Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 985 d

Dlho som túžil vidieť divadelný sitcom Národný cintorín.sk, včera sa mi to konečne v Martine podarilo. A bol to zážitok. Úžasný zážitok! Prvému dielu patrí absolutórium (videl som dva, celkovo ich je päť).

Tak dokonalé spojenie humoru a precíteného trápenia, ľahkosť, s akou boli tie dve protichodné veci prepojené, sa nevidí len tak. Hra je paródiou, satirou, groteskou aj podarenou učebnicou. Moment, keď nás opitý Janko Kráľ (v podaní výborného Daniela Heribana, na obr.) nechá siahnuť na dno svojej duše, keď nám povie, že jeho štyri deti sú vlastne Maďarmi, keď sa potom básnik pozrie do hľadiska, človeku z toho duchovného utrpenia zoviera srdce. Heriban to zvládol bravúrne, aj keď diváci možno viac oceňujú jeho opilecké scény.

Výborne hrala aj Zuzana Rohoňová (postava Eleny Maróthy-Šoltésovej), vtipný bol nápad so psom pochovaným na Národnom cintoríne (Dominik Zaprihač), Ján Francisci bol silnejší, keď vystupoval ako mýtus a na javisku v prvom diele chýbal, ako keď sa v druhom objavil (Ján Barto), dobré scény mala aj divožienka Anička Jurkovičová-Hurbanová (Henrieta Jančišinová-Kolláriková). Výborne zapadli básne, čeština, chýbalo viac maďarčiny a nemčiny a tiež evanjelicko-katolíckeho napätia.

Prvý diel Národného cintorínu.sk je výborná inscenácia, druhý sa trochu trápil s nápadom, ale prvý diel treba vidieť. Mňa zasiahol ako už dávno žiadne iné divadlo. Povedal by som, že spolu s baletom Slovenské tance ide o skvost národnej témy v našom divadle.

Foto: narodnycintorin.sk

Martin Hanus pred 986 d

Komentátor týždenníka Der Spiegel Jan Fleischhauer sa rád vysmieva zo „schulzománie“, ktorá postihla Nemecko po tom, čo sa stal bývalý prezident Európskeho parlamentu lídrom SPD a vyzývateľom Angely Merkelovej.

Tentoraz si zobral na paškál Schulzove vety o tom, že ho nezaujíma „myslenie samozvaných elít“, ale len osudy „tvrdo pracujúcich ľudí“, preto chce napríklad tlačiť na znižovanie manažérskych platov.  

Naozaj máme toto všetko brať od neho vážne, pýta sa Fleischhauer. Komentátor pripomína, že Schulz zarábal ako šéf europarlamentu dvojnásobok platu kancelárky. „Osobne som mal vždy takýto sen: Nájsť niekoho, kto mi dáva 250-tisíc eur v čistom, aby som mohol pretliachať celé dni,“ píše Fleischhauer.

Komentátor dodáva, že ak sa sociálni demokrati rozčuľujú nad nespravodlivosťou v platoch medzi špičkovými manažérmi a strednou triedou, mali by začať doma od seba. Fleischhauer spomína prípad ich významnej političky a hesenskej ministerky Christine Hohmann-Dennhardt, ktorá sedela rok v predstavenstve Volkswagenu, kde mala dohliadať na etické správanie firmy. Po 13 mesiacoch svoju prácu ukončila a dostala odstupné 12,5 milióna eur. „To znamená 31-tisíc eur za každý deň, čo bola vo Volkswagene. Koho by takýto dozor nad etikou nebavil,“ poznamenáva Fleischhauer.

Komentátor takisto nerozumie, prečo sú domáce médiá k Schulzovi zatiaľ také šetrné. Dôkazom je aj prvý veľký prejav Schulza ako lídra SPD, kde maľoval súčasné pomery v Nemecku na čierno a tvrdil, že až 40 percent ľudí medzi 25 a 35 rokom nemá stabilný džob, ale len na určitý čas. To číslo bolo úplne prehnané (v skutočnosti je to len 14 percent ľudí v tejto vekovej kategórii), Schulz si to totiž poplietol s nejakým iným údajom.

Fleischhauer sa preto pýta: „Čo si myslieť o mužovi, ktorý svoj prvý rozhodujúci výpad postaví na nesprávnom údaji? Veď keď si Rudolf Scharping (bývalý predseda SPD, pozn. red.) kedysi na začiatku volebnej kampane poplietol platy v hrubom a čistom, bol vybavený, pretože všetkým bolo jasné, že nevie, o čom hovorí.“

Fleischhauer končí tým, že sa už teší na to, keď sa Schulz dostane pod ozajstnú novinársku paľbu. „Ten, kto svoj celý politický život strávil v Bruseli, pozná odtiaľ najmä takých novinárov, ktorí myslia rovnako ako on.“ 

Nemecký volebný rok 2017 bude teda ešte zábavný.

Martin Schulz počas tlačovej konferencie v sídle sociálnych demokratov v Berlíne 30. januára 2017.

Lukáš Obšitník pred 987 d

Výzvu na zrušenie Mečiarových amnestií za 24 hodín podpísalo už viac ako 27-tisíc ľudí. Iniciatívu organizuje spoločnosť Via Iuris, jej prvými signatármi bolo 250 osobností verejného života, medzi nimi napr. bývalý minister vnútra Vladimír Palko, herec Štefan Bučko, rektor Kolégia Antona Neuwirtha Martin Luterán, architektka Lucia Štasselová, europoslankyňa Jana Žitňanská či bývalý politik František Mikloško. Poslanci budú o zrušení amnestií rozhodovať na parlamentnej schôdzi začínajúcej sa 21. marca.

Svoj podpis môžu občania pridať na webovej stránke somza.to. Via Iuris pripomína, že podľa prieskumu verejnej mienky agentúry Focus z februára tohto roku je za zrušenie Mečiarových amnestií 63 percent občanov Slovenska, podobný názor má aj výrazná väčšina voličov každej z najpopulárnejších politických strán vrátane Smeru-SD.

Návrhov na zrušenie Mečiarových amnestií bolo doteraz osem, 3-krát ho podali poslanci KDH okolo V. Palka, raz KDS, 2-krát skupina opozičných poslancov, raz Ján Budaj (Oľano-Nova). Súčasný návrh predložila opäť skupina opozičných poslancov (mimo ĽS NS).

Jaroslav Daniška pred 987 d

Vojenská koalícia na čele s irackou armádou dobyla centrum západného Mosulu, oficiálne to dnes dopoludnia potvrdil brigádny generál Jahíja Rasúl, ktorý je hovorcom koalície za oslobodenie Mosulu od Islamského štátu, správu priniesli viaceré americké médiá.

V západnej časti Mosulu sa nachádzali vládne budovy, sídlo banky, ktoré využívali teroristi z ISIS, a tiež námestie, kde dochádzalo k verejným popravám. K dobytiu došlo po nočnom útoku, dnes nadránom. Je to najvýznamnejší úspech za 5 mesiacov, čo trvá vojenská operácia. Zhruba polovicu mesta stále kontrolujú islamisti.

V okolí mesta sa tiež tvoria utečenecké tábory, kam utekajú obyvatelia mesta.

Vývoj bitky o Mosul možno sledovať aj na špecializovanej stránke na wikipedii alebo na anonymnom blogu Mosul Eye (má čiastočne spravodajský charakter), ktorý sa snaží poskytnúť pohľad zvnútra mesta. Fotografie a príbehy utečencov vychádzajú vo viacerých médiách, jedna z fotoreportáží vyšla nedávno v americkom týždenníku Time.

Foto: TASR/AP

Jozef Majchrák pred 987 d

Ústavný súd potvrdil pokutu pre Igora Matoviča za to, že ako poslanec mal aktívnu živnosť. Líder OĽaNO bude musieť zaplatiť pokutu 12-tisíc eur. Po rozhodnutí Ústavného súdu bude zároveň mocť byť obnovené konanie proti Matovičovi za opakované porušenie zákona. To môže vyústiť až do hlasovania parlamentu, na základe ktorého môže Matovič prísť o poslanecký mandát. 

 

Všetci, pre ktorých je vyponklonkovanie Matoviča z poslaneckých lavíc veľkým lákadlom, by si mali uvedomiť dve veci. Teda okrem maličkosti, že kvôli politickému štýlu sa politici z parlamentu nevyhadzujú.

 

Šéf OĽaNO získal svoj mandát z vôle občanov vo voľbách. Ak by oň prišiel pre formálnu chybu, ktorá je navyše výsledkom nepozornosti, nie úmyslu obchádzať zákon, išlo by nielen o absurdnosť, ale aj nebezpečný precedens do budúcnosti. 

 

Tí, ktorým Matovičovo správanie v politike lezie na nervy, by zároveň jeho vyhadzovom z poslaneckých lavíc nič nedosiahli. V parlamente by bol prítomný a aktívny ďalej. Hoci bez poslaneckého preukazu, ale s aureolou martýra navyše. 

Foto: TASR/ Martin Baumann

Jaroslav Daniška pred 987 d

Wolfgang Münchau, Nemec, ktorý píše stĺpčeky pre londýnsky Financial Times, sa sťažuje na prvé dôsledky brexitu, ktoré sa ho týkajú. Vo svojom najnovšom texte opisuje 85-stranový dokument, ktorý musí ako cudzinec pobývajúci v Británii vyplniť. Je rozhorčený a považuje to za nonsens. Dá sa predpokladať, že rovnaká procedúra sa bude týkať aj tisícok Slovákov, ktorí plánujú v Británii zostať.

Münchau im dáva radu. Keďže v konečnom dôsledku ide o niektoré výhody a nároky, napríklad zdravotné poistenie, a keďže britská vláda bude musieť brať ohľad na niektoré rozhodnutia a čas, kedy boli urobené, Münchau radí, aby sa cudzinci z EÚ žijúci v Británii – menovite študenti a samostatne zárobkovo činné osoby – poistili v súkromnej zdravotnej posiťovni. Vyhnú sa tak niektorým problémom v budúcnosti.

Už ste to počuli, brexit je brexit.

Jaroslav Daniška pred 988 d

Poľsko predstavilo svojho kandidáta na úrad európskeho prezidenta, je ním Jacek Saryusz-Wolski (na obr.), europoslanec opozičnej strany Občianska platforma v Európskom parlamente. Mnohí z cudziny sa nad tým pohoršujú, pretože súčasný prezident sa volá Donald Tusk, je to teda Poliak, mimochodom zakladateľ a dlhoročný predseda strany, ktorej členom je Saryusz-Wolski.

Je to dráma alebo komédia?

Tak trochu oboje. Je jasné, že Saryusz-Wolski nemá šancu byť zvolený, zatiaľ čo Tusk áno. Má podporu Angely Merkelovej aj väčšiny štátov EÚ. Na druhej strane, Tusk v tejto funkcii nijako nezaujal, naučil sa síce po anglicky, ale pravdu mali skôr jeho kritici, ktorí od začiatku upozorňovali, že nikdy nepôjde proti Merkelovej a že ide v podstate o trafiku. Poľsko má plné právo navrhnúť, koho chce. Väčšina kritikov, ktorí za jeho spochybňovaním vidia iba zášť Jaroslawa Kaczynského, prípadne údajnú morálnu zodpovednosť za pád lietadla pri Smolensku, sa mýli a skutočným poľským dôvodom nerozumie.

Ak tomu chce porozumieť slovenský čitateľ, mal by si predstaviť, ako by asi reagoval na prípadnú snahu hypotetického prezidenta EÚ Roberta Fica hypotetický premiér Richard Sulík.

Dráma je v niečom inom. Ak budú lídri EÚ tento týždeň o Tuskovi hovoriť ako o vážnom kandidátovi, aj keď kandidátom Poľska je niekto iný, láme sa tým doterajšia prax, že prezidenta Rady navrhuje štát odkiaľ tento kandidát pochádza, a nie štáty, ktorým sa jeho politické vystupovanie zalieča.

Až to by bol skutočný škandál.

Foto: wikimedia

Martin Hanus pred 988 d

Ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj zverejnil investigatívne zistenia, ktoré sa týkajú bohatstva premiéra Dmitrija Medvedeva. Podľa Navaľného si mal Medvedev nahonobiť impérium s nehnuteľnosťami, ktoré majú spolu hodnotu vyše jednu miliardu eur.  

Ide o luxusné stavby, vinohrady a jachty po celom Rusku, pomocou snímok z dronov vidieť, že ide o stavby a pozemky mimoriadnych rozmerov. Samozrejme, nič z toho nie je oficiálne vo vlastníctve premiéra, vlastníkmi na papieri sú rôzne nadácie (ktorým napríklad majetok daroval nejaký oligarcha alebo bývalí spolužiaci, či dôverníci Medvedeveva). 

Z rôznych fotiek je zrejmé, že Medvedev na viacerých z dokumentovaných miest trávi čas, chýba však jasný dôkaz, či je skutočným vlastníkom alebo len užívateľom. Navaľnyj, ktorý chce v najbližších prezidentských voľbách kandidovať proti Putinovi, zverejnil tieto informácie vďaka práci svojej Nadácie pre boj s korupciou, rešerše robili investigatívni novinári. 

Vladimír Putin a premiér Dmitrij Medvedev počas obeda v Putinovej rezidencii Bočarov Ručej na pobreží Čierneho mora neďaleko Soči 30. augusta 2015. 

Ján Duda pred 989 d

Evanjeliá pôstnych nedieľ majú svoje veľké témy. Témou evanjelia prvej pôstnej nedele je „pokušenie Ježiša na púšti“ v Matúšovej verzii (Mt 4,1-11).

(1) Lenže aj prvé čítanie dnešnej nedele je o pokušení. Diabol v raji pokúšal prvých ľudí a oni pokušeniu podľahli (Gn 2,7-9).

(2) Podľa evanjelia dnešnej nedele Ježiš bol pokúšaný v oblasti „chleba“, „popularity a svetskej slávy“ a napokon to bolo „pokušenie moci“. Ježiš v pokušení obstál a nepodľahol uvedeným ponukám.

(3) Zdá sa, že ani súčasného človeka pokušenia neminú a človek pri ich zvládaní nebýva nijakým hrdinom. Dôležité je pokušeniu odporovať (sebazapieraním a konaním pokánia) a ak padneme, treba sa s pokorou opätovne uchádzať o Božie odpustenie. Nemá zmysel zahmlievať, že sa nič nestalo alebo že my sme len obete, že my nič.

Ponaučenie: Ježiš má moc pomôcť nám v pokušeniach obstáť a má moc nás zachrániť, keď padneme.

Požehnanú prvú pôstnu nedeľu praje všetkým Ján Duda!

Martin Hanus pred 991 d

Liberálny denník La Stampa napísal o príbehu 41-ročnej Talianky, ktorá chcela ísť na potrat, no 23 nemocníc v celom regióne Benátska jej ho odmietlo vykonať. Matka dvoch detí v decembri zistila, že čaká tretie, neplánované dieťa, rozhodla sa využiť zákon, podľa ktorého má prvé tri mesiace právo na potrat na základe vlastnej žiadosti.

La Stampa s úľavou konštatuje, že napriek odmietnutiam z 23 nemocníc termín napokon stihla. Ako poslednú možnosť sa obrátila na odborovú organizáciu Cgil, ktorá využila svoje postavenie a našla jej nemocnicu v Padove. Denník cituje aj dotknutú ženu, podľa ktorej je urážkou, že hoci zákon stanovuje právo voľby, zdravotnícke zariadenia ho celkom hatia.

Pre tých z nás, ktorí vnímajú právo na potrat celkom inak než napríklad denník La Stampa, ukazuje aj tento prípad na postupný pozitívny vývoj v myslení. Hoci má Taliansko propotratovú legislatívu, príslušný personál nemocníc si čoraz viac uplatňuje výhradu vo svedomí. Aj dotknutá Talianka sa pri 23 odmietnutiach stretala s odpoveďou, že v danej nemocnici si všetci uplatňujú výhradu, či už lekári, alebo anesteziológovia.

Aj na tom vidieť, že ak sa gynekológom poskytne právo na výhradu vo svedomí, možnosť odmietnuť ten smrtiaci zákrok zďaleka nevyužívajú len veriaci lekári. V Taliansku si podľa oficiálnych údajov uplatňuje výhradu vo svedomí až 70 percent gynekológov.

 

Foto: TASR/AP