Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 1039 d

Je to jedna z najslávnejších fotografií v dejinách, pochádza z Vietnamu, zobrazuje bezbranné popálené a nahé 9-ročné dieťa. Fotograf Nick Ut (vlastným menom Huỳnh Công Út) ňou zasiahol celý svet. Ako v texte po oznámení tohto fotografa, že končí s kariérou, píšu Lidové noviny, fotke nechcel pôvodne veriť ani prezident Richard Nixon, taká bola silná. A jej autor k nej dodal, že keby bolo to dievča zahynulo, asi by od zúfalstva spáchal samovraždu.

Huỳnh Công Út sa narodil v roku 1951, čoskoro bude mať 66 a rozhodol sa odísť do dôchodku.

Foto: flickr.com

Jaroslav Daniška pred 1039 d

Až 66 percent Poliakov je nespokojných so zahraničnou politikou svojej vlády, vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý zverejnil denník Rzeczpospolita. 

Presnejšie 48 percent Poliakov považuje zahraničnú politiku za rozhodne zlú a ďalších 18 percent za zlú. Naopak pozitívne hodnotí zahraničnú politiku Szydlovej vlády 7,4 percenta respondentov, viac menej pozitívne ďalších 18 percent.  Podľa 42,7 percenta respondetov by mala vláda dokonca podať demisiu. Posledné číslo ukazuje súčet opozičných anketárov, ktoré tiež evidentne rastie.

Dá sa očakávať, že nespokojnosť povedie k zmene ministra zahraničných vecí. Bude to trochu paradox, nie kvôli tomu, že by minister zahraničných vecí Witold Waszczykowski bol tak mimoriadne dôležitým ministrom, o jeho nahradení sa hovorilo už pred pár mesiacmi, ale skôr preto, že za blamáž zahraničnej politiky nesie hlavnú zodpovednosť Jaroslaw Kaczynski, ktorému však nemá kto vysloviť nedôveru.

Foto: Premiérka Szydlová a predseda strany Kaczynski. TASR/AP

Martin Hanus pred 1040 d

Minulý týždeň som napísal, že spoluzakladateľka centra Čistý deň Zuzana Tománková predviedla hanebný prístup, keď útok na Borisa Kollára bol pre ňu cennejší než osud konkrétneho dievčaťa.

Ako sa dalo predpokladať, dievčina Simona, ktorú Tománková zatiahla do svojich politických hier, sa stala terčom bulváru – najskôr sa stala hitom internetu jej facebooková komunikácia s Kollárom, všade sú jej fotky v plavkách, bulvár s ňou dnes zverejnil ďalší rozhovor. Simona má dnes 18 rokov, skúsenosti s drogami (ako sama hovorí, vraj aj četovanie s Kollárom začala pod vplyvom drog). 

Navyše, kauza dnes nabrala ďalší nečakaný obrat: Daniel Lipšic oznámil, že aj kvôli Simone podáva na generálnu prokuratúru trestné oznámenie za spáchanie trestného činu obmedzovania osobnej slobody, vydieranie, šírenie toxikománie a navádzanie na krivú výpoveď. Simona vraj dnes podľa Lipšica tvrdí, že ju k tomu, aby sa postavila proti šéfovi Sme rodina, niekto donútil (zrejme sa myslí niekto z vedenia Čistého dňa).

Pri týchto obvineniach z jednej aj druhej strany treba ostať opatrný. 

Platí však niečo iné: Tománková nás celé uplynulé mesiace falošne presviedčala, ako jej zariadeniu záleží na deťoch a ako veľmi im ubližuje publicita. Teraz však ona sama poprela právo Čistého dňa na existenciu z verejných zdrojov.

FOTO TASR – Michal Svítok

Fero Múčka pred 1040 d

Ján Čarnogurský na svojom blogu v najnovšom príspevku uviedol niekoľko tvrdení vrátane toho, že na Slovensku sa chystá výstavba „utajenej vojenskej americkej základne NATO“. Túto správu publikoval minulý týždeň aj  bulvárny server Topky.sk.

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky potvrdilo, že žiadna iná vojenská výstavba s americkou stranou sa nerealizuje ani nie je v pláne.

Ako upozornil Denník N, cieľom stavebnej zákazky totiž nie je nová utajená základňa, ale modernizácia vojenského letiska pri Malackách.

