Krátke správy redakcie

Ján Krupa pred 1090 d

Ženský diakonát  v pravoslávnej cirkvi byzantského obradu sa obnovuje po niekoľkých storočiach.  Grécky pravoslávny patriarcha Alexandrie Theodoros II. vykonal prvú vysviacku diakoniek.

Najvyšší predstaviteľ cirkvi byzantského obradu, ktorá má vyše 350-tisíc veriacich a rastúce diecézy po celom africkom kontinente, vysvätil po božskej liturgii v Chráme sv. Mikuláša v banskom meste Kolwezi v konžskej provincii Katanga tri katechétky a tri mníšky na diakonky. Z liturgického hľadiska sa vysviacka diakoniek inšpirovala vysviackou subdiakonov. Diakonky majú pôsobiť predovšetkým v oblasti krstu dospelých, predmanželskej prípravy a katechézy.

O obnovení ženského diakonátu rozhodol Svätý synod tejto autokefálnej cirkvi v polovici novembra 2016. Jeho rozhodnutiu predchádzal referát, v ktorom metropolita kamerunského hlavného mesta Yaounde Gregoire (Stergiou) vyzdvihol službu žien pri misijnej činnosti. V záverečnom posolstve zo zhromaždenia členovia synodu podčiarkli, že nejde o „odchýlku od pravoslávnej pravdy, ale o adaptáciu na realitu v Afrike“.

Ženský diakonát existoval v pravoslávnej cirkvi byzantského obradu až do novoveku. Cirkevnoprávne nebol nikdy odstránený, ale pod vplyvom islamskej spoločnosti prestal byť praktizovaný.

Imrich Gazda pred 1090 d

V nedeľu sme vás informovali o prepustení českého misionára Petra Jaška, ktorého v Sudáne odsúdili na viac ako 23 rokov väzenia. Jeho oslobodenie zatienilo menej známu, no o to tragickejšiu informáciu – vo väzení naďalej ostávajú jeho dvaja spolupracovníci, kazateľ Hassana Abduraheema Kodiho Taoura a vysokoškolský študent Abdulmonem Abdumawla Issa Abdumawla.

Poukázala na to Miriam Kuzárová z neziskovej organizácie CitizenGO, ktorá na podporu Petra Jaška zorganizovala mohutnú petíciu. Aj vďaka nej sa prípad českého misionára dostal do celosvetového povedomia a zaoberal sa ňou Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva v Ženeve či Európsky parlament.

Situáciu svojich spoluväzňov pripomenul aj samotný Jašek po návrate domov: „Prosím, myslime na nich, aj na ostatných prenasledovaných kresťanov, ktorým hrozí napríklad demolácia miest ich stretávania. Pomáhajme im v rámci svojich možností.“

Foto - twitter.com/ZaoralekL

Jaroslav Daniška pred 1091 d

V Amerike vznikol nový časopis, ktorý sa oplatí sledovať. Volá sa American Affairs a chce kultivovať trumpizmus a reprezentovať novú situáciu v americkej politike, ekonomike aj verejnom živote v širšom zmysle slova. Redakcia vo svojom úvodnom editoriáli (Mission Statement) potrebu nového časopisu zdôvodňuje takto:

 

„Tradičné strany nepomenúvajú a nechápu najťaživejšie problémy, ktorým čelia americké inštitúcie. Ekonomická mobilita klesá a nerovnosť rastie, zatiaľ čo rast, produktivita a mzdy takmer stagnujú. Dôvera vo vládu je na historickom minime. Zločinnosť a drogová závislosť sú na vzostupe, zatiaľ čo rodiny a komunity sú v rozklade. Spoločenská disharmónia, často roznecovaná podporou nejakej z verzií identity-politics, stále viac prevažuje. Zahraničná politika uplynulých dvoch dekád viedla až príliš často k zlyhaniu a nezrozumiteľnosti.“

 

Okruh autorov, medzi ktorých patrí aj David Goldman známy čitateľom z našej stránky, je presvedčený, že problémom nie je rastúci populizmus, ale, naopak, nekompetentnosť elít, ktoré – pomáhajúc si pritom citátom Waltera Russela Meada – sú „márnivé, nespokojné, vznetlivé, intelektuálne zmätené a plné závisti“.

 

Podľa tvorcov nového časopisu sa už nedá spoliehať na príklad New Dealu ani Reaganomiky, píšu:

„Doma sme počúvali nekonečné volania po New Deale a iné po Reaganovej revolúcii. Američania ale dnes míňajú viac na vzdelanie, pričom študenti dosahujú horšie výsledky. Míňame viac na zdravotníctvo a dostávame za to menej. Míňame viac na infraštruktúru a stavia sa menej. Míňame viac na obranu a výsledkom je debakel okolo stíhačky F-35. Máme nižšie dane, ale pomalší ekonomický rast.“

 

Skrátka, oplatí sa stránku tohto nového časopisu občas navštíviť. Prvé číslo sa podarilo nad očakávanie dobre.

