Krátke správy redakcie

Imrich Gazda pred 899 d

Vplyv vatikánskej diplomacie v posledných rokoch stúpol. Svätá stolica v roku 2015 zohrávala kľúčovú rolu pri nadviazaní diplomatických vzťahov medzi USA a Kubou po viac ako polstoročí, asistovala pri podpísaní mierovej dohody medzi kolumbijskou vládou a ľavicovými povstalcami v roku 2016 a už niekoľko mesiacov sa usiluje aj o sprostredkovanie dialógu medzi venezuelským prezidentom Madurom a miestnou opozíciou.

Zdá sa, že popri týchto diplomatických aktivitách, je tu nová výzva. Juhokórejský prezident Mun Če-in (na obr.), ktorý sa hlási ku katolíckej viere, poslal do Vatikánu špeciálneho vyslanca, arcibiskupa Hyginusa Kim Hee-Jonga, aby požiadal pápeža Františka o mediáciu na Kórejskom polostrove. Arcibiskup Kim sa v Ríme zdržal celý týždeň, pričom o vážnosti situácie svedčí to, že s pápežom sa stretol hneď dvakrát.

Nespornú zásluhu na pozdvihnutí vatikánskej diplomacie má súčasný štátny sekretár Pietro Parolin, ostrieľaný diplomat, ktorý predtým pôsobil ako apoštolský nuncius vo Venezuele.

Foto – TASR/AP

Ján Krupa pred 900 d

Na sviatok Panny Márie Pomocnice kresťanov (24. mája) islamistická skupina Maute vypálila v meste Marawi na filipínskom ostrove Mindanao katedrálu a zajala najmenej pätnástich kresťanov, medzi nimi aj kňaza Teresita Soganuba. Džihádisti ich teraz využívajú ako rukojemníkov na vydieranie filipínskej vlády.

Od utorka koluje na internete videoposolstvo, v ktorom otec Soganub naliehavo žiada filipínskeho prezidenta Rodriga Duterteho, aby splnil požiadavky islamistov: stiahnutie vládnych jednotiek a ukončenie leteckých útokov. Podľa slov kňaza teroristi momentálne majú v moci okolo 300 rukojemníkov.   

Filipínsky prezident je známy svojimi tvrdými politickými krokmi. K spomenutému útoku džihádistov na katolícku komunitu v Marawi došlo len deň po tom, ako Duterte uvalil výnimočný stav na celý ostrov Mindanao.

Filipínska biskupská konferencia odsúdila terorizmus: „Je to ideológia, ktorá je plne namierená proti princípom všetkých náboženstiev.“ Biskupi vyzvali vládu, aby sa zaujímala nielen o znovunastolenie poriadku, ale aby dbala aj o bezpečnosť rukojemníkov. Katolícki predstavitelia hľadajú pomoc vo veci prepustenia rukojemníkov aj v radoch moslimských lídrov.

Foto – TASR/AP (veliteľ filipínskych ozbrojených síl Eduardo Ano informuje médiá o priebehu bojov s islamistami v Marawi)

Imrich Gazda pred 900 d

Pápež František si po rannej omši v Dome sv. Marty uctil relikviu saleziánskeho kňaza Titusa Zemana, ktorý bude 30. septembra vyhlásený za blahoslaveného.

Relikviu Svätému Otcovi daroval vicepostulátor procesu blahorečenia Jozef Slivoň. Okrem toho mu venoval dva životopisy budúceho blahoslaveného v talianskom jazyku. Informovali o tom saleziáni dona Bosca.

Na konci stretnutia pápež udelil požehnanie prípravám a priebehu beatifikačnej slávnosti, ktorú v Bratislave povedie prefekt vatikánskej Kongregácie pre kauzy svätých Angelo kardinál Amato.

Pápež František rozhodol o blahorečení Titusa Zemana 27. februára tohto roku. Slávnosť blahorečenia bude na Slovensku prebiehať prvýkrát po štrnástich rokoch. Naposledy sa tak stalo v roku 2003, keď pápež Ján Pavol II. v Bratislave blahorečil rehoľnú sestru Zdenku Schelingovú a gréckokatolíckeho biskupa Vasiľa Hopka.

Rozhovor s donom Slivoňom o živote budúceho blahoslaveného si môžete prečítať tu

Foto – saleziani.sk/L´Osservatore Romano

Lukáš Obšitník pred 900 d

Vystavenie mŕtvych ľudských tiel na známej výstave Body the Exhibition je vrcholne neetické a telá by mali byť pochované. Tvrdí to Jan Čižinský, starosta mestskej časti Praha 7, kde na Výstavisku Holešovice od februára tohto roku výstava prebieha.