Blog Jána Čarnogurského sme odverejnili.

Lukáš Obšitník pred 1040 d

Portál Hlavné správy sa viacerými vlastnými materiálmi postavil proti zrušeniu Mečiarových amnestií. Viackrát dáva priestor sudcovi Najvyššieho súdu SR Štefanovi Harabinovi, ktorý bol v rokoch 2006 – 2009 Mečiarovým nominantom na post ministra spravodlivosti a svojimi krokmi a vrcholne nevkusnými komentármi dodnes kriví súdnictvo a verejnú mienku.

Hlavné správy uverejnili tiež veľký rozhovor s Evou Zelenayovou, bývalou poslankyňou NR SR za HZDS a promečiarovskou novinárkou, ktorá sa Mečiara opäť snaží vo všetkom ospravedlniť. Pri aktuálnej petícii somza.to si Hlavné správy všímajú iba to, že organizátora petície spoločnosť Via Iuris finančne podporuje Sorosova nadácia (okrem iných sponzorov).

Pri všetkej úcte k odporu k liberalizmu, je smutné, že sa takto kriví úsilie o objektívne správnu vec (vyšetriť únos syna prezidenta SR a vraždu Roberta Remiáša). Mečiarove amnestie sa predsa roky ako prví snažili zrušiť ľudia v KDH okolo Vladimíra Palka, ktorí so Sorosom nemajú nič spoločné. To, že teraz to (konečne!) nabralo širší spoločenský rozmer, na správnosti veci nič nemení.

Foto: TASR/Michal Svítok

Ján Duda pred 1042 d

Druhou veľkou témou pôstneho obdobia je to, čo kresťanstvo nazýva „Božím kráľovstvom“ alebo „životom v dome nášho nebeského Otca“ či jednoducho „večným životom“. Túto veľkú tému nám pripomína evanjelium druhej pôstnej nedele, keď nám opisuje biblickú udalosť Ježišovho premenenia na hore (Mt 17,1-9).

(1) Ako by sme mohli chcieť a túžiť po živote v Božom kráľovstve, ak by sme o ňom nemali úplne nijaké poznanie? Ježiš svojím premenením na hore ide v ústrety tomuto nášmu poznaniu. Dokážeme vyjadriť slovami pocity kresťana, ktorý sa snaží prežiť či aspoň precítiť to, čo pri Ježišovom premenení zažil Peter či Jakub, alebo Ján? No, skúsme to. Je to poznanie i pocit, ktorý nám dáva tušiť, čo nás čaká v „dome nášho nebeského Otca“.

(2) Ježišovo premenenie a poznanie, ktoré z neho vyplýva, nie je našou osobnou skúsenosťou. Ale je našou osobnou skúsenosťou, že je v našom srdci, v našej duši prítomná túžba po šťastí. Áno, to je ono, to je tá naša úžasná túžba po šťastí, ktoré hľadáme a ktoré chceme. Je to nejaký náš, dovoľte mi to tak povedať, tajomný inštinkt po živote v dome nášho nebeského Otca.

Ponaučenie: rozvíjajme v sebe túžbu po šťastí a neverme nikomu, že Boh nášmu šťastiu nepraje. Sú však aj fikcie šťastia, ktoré nás môžu privádzať do nešťastia. Tým sa vyhýbajme.

Požehnanú druhú pôstnu nedeľu všetkým praje Ján Duda.

Zuzana Hanusová pred 1043 d

Nie, nie je to vtip. Všímavá čitateľka nám poslala fotku neuveriteľného produktu s názvom SauBär – sprej proti strašidlám. Pravdepodobne má ísť o produkt, ktorý má pomôcť rodičom ako akési placebo pre ich deti, ktoré majú extrémny strach večer zaspať alebo sa boja tmy a všelijakých prízrakov.

To, že deti sú zaujímavým cieľom pre propagáciu všakovakých výmyslov firiem, je známe. Takáto absurdita tu však ešte zrejme nebola. Seriózna a obľúbená sieť drogérií DM ponúka túto malú zelenú fľaštičku medzi bežnými detskými kozmetickými produktmi.