 

Jozef Majchrák pred 1092 d

Historicky prvým víťazom ankety Košičan roka sa v kategórii osobnosť stal rímskokatolícky kňaz a bežec Peter Gombita. Rozhodlo o tom hlasovanie Košičanov. Gombita je riaditeľom neziskovej organizácie Oáza – nádej pre nový život a dlhé roky sa venuje pomoci bezdomovcom. 

 

Tento rok Gombita zaujal aj ultramaratónom z Košíc do Ríma, ktorým chcel upozorniť na situáciu chudobných ľudí a získať podporu na prevádzkovanie košického zariadenia pre bezdomovcov. V roku 2015 sme robili s Petrom Gombitom rozhovor o jeho aktivitách. Prečítať si ho môžete tu

 

Foto: TASR/ Milan Kapusta 

Imrich Gazda pred 1093 d

Najstaršia rehoľná sestra na svete oslávila tento týždeň už 110. narodeniny. Volá sa Candida Bellotti, pochádza z Talianska a patrí do Kongregácie služobníc chorých sv. Kamila (kamiliánky).

Narodila sa 20. februára 1907 neďaleko Verony a do rehole vstúpila ako profesionálna zdravotná sestra v roku 1931. Počas jej života sa na Petrovom stolci vystriedalo desať pápežov. Súčasný Svätý Otec jej k životnému jubileu zaslal osobné blahoželanie.

Napriek svojmu veku má sestra Candida jasnú myseľ a zmysel pre humor. „Milovať, milovať a ešte raz milovať. A s radosťou,“ odkazuje všetkým ľuďom.

Foto – cammiliani.org

Adam Takáč pred 1093 d

Hra s názvom Vytrhni pápeža z kontextu pokračuje. Aj vy ste tento týždeň počuli, že František povedal, že je lepšie byť ateistom ako pokryteckým veriacim? Toto údajné vyjadrenie sa okamžite šírilo v médiách aj po sociálnych sieťach. Nebolo by však na škodu porovnať si to s presnými slovami, ktoré František vyslovil:

„Čo znamená pohoršenie? Pohoršenie znamená povedať jednu vec a urobiť druhé; znamená to podvojný život, dvojaký život. Dvojaký život vo všetkom: ja som veľký katolík, vždy chodím na omšu, patrím do toho a onoho spoločenstva; avšak môj život nie je kresťanský, neplatím spravodlivú čiastku svojim zamestnancom, vykorisťujem ľudí, robím nečisté obchody, recyklujem peniaze... Dvojaký život.

A koľko katolíkov je takých, a títo pohoršujú. Koľkokrát sme počuli – my všetci v našej štvrti alebo niekde inde: ,Ak by som mal byť katolík ako tamten, je lepšie byť ateistom’. A toto je pohoršenie. Ničí ťa. Vrhá ťa dole. A toto sa deje každý deň, stačí si zapnúť televízne správy alebo čítať noviny. V novinách je toľko škandálov, a dokonca sa tam škandálom robí veľká reklama. A škandálmi sa ničí.“

Mediálna skratka tak opäť raz trochu zlyháva...

Foto – TASR/AP

Ján Duda pred 1093 d

Evanjelium ôsmej nedele cezročného obdobia prináša, ak to zjednoduším, dve posolstvá. Prvé znie: nemôžete slúžiť dvom pánom (Mt 6,24) a druhé, že nemáme byť ustarostení o svoj zajtrajšok (Mt 6,34).

(1) Prvé, čo mi napadlo, je otázka: Pane, poznáš dobre človeka, ktorého si stvoril? Lebo tvrdíš, že človek nemôže slúžiť dvom pánom! Nám sa zdá, že človek to, aj napriek Tvojmu tvrdeniu, naozaj dokáže. Nielen dvom, možno aj viacerým pánom. Netreba zachádzať do konkrétnosti. Nedávno o tom hovoril pápež František, keď hovoril o „dvojtvárnom“ živote niektorých členov Cirkvi. Ale v tomto prípade pápež stál na Tvojej strane: nesmie to tak byť! Kiež by to počuli všetci kresťania, ktorí sa správajú dvojtvárne a prestali to robiť a prestali si namýšľať, že takto slúžia Bohu a Cirkvi.