Putovnú výstavu dlhodobo sprevádzajú spory. Voči jej vystaveniu v Prahe protestuje Liga za lidská práva bez hranic, ku ktorej sa pridali aj predstavitelia Českej lekárskej komory, Českej anatomickej spoločnosti, Spoločnosti lekárskej etiky ČLS JEP, Českej lekárskej spoločnosti JEP a Liga ľudských práv. V proteste argumentujú neetickosťou finančného obohacovania sa na mŕtvolách a podozrením, že orgány mohli byť získané z tiel čínskych politických väzňov. Keď bola výstava v roku 2012 inštalovaná na Slovensku, protestovali voči nej napr. Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, Ondrej Dostál ako bývalý podpredseda Výboru NRSR pre ľudské práva a národnostné menšiny, Človek v ohrození, Slovenská asociácia Falun Gong či katolícka cirkev.

Starosta Čižinský pre české médiá povedal: „Já v žádném případě nevěřím, že ti lidé s takovým využitím svého těla dali souhlas. Tuhle výstavu pokládám za bohapustou komerci. Za mého starostování je taková akce na území Prahy 7 poprvé a z mého pohledu ji nelze ničím obhájit, byť se pořadatelé zaštiťují osvětovým významem.“

Starosta si od Ministerstva pre miestny rozvoj ČR vyžiadal stanovisko, ktoré mu potvrdilo, že ide o ľudské telá a že ako predstaviteľ mestskej časti by mal konať podľa platnej českej legislatívy o pohrebníctve, podľa ktorej je za pochovávanie zodpovedná príslušná samospráva. Čižinský následne 29. mája zaslal na Veľvyslanectvo Čínskej ľudovej republiky v Prahe list, v ktorom žiada o zabezpečenie pohrebu zosnulých a o informáciu, že o úmrtí zosnulých boli informované ich rodiny, ktoré ale neprejavili záujem o ich pochovanie. Ak Veľvyslanectvo pohreb nezabezpečí, starosta žiada o udelenie súhlasu s jeho vykonaním na území Českej republiky.

Foto: bodyexhibition.cz

Adam Takáč pred 901 d

Člen zákonodarného zhromaždenia v Indii apeluje na cirkev, aby vyzbierala výkupné na oslobodenie saleziána Toma Uzhunnalila, ktorého už štrnásť mesiacov držia v zajatí radikáli z Islamského štátu. Zároveň vyjadril skeptický postoj k názoru, že modlitba a slová sú jedinými prostriedkami k jeho prepusteniu, pretože teroristi chcú podľa jeho slov peniaze. Tvrdí, že miestne cirkvi by mali vyčleniť časť financií, ktoré by boli použité ako výkupné za kňazovu slobodu. On sám je údajne ochotný venovať peniaze na tento účel. 

Toma Uzhunnalila islamisti zadržiavajú od marca 2016, keď vtrhli do starobinca sestier Matky Terezy v jemenskom Adene. Džihádisti zavraždili 16 ľudí vrátane štyroch rehoľníčok. Saleziánskeho kňaza, pôvodom z Indie, uniesli a odvtedy ho držia v zajatí.

Pred niekoľkými týždňami zverejnili únoscovia videonahrávku, v ktorej väznený salezián prosí o pomoc. Uzhunnalil v ňom hovorí, že vo veci jeho prepustenia bola niekoľkokrát kontaktovaná indická vláda, rovnako ako biskup z Abú Dhabí. Ich reakcia, ako vraví, bola však „veľmi, veľmi žalostná“. Rovnaké sklamanie vyjadril aj v predchádzajúcej nahrávke krátko po Vianociach, keď o pomoc prosil priamo pápeža Františka.

Ján Krupa pred 901 d

Filipínska armáda už má pod kontrolou väčšinu mesta Marawi na ostrove Mindanao, ktoré pred týždňom obsadila islamistická teroristická skupina Maute napojená na takzvaný Islamský štát.

Ani filipínski teroristi sa nezriekli popráv civilistov, ktoré si vyžiadali najmenej devätnásť obetí. Za týchto okolností treba vyzdvihnúť ľudskosť a odvahu moslimky Salmy Jayne Tamanovej a jej rodiny, ktorá ukryla 39 kresťanov a potom im pomohla utiecť z mesta.