Na etikete je celkom vážne napísané – s prírodným extraktom z levandule odstraší všetky strašidlá a príšery. Návod na použitie: Sprej nastriekajte pod posteľ a do tmavých kútov izby. Dermatologicky testované. Vyrobené vo Švajčiarsku.

Za cenu 2,19 eur dostanete tento zázračný elixír účinný na všetky príšery. Ide o akési homeopatikum pre deti s panickým strachom zo strašidiel. Dá sa pochopiť, že zúfalí rodičia volia zúfalé riešenia. Je však asi rozumnejšie poradiť sa s odborníkom, ako behať s levanduľovým sprejom po kútoch detskej izby a klamať deťom, že to naozaj zaberá a vlastne im tak len potvrdzovať, že tie strašidlá, ktorých sa tak desia, skutočne existujú. 

Martin Hanus pred 1043 d

Po tom, čo som včera napísal text, že keby Andrej Danko chcel, môže urobiť Robertovi Ficovi škrt cez amnestie, líder SNS vystúpil v TA3, kde hovoril o svojom postoji k zrušení amnestií.

Zdá sa, že niektoré jeho brepty z vystúpenia opäť zľudovejú („je najvyšší čas si naliať čistú vodu“, „musí byť naším cieľom obhájiť túto vraždu alebo udalosť“), dôležitejšie však je, kam Danko posunul samotnú tému.

Aj napriek celkovému slovnému balastu, keď Danko v jednej chvíli spomenul, že možno dajú v koalícii poslancom voľnú ruku (čo by zvýšilo šancu na schválenie zrušenia Mečiarových amnestií), alebo keď vyhlásil, že ak ho o Budajovom návrhu presvedčia, „ruky, nohy zdvihnem“, ostal Andrej Danko verný skôr esenesáckej tradícii.

Hovoril, že „NR SR môže prijať čokoľvek, aj že sa zemeguľa točí opačne, ale nemusí to mať právny účinok“. Danko vysvetľoval, že je za právne čisté riešenie cez Ústavný súd, ale nie tak, ako navrhuje Kresák, teda že najskôr sa schváli zrušenie amnestií až potom príde na rad Ústavný súd, skôr zmätočne opakoval Ficovu líniu aj s jeho smrtonosným kompromisom a popritom zdôrazňoval, že on to povedal prvý a v Smere to teraz po ňom opakujú.

Ešte zábavnejšie bolo, že najviac sa vymedzoval voči prezidentovi Andrejovi Kiskovi a proti svojim dvom najväčším nepriateľom zo Smeru, Markovi Maďaričovi a Erikovi Tomášovi. Erik Tomáš síce de facto povedal niečo podobné ako Danko, keďže Tomáš sa vyslovil, že sa hľadá „kompromis medzi prirodzenou spoločenskou objednávkou a tým, aby to bolo právne čisté“. Danko v TA3 takisto rečnil o hľadaní právne čistého riešenia, len na to na rozdiel od Tomášovej jednej vety potreboval 20 minút monológu.

Danko však Tomáša spomínal opakovane ako strojcu súčasného chaosu, na konci to opäť priklincoval: „Nebudem nabehovať na hry prezidenta, Maďariča, Tomáša.“

Ak som včera špekuloval, či bude Danko uvažovať trochu strategicky, lebo ak áno, môže spraviť Ficovi škrt, tak som ho trochu precenil. Danko totiž uvažuje v politike viac pudovo: keď vidí či počuje nenávideného Maďariča s ešte nenávidenejším Tomášom, nevie si pomôcť, len prejsť do protiútoku, aby s nimi vybabral.   

Tomuto sa hovorí štátnická vízia.

FOTO TASR – Martin Baumann

Jaroslav Daniška pred 1044 d

Dlho som túžil vidieť divadelný sitcom Národný cintorín.sk, včera sa mi to konečne v Martine podarilo. A bol to zážitok. Úžasný zážitok! Prvému dielu patrí absolutórium (videl som dva, celkovo ich je päť).

Tak dokonalé spojenie humoru a precíteného trápenia, ľahkosť, s akou boli tie dve protichodné veci prepojené, sa nevidí len tak. Hra je paródiou, satirou, groteskou aj podarenou učebnicou. Moment, keď nás opitý Janko Kráľ (v podaní výborného Daniela Heribana, na obr.) nechá siahnuť na dno svojej duše, keď nám povie, že jeho štyri deti sú vlastne Maďarmi, keď sa potom básnik pozrie do hľadiska, človeku z toho duchovného utrpenia zoviera srdce. Heriban to zvládol bravúrne, aj keď diváci možno viac oceňujú jeho opilecké scény.