(2) A nemáme byť ustarostení o svoj zajtrajšok. Ale my kresťania sme ustarostení nielen o svoj, ale aj o Tvoj zajtrajšok, Pane. Či zajtra ešte budú nejakí kresťania, ktorí sa Ti budú klaňať?! Pane, Ty nemáš obavy o svoj zajtrajšok? Ale predsa Boh je Bohom nezávisle od človeka. Tieto a podobné otázky sú absurdné. O Pána Boha a jeho zajtrajšok sa obávať nemusíme. Zato o svoju vieru áno. Aby sme mali vieru i to, čo potrebujeme i zajtra.

Ponaučenie: urobme čosi pre svoju kresťanskú vieru; je to výzva k činnosti, nie pohodlnosti a ničnerobeniu.

Požehnaný Pánov deň praje všetkým Ján Duda.

Pavol Rábara pred 1095 d

Postoj bol vo veži bratislavskej Katedrály sv. Martina. A nielen tam. Otec biskup Jozef Haľko spravil našej redakcii tento týždeň neskutočnú prehliadku Dómu aj s fundovaným výkladom. S našimi čitateľmi sa o tento zážitok plánujeme podeliť. Z exkurzie preto pripravujeme reportáž, ktorú zverejníme už na budúci týždeň.

Pavol Rábara pred 1095 d

Strhávali ich, vyrezávali, lámali aj na ružencoch. Islamský štát vytrvalo ničil kríže v obciach na Ninivských planinách v Iraku. Situácia sa však zmenila. Oblasť v okolí mesta Mósul od jesene oslobodzujú spod teroru ISIS a dediny sa postupne dávajú dokopy.

Viditeľným znakom obnovy je vztýčenie veľkého kríža v obci Telekuf-Tesqopa, ktorá sa nachádza 27 kilometrov od Mósulu.

Kríž postavili na kopci, aby bol jasným symbolom víťazstva kresťanskej viery nad džihádistami.

Kríž požehnal minulý týždeň sám chaldejský katolícky patriarcha Bagdadu Louis Sako. Zároveň v obci slúžil prvú omšu – po dva a pol roku. „Toto je naša krajina, náš domov,“ povedal veriacim v homílii. Podľa patriarchu nastal čas obnovy nádeje a návratu do svojich domovov, kde treba začať nový život.

Po omši postavili spomínaný kríž, za sprievodu mohutných výkrikov: Víťazstvo! Víťazstvo! Za tých, čo verili a čo sa vrátia!

Ako pripomína Catholic News Agency, kríže začali ľudia osádzať vo viacerých obciach, už počas operácie irackej armády a spojencov na oslobodenie Mósulu. V každej oslobodenej dedine na Ninivských planinách vyrobili kresťania drevené kríže a umiestňovali ich na strechy kostolov a domov.

Moslimovia nepostávajú stranou, podľa CNA sa zapájajú do obnovovacích prác. Pred týždňom skupina mladých moslimov pomáhala s čistením kostola zasväteného Panne Márii južne od Mósulu.

(Foto: Patriarchát Babylonu)

Martin Hanus pred 1095 d

Lucia Nicholsonová dnes pre Denník N potvrdila, že Jozef Mihál, ktorý tento týždeň odišiel z SaS, je jej ľudsky aj politicky oveľa bližší než stranícky šéf Richard Sulík, ďalej uviedla, že hoci Sulík síce dostal od straníkov excelovú tabuľku citlivých tém, o ktorých by nemal hovoriť, celkom sa ňou neriadi, a tiež potvrdila, že uvažovala o odchode z SaS, zostáva však v strane.

 

Nicholsonovej problém je podobný ako v prípade Martina Poliačika – vo vlastnej strane sa od istého času obaja cítia ako cudzinci, odcudzili sa nielen šéfovi, ale aj väčšine členov SaS, nepresadili sa ani s vlastnou silnou agendou, ktorou by boli pre stranu aj pre médiá dostatočne zaujímaví – zaujímaví sú najmä tým, že nesúhlasia so Sulíkovou líniou, čo na sebazdôvodňovanie ďalšieho pôsobenia v SaS dlho stačiť nebude. Preto je len otázkou času, kedy sa ich cesty s SaS rozídu.

 

Celkom prirodzene by ich to malo ťahať k novoformujúcemu sa Progresívnemu Slovensku, kam Nicholsonová s Poliačikom mentálne patria oveľa viac než k Sulíkovi. Lenže hoci PS spája sily s Miroslavom Beblavým a jeho ľuďmi, nechce byť automaticky zberným táborom pre všetkých liberálnych odídencov. Nehovoriac o tom, že na budúcej kandidátke progresivistov bude pritesno a ľudí so zásluhami pri rozbehu strany budú desiatky. 

 

To všetko je dôvod, prečo Sulík v spore s „európskymi liberálmi“ vo vlastnej strane nie je nijako zvlášť v strese a ťahá za oveľa dlhší koniec.