„Toto je pekný príbeh jednoty medzi moslimami a kresťanmi, ktorý musíme vyrozprávať svetu,“ povedal Mamintal Adiong, viceguvernér provincie Lanao del Sur, pre denník Philstar.

V súvislosti so situáciou v Marawi filipínsky prezident Rodrigo Duterte vyhlásil 23. mája stanné právo na celom ostrove Mindanao. Kríza v tomto 200-tisícovom meste vyvolala obavy z nárastu extrémizmu v južnej častí Filipín, keďže tamojšie militantné skupiny sa zjednocujú a prisahajú vernosť takzvanému Islamskému štátu.

Foto – TASR/AP (filipínski vojaci prechádzajú mestom Marawi)

Lukáš Obšitník pred 902 d

Bronzovú medailu na Medzinárodnej filozofickej olympiáde 2017 v Rotterdame získal Michal Karlubík, študent Gymnázia Jura Hronca v Bratislave. 

Medzinárodnú filozofickú olympiádu organizujú Medzinárodná federácia škôl filozofie, UNESCO a International Philosophy Olympiade. Tento rok sa jej 25. ročník konal na Erazmovej univerzite v holandskom Rotterdame, na medzinárodnej úrovni sa zúčastnilo 95 študentov zo 45 krajín sveta. Súťažiaci vzišli z národných kôl olympiády, na Slovensku ho organizovala Katedra filozofie Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorá v tom bude pokračovať aj túto jeseň.

Zo slovenského kola postúpil aj Samuel Novák z prešovského Gymnázia J. A. Raymana. V Rotterdame bola témou tolerancia. Michal Karlubík svoju filozofickú esej písal v angličtine na citát americkej filozofky Marthy Nussbaumovej, ktorý si vybral zo štyroch ponúknutých tém. Na treťom mieste spolu s ním skončili aj študenti z Grécka, Estónska, Indie a Guatemaly.

Karlubík sa na Slovensku venuje aj občianskemu aktivizmu, nedávno spoluorganizoval veľký pochod proti korupcii, ktorý sa konal v apríli v Bratislave, ďalší je plánovaný na 5. júna.

Foto: ipo2017.nl (Michal Karlubík na snímke celkom vľavo)

Martin Hanus pred 902 d

V parlamentnom výbore pre kultúru a médiá dnes prebieha vypočúvanie kandidátov na post generálneho riaditeľa RTVS. Najpozornejšie treba sledovať najmä dvoch kandidátov, riaditeľa TASR Jaroslava Rezníka a podnikateľa z reklamnej brandže Michala Ruttkaya. 

Šance doterajšieho šéfa RTVS Václava Miku sú slabé, keďže ho odmieta SNS aj premiér Fico a okrem Maďariča sa za neho nestavia nikto, ani Bugárov Most.

Jaroslava Rezníka podporuje Andrej Danko, Smer je zatiaľ opatrný, keďže ho v strane vnímajú ako kandidáta SNS (Danko ho navrhol totiž príliš skoro a príliš nahlas, čím Rezníkovi možno viac poškodil, než pomohol). Rezník dnes hovoril o svojej vízii: z Jednotky chce plnoformátový okruh, Dvojka by mala počas dňa fungovať ako televízia pre deti a školy a večer by to bola televízia artového typu aj s priestorom pre národnostné menšiny.

Rezník tak reaguje na istý odpor, ktorý voči nemu cítiť zo strany Most (na vypočúvaní ho najviac kritizoval poslanec Mosta František Šebej).

Nádejným kandidátom je aj Michal Ruttkay, ten hovoril najmä o tom, že RTVS čelí demografickému problému (lojálnych divákov má v podstate len medzi staršími divákmi) a predstavoval víziu, ako v novom svete internetu zaujať mladého diváka. Voči Ruttkayovi, ktorý robil v minulosti kampane pre štát aj pre Smer, je zas podozrievavá najmä SNS (na výbore ho spochybňoval Dankov poslanec Karol Farkašovský), Andrej Danko okolo seba rozširuje, že Ruttkay je v skutočnosti trójsky kôň Smeru. 

Celkom odpísať nemožno ani Zuzanu Ťapákovú, bývalú šéfku Markízy, ktorá má dobré napojenie na okolie premiéra Fica, ale v koalícii má aj odporcov. 