Výborne hrala aj Zuzana Rohoňová (postava Eleny Maróthy-Šoltésovej), vtipný bol nápad so psom pochovaným na Národnom cintoríne (Dominik Zaprihač), Ján Francisci bol silnejší, keď vystupoval ako mýtus a na javisku v prvom diele chýbal, ako keď sa v druhom objavil (Ján Barto), dobré scény mala aj divožienka Anička Jurkovičová-Hurbanová (Henrieta Jančišinová-Kolláriková). Výborne zapadli básne, čeština, chýbalo viac maďarčiny a nemčiny a tiež evanjelicko-katolíckeho napätia.

Prvý diel Národného cintorínu.sk je výborná inscenácia, druhý sa trochu trápil s nápadom, ale prvý diel treba vidieť. Mňa zasiahol ako už dávno žiadne iné divadlo. Povedal by som, že spolu s baletom Slovenské tance ide o skvost národnej témy v našom divadle.

Foto: narodnycintorin.sk

Martin Hanus pred 1045 d

Komentátor týždenníka Der Spiegel Jan Fleischhauer sa rád vysmieva zo „schulzománie“, ktorá postihla Nemecko po tom, čo sa stal bývalý prezident Európskeho parlamentu lídrom SPD a vyzývateľom Angely Merkelovej.

Tentoraz si zobral na paškál Schulzove vety o tom, že ho nezaujíma „myslenie samozvaných elít“, ale len osudy „tvrdo pracujúcich ľudí“, preto chce napríklad tlačiť na znižovanie manažérskych platov.  

Naozaj máme toto všetko brať od neho vážne, pýta sa Fleischhauer. Komentátor pripomína, že Schulz zarábal ako šéf europarlamentu dvojnásobok platu kancelárky. „Osobne som mal vždy takýto sen: Nájsť niekoho, kto mi dáva 250-tisíc eur v čistom, aby som mohol pretliachať celé dni,“ píše Fleischhauer.

Komentátor dodáva, že ak sa sociálni demokrati rozčuľujú nad nespravodlivosťou v platoch medzi špičkovými manažérmi a strednou triedou, mali by začať doma od seba. Fleischhauer spomína prípad ich významnej političky a hesenskej ministerky Christine Hohmann-Dennhardt, ktorá sedela rok v predstavenstve Volkswagenu, kde mala dohliadať na etické správanie firmy. Po 13 mesiacoch svoju prácu ukončila a dostala odstupné 12,5 milióna eur. „To znamená 31-tisíc eur za každý deň, čo bola vo Volkswagene. Koho by takýto dozor nad etikou nebavil,“ poznamenáva Fleischhauer.

Komentátor takisto nerozumie, prečo sú domáce médiá k Schulzovi zatiaľ také šetrné. Dôkazom je aj prvý veľký prejav Schulza ako lídra SPD, kde maľoval súčasné pomery v Nemecku na čierno a tvrdil, že až 40 percent ľudí medzi 25 a 35 rokom nemá stabilný džob, ale len na určitý čas. To číslo bolo úplne prehnané (v skutočnosti je to len 14 percent ľudí v tejto vekovej kategórii), Schulz si to totiž poplietol s nejakým iným údajom.

Fleischhauer sa preto pýta: „Čo si myslieť o mužovi, ktorý svoj prvý rozhodujúci výpad postaví na nesprávnom údaji? Veď keď si Rudolf Scharping (bývalý predseda SPD, pozn. red.) kedysi na začiatku volebnej kampane poplietol platy v hrubom a čistom, bol vybavený, pretože všetkým bolo jasné, že nevie, o čom hovorí.“

Fleischhauer končí tým, že sa už teší na to, keď sa Schulz dostane pod ozajstnú novinársku paľbu. „Ten, kto svoj celý politický život strávil v Bruseli, pozná odtiaľ najmä takých novinárov, ktorí myslia rovnako ako on.“ 

Nemecký volebný rok 2017 bude teda ešte zábavný.

Martin Schