĽSNS a na Tibora Rostasa v Zem a vek a práve tí robia zo štúrovcov antisemitov (oni to, samozrejme, vidia ako pozitívnu vec). Lukáš Krivošík v .týždni opísal kontext tej doby a štúrovci z jeho textu vnútri čísla vychádzajú ako ľudia s protižidovskými predsudkami (ako to v tej dobe bolo bežné), ale nie ako antisemiti. De facto je to ich obhajoba. Na obálke je otázka reagujúca na diskutovanú tému položenú Rostasom. Matica obviňuje .týždeň, o Rostasovi ani slovo (a to Matica asi ešte nevidela hrôzostrašnú obálku májového Zem a vek). Arogantný útok na slovenské dejiny! Hľadám, či to nie je nejaká paródia, ale zrejme naozaj nie je.

Človek by aj chcel našich matičiarov nejako pochopiť, ale nie a nie. Závity v šróbiku slovenskom sú stále akési zadrhnuté.

Martin Hanus pred 933 d

Ako som už písal vo svojom rozsiahlom texte k prípadu Cervanová, problémom článkov, ktoré sa zastávajú teórie o nevine Nitranov, je veľa nepresností a neznalosť niektorých základných výpovedí zo spisu.

Tento problém má aj analýza Andreja Bána. Autor sa v 13 bodoch pokúša vyvrátiť konštrukciu, ktorá mala vzniknúť len v hlave Eduarda Pálku.

Stačí spomenúť prvé body analýzy. V prvom bode Andrej Bán spochybňuje, ako mohli ohavný čin spraviť ľudia, ktorí sa vzájomne nepoznali. Konkrétne Dúbravický „nebol kamarát s nikým“. Rovnako autor aj v bode číslo štyri zdôrazňuje, že Lachman a Dúbravický sa v skutočnosti nepoznali s Čermanom a Andrášikom.

Aké sú fakty? Dúbravický, ktorý sa celý čas nepriznával k účasti na zločine, už hneď v prvej výpovedí z júla 1981 hovorí, že sa pozná s Romanom Brázdom, s ktorým išiel autom do Bratislavy, takisto spomína ako známych Andrášika a Čermana. Lachman vo svojej prvej výpovedi (keď sa rovnako k ničomu nepriznával), hovorí, že na diskotéke v Bratislave stretol viacerých známych, za ktorých označil aj Andrášika s Čermanom. Takže ako sa mohli nepoznať?

Druhý príklad: Autor v druhom bode považuje za ďalší dôkaz manipulácie fakt, že súdy neuznali svedkov, ktorí potvrdzovali alibi Milošovi Kocúrovi. „Pýtate sa, ako to Kocúrovi svedkovia vedia, že bol s nimi práve 9. 7. až do soboty? Jednoducho. Spomenuli si, že v ten deň bola silná búrka a zo záznamov SHMÚ vyplýva, že prietrž mračien bola skutočne iba v piatok, nie v dňoch okolo.“

Andrej Bán však nespomína, ako sa ich svedectvo vyvíjalo: Kocúrovi svedkovia v pôvodných výpovediach z novembra 1981 najskôr tvrdili, že si spomínajú, ako pred piatimi rokmi chodili pravidelne v júli na bagrovisko do Ivanky pri Nitre vždy vtedy, keď bolo pekné počasie. V prípade chladnejšieho počasia a dažďa by tam vraj nešli, lebo príjazdová cesta k bagrovisku bola v takom prípade zabahnená a autom sa tam nedalo ani prejsť.

Keď týchto svedkov, každého zvlášť, vyšetrovateľ podľa zápisnice upozornil, že v piatok 9. 7. 1976 bolo okolo 18 stupňov, napršalo 14 mm zrážok, boli búrky (tieto boli skoro ráno, potom okolo tretej a siedmej), niektorí svedkovia vylúčili, že v takom počasí by išli na bagrovisko, iní si spomenuli, že raz tam boli aj vtedy, keď ich tam zastihla búrka. Neskôr túto verziu opakovali pred súdmi a ešte k nej pridali, že si na to spomínajú preto, lebo jednému pri ohni obhoreli plavky, druhému topánky. 

Súdom sa dá preto pomerne jednoducho rozumieť, že vzhľadom na iné svedectvá o Kocúrovej účasti na piatkovej diskotéke považovali uvedené alibi za falošné. Samozrejme, to, že blízki chceli Kocúrovi takto pomôcť, automaticky nič nehovorí o tom, či Kocúr bol alebo nebol pri zločine. Len ťažko však rozumieť tomu, keď sa takéto pochybné alibi používa ako argument, že súdy manipulovali.

Miloš Kocúr, FOTO TASR – Henrich Mišovič

Jaroslav Daniška pred 933 d

Anglosaský svet si užíva výročie potterománie, pred pár dňami to bolo presne 20 rokov, čo vyšiel prvý diel tohto príbehu J. K. Rowlingovej. Nikdy som knihy nečítal, filmy nepozeral, Pottera som akosi prirodzene ignoroval, nezaujal ma – a teraz po 20 rokoch už viem prečo.

Som totiž mukel („muggle“), ne-čarodejník, nemám na to pôvod ani schopnosti, tomuto svetu nerozumiem. Je to vlastne ešte horšie, pretože na rozdiel od iných muklov sa čarodejníkov nebojím, nemám pred nimi ani rešpekt, žijem v inom vesmíre.

Všetko mi objasnila výborná esej (jediný dôvod, prečo píšem túto krátku správu) Rossa Douthata, ktorý sa snažil zistiť, čo také vyjadruje Harry Potter z nášho sveta uplynulých 20 rokov. Keďže bol taký úspešný, niečo na tom musí byť, o niečom to musí vypovedať. Douthat odmietol hľadať odpovede v čaroch, sporoch, ktoré mal Potter so všetkými tými postavičkami s čudesnými menami. Za určujúce považuje rozdelenie medzi čarodejníkov (hoci sa medzi sebou líšia a bojujú) a muklov.

Douthat v tom vidí paralelu, ako sa moderná meritokracia pozerá na svet okolo seba, na svoju výlučnosť a spory a najmä svoje centrálne poslanie. Douthat sa posmieva liberálnym aktivistom v hlavnom liberálnom denníku Ameriky (viete si niečo také predstaviť u nás?) a dodáva, že skúsenosť reálneho sveta hovorí, že táto vrstva napriek veľkému sebavedomiu nijako zvlášť nevyniká v schoposti vládnuť a, žiaľ, pekné aj pestré príbehy Pottera a jeho kamarátov im v tom nijako nevedia poradiť, sú totiž detinské.

Jaroslav Daniška pred 933 d

Je to jedna z najzaujímavejších mapiek dnešnej Európy, podľa údajov Medzinárodného menového fondu z roku 2016 ukazuje kúpnu silu obyvateľov jednotlivých krajín, čo je jedno z najlepších kritérií, ako merať bohatstvo, pretože nezohladňuje iba výšku príjmov či hospodársku produkciu, ale aj ceny, čo si kto za vyprodukované peniaze môže dovoliť kúpiť.

Hoci si treba aj voči tomuto kritériu zachovať istú skepsu (toleranciu plus/mínus 10 percent), výsledky stoja za pozornosť: Spolu s Čechmi a Slovincami sme najbohatším národom východnej Európy, so solídnym náskokom pred Poľskom či Maďarskom.

Zaujímavé sú aj ďalšie veci, najmä malý rozdiel medzi Slovenskom a Talianskom či Španielskom, naša kúpna sila je iba o cca šestinu slabšia. Litovci a Estónci majú vyššiu kúpnu silu ako Poliaci a Maďari, pozoruhodný je tiež prudký rozdiel medzi Ukrajincami (8 230 dolárov) a Rusmi (26 109 dolárov) a tiež to, že štáty bývalej Juhoslávie, ktoré nie sú v EÚ, majú porovnateľnú kúpnu silu ako sever Afriky.

Lukáš Obšitník pred 934 d

Arcibiskup Ladaria, nástupca kardinála Müllera na čele Kongregácie pre náuku viery, nie je žiadny liberál, napísal Robert P. George, americký katolícky konzervatívec a profesor na Princeton University. Na Slovensku mu vyšla kniha Čo je to manželstvo.

Profesor George uviedol, že hoci ho zarmútilo, keď pápež neobnovil funkciu kardinálovi Müllerovi, meno jeho nástupcu ho potešilo. „Poznám oboch mužov a oboch si veľmi ctím. Pracoval som pre kardinála Müllera aj pre arcibiskupa Ladariu. Obaja sú vernými kresťanmi hlboko oddanými doktrinálnemu a morálnemu učeniu cirkvi.“

Pripomína, že Ladaria pôsobil v Kongregácii ako Müllerov sekretár a veľmi dobre spolupracovali. „Títo dvaja muži pracovali pri udržiavaní biblického a prirodzenoprávneho chápania manželstva a sexuálnej morálky úplne jednomyseľne. A Ladaria takto hovoril verejne aj súkromne z vlastného presvedčenia, nie z oddanosti svojmu šéfovi.“

Do diskusie pod Georgovým facebookovým statusom sa zapojil aj Samuel Gregg, riaditeľ výskumu v Acton Institute a pravicovo-konzervatívny publicista, ktorý napísal, že dva zväzky Ladariovej knihy o kresťanskej antropológii sú „veľmi kvalitným pojednaním o tejto téme. Arcibiskup je tiež významným patristickým učencom, ktorý študoval u kardinála Grillmeiera v Nemecku. Grillmeier nebol žiadny liberál. Nie je ním ani nový prefekt Kongregácie pre náuku viery.“

Foto: Arcibiskup Luis Francisco Ladaria Ferrer SJ, nový prefekt Kongregácie pre náuku viery (zdroj: alfayomega.es)

Ján Duda pred 935 d

Evanjelium 13. nedele cezročného obdobia (2. 7. 2017) je o tom, že Ježiš nastoľuje určitý rebríček hodnôt kresťana (Mt 10,27-42).

(1) Ježiš začína veľmi vysoko: otec, matka, súrodenci – to sú predsa veľmi veľké hodnoty aj pre Kristovho učeníka. Potom nasleduje kríž/utrpenie. Napokon je to náš „holý život“. Ale Ježiš od nás žiada, aby sme Jeho milovali viac než otca, matku, súrodencov, kríž, ba viac než svoj vlastný život. Nechce po nás príliš veľa?

(2) Cieľom kresťanského života je, aby sme v sebe samom stvárňovali Ježiša, alebo lepšie, aby nás Ježiš pretváral do takej miery, ako to vyslovil apoštol Pavol: „Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus“ (Gal 2,21). Ale to je už najvyšší a nadprirodzený cieľ: milovať Ježiša viac než všetko na svete, viac než seba samého.

(3) Tento cieľ si vyžaduje odvahu a Božiu pomoc. Sv. Tomáš Mórus hovorieval svojim deťom, že „nemôžeme ísť do neba na posteliach vystlaných perím“ (Chaput, s. 121). No ako politik a šikovný právnik si myslel, že ak bude mlčať a nebude vystupovať proti zákonom kráľa Henricha VIII., nikto ho nebude môcť obviniť. Mýlil sa. Krivo ho obvinili a popravili. Jeho veľkosť spočíva v tom, že neuhol a nesiahol po morálnych kompromisoch. Azda preto, že bol kresťan, a tiež preto, aby naplnil, čo vravieval svojim deťom. Aby sa im raz mohol pozrieť do očí.

Ponaučenie: ďakujme Ježišovi za nádherné príklady ľudí odvážnych vo viere a prosme ho, aby aj nás obdaril odvahou a svojou silou.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým a všetkým vyprosujem odvahu vo viere.

Ján Duda

 

Foto: TASR

Adam Takáč pred 935 d

Okrem cyklistickej Tour de France štartuje v týchto dňoch ešte jedna významná športová udalosť. V pondelok začína v londýnskom All England Clube najprestížnejší tenisový turnaj – Wimbledon.

Na trávnatých dvorcoch sa opäť predstaví v mužskej časti kompletná „Veľká štvorka“ (Roger Federer, Rafael Nadal, Novak Djokovic, Andy Murray). Od roku 2002 je to vždy práve niekto z týchto štyroch tenistov, ktorý nakoniec získal víťaznú trofej, a bolo by prekvapením, ak by to tak nebolo aj tento rok.

Bude zaujímavé sledovať, či Roger Federer dokáže nadviazať na nečakaný triumf z Australian Open a navýšiť svoj rekord v počte grandslamových titulov alebo či sa Andymu Murraymu podarí obhájiť minuloročné víťazstvo a opäť potešiť hrdých domácich priaznivcov. Takisto to, ako sa bude dariť Rafaelovi Nadalovi, ktorý pred necelým mesiacom ovládol parížsky Roland Garros a v akej forme nastúpi Novak Djokovic, v súvislosti s ktorým niektorí hovoria o strate motivácie.

A čo sa týka ženskej časti turnaja? Platí asi to, čo pred štartom májového Roland Garros. Pri absencii Sereny Williamsovej má šancu na výhru asi ktorákoľvek hráčka z prvej stovky rebríčka.

„Správajú sa, akoby mali najlepší turnaj na svete... A je to tak, majú,“ povedala v minulosti na margo britských organizátorov Wimbledonu tenisová legenda a sedemnásobný víťaz Pete Sampras. Wimbledon je vitrínou bieleho športu, ktorú sa oplatí sledovať.

Viac o zaujímavostiach a tradíciách turnaja si môžete prečítať v texte, ktorý sme uverejnili pred rokom.

Foto: gmathlo/Flickr.com

Adam Takáč pred 935 d

Pápež František vymenoval nového prefekta Kongregácie pre náuku viery – španielskeho jezuitu, arcibiskupa Luisa Ferrera.

Informovalo o tom dnes napoludnie Tlačové stredisko Svätej stolice.

Ferrero nahradí po päťročnom mandáte vo funkcii doterajšieho šéfa kongregácie, nemeckého kardinála Gerharda Ludwiga Müllera, ktorého menoval v roku 2012 pápež Benedikt XVI.

Arcibiskup Ferrero pôsobil od roku 2008 ako sekretár tejto kongregácie. S titulom prefekta najvýznamnejšieho vatikánskeho dikastéria sa zároveň stáva predsedom Pápežskej komisie „Ecclesia Dei“, Pápežskej biblickej komisie a Medzinárodnej teologickej komisie. 

CNA píše, že doterajší prefekt kardinál Müller je známy v Rímskej kúrii ako silný konzervatívny hlas v porovnaní s ostatnými nemeckými duchovnými. Prejavilo sa to aj počas diskusií o Františkovej exhortácii Amoris Laetitia, keď o možnostiach prijímania eucharistie pre rozvedených a znovuzosobášených katolíkov zastával tradičnejší názor. Podmienkou prístupu k sviatosti pre týchto ľudí je podľa neho obrátenie a odhodlanie k náprave.

Luis Francisco Ladaria Ferrer. Foto – TASR/AP

Ján Krupa pred 937 d

Ruská pravoslávna cirkev zažíva nárast počtu kandidátov kňazstva. Podľa údajov poskytnutých Výborom pre otázky vzdelávania Moskovského patriarchátu vlani pomerne prudko vzrástol počet mladých mužov, ktorí vstupujú do kňazského seminára – až o 19 percent na 1 593 študentov. Aj počet zapísaných do „propaedeutica“ (prípravného kurzu) stúpol v študijnom roku 2016/17 o 25 percent na 827.

Celkovo sa pripravuje v kňazských seminároch Moskovského patriarchátu 5 877 študentov na kňazskú vysviacku. 

Vo všeobecnosti možno povedať, že kritérium záujmu o kňazské povolanie je najnáročnejším testom toho, v akom stave je cirkev. Či ruské pravoslávie zažíva svoj boom, bude možné povedať o pár rokov. Ak ale dáme tento záujem o povolania v ruskej pravoslávnej cirkvi do súvisu so 100. výročím bolševickej revolúcie z roku 1917, keď nastala najťažšia hodina pre ruskú cirkev, prípadne s politickým vývojom v súčasnom Rusku, veľa to o súčasnom Rusku a jeho spoločnosti vypovedá.

Ilustračné foto: Leon Yaakov/flickr.com