Vládni politici v rozhovoroch priznávajú, že to môže v koalícii na voľbe RTVS ešte poriadne zaškrípať. Vylúčiť sa nedá ani to, že v druhej polovici júna nepadne dohoda na žiadnom kandidátovi, takže sa otvorí druhé kolo, ktorého víťaza spoznáme až po letných prázdninách. 

 

Na snímke kandidát na post generálneho riaditeľa RTVS Michal Ruttkay počas svojej prezentácie na verejnom vypočutí  kandidátov na Výbore NR SR pre kultúru a médiá v Bratislave 30. mája 2017. FOTO TASR – Martin Baumann

Martin Hanus pred 902 d

Nový francúzsky prezident Emmanuel Macron začal sebavedome: včera sa vo Versailles stretol s ruským prezidentom Vladimírom Putinom, za čo ho ostro kritizovala časť francúzskej ľavice. Témou boli Sýria aj Ukrajina, Macron však najviac prekvapil, keď na tlačovke s Putinom napadol ruské médiá Russia Today a Sputnik, a označil ich za nástroje falošnej propagandy. Macron kritizoval, že tieto médiá zasahovali aj do francúzskej volebnej kampane, keď rozširovali nepravdy o tom, že je homosexuál. 

Macron sa v týchto týždňoch pripravuje aj na parlamentné prevzatie moci. Spočiatku sa zdalo, že ak sa aj stane prezidentom, nebude mať v parlamente väčšinu a bude teda mocensky veľmi slabý. Z prieskumov, ktoré nasledovali po jeho prezidentskom triumfe, však vyplýva, že jeho hnutie La République En Marche! môže o zhruba dva týždne zvíťaziť so ziskom okolo 30 percent hlasov. To vo francúzskom väčšinovom systéme môže znamenať, že Macron bude disponovať parlamentnou väčšinou, ktorá môže schvaľovať jeho zákony.

 

Na snímke vľavo ruský prezident Vladimir Putin a vpravo francúzsky prezident Emmanuel Macron počas tlačovej konferencie v paláci vo Versailles vo Francúzsku 29. mája 2017. FOTO TASR/AP

Imrich Gazda pred 902 d

Emeritný pápež Benedikt XVI. si v nedeľu pripomenul 40. výročie biskupskej vysviacky. Na čele arcidiecézy Mníchov-Freising pôsobil od roku 1977 až do menovania za prefekta Kongregácie pre náuku viery v roku 1981. Za biskupské heslo si vybral slová Cooperatores Veritatis (Spolupracovníci Pravdy).

V knižnom rozhovore s nemeckým novinárom Petrom Seewaldom, ktorý vyšiel pod názvom Soľ zeme, Ratzinger priznáva svoje pochybnosti o tom, či má menovanie pápežom Pavlom VI. prijať. „Mal som veľmi málo pastoračných skúseností. Od počiatku som sa cítil povolaný učiť a nazdával som sa, že práve v tom čase – mal som päťdesiat rokov – som našiel vlastnú teologickú víziu a mohol by som vytvoriť svoje životné dielo, ktorým by som mohol trochu prispieť k teológii ako celku,“ uviedol súčasný emeritný pápež.

„Vedel som aj to, že mám krehké zdravie a že tento úrad bude na mňa klásť veľké fyzické nároky. Potom som sa radil a dal som si povedať, že v takej mimoriadnej situácii, v akej sa nachádzame dnes, treba prijať aj čosi také, čo sa nám od počiatku nezdalo súčasťou nášho životného smerovania,“ pokračoval Ratzinger.

„Ešte aj dnes som rád, že som sa v Mníchove nevyhýbal konfliktom, pretože zotrvačnosť je najhorší spôsob riadenia. Že vo svojom rímskom úrade budem musieť riešiť mnoho nepríjemných úloh, bolo od počiatku jasné. Avšak odvažujem sa povedať, že som vždy hľadal dialóg a že ten je naozaj veľmi užitočný,“ dodal bývalý mníchovský arcibiskup.

Novinár Seewald je presvedčený, že pôsobenie Ratzingera na čele arcidiecézy bolo úspešné. „Pri rozlúčke v Mníchove sa ukázalo, ako veľmi bol Ratzinger zakotvený v meste i v celom Bavorsku. Biskupský úrad ho zmenil na pastiera, ktorý má blízko k ľuďom,“ napísal Seewald v knihe Posledné rozhovory, ktorá je jeho najnovším a zároveň definitívne posledným knižným rozhovorom s Benediktom XVI.

Foto - TASR/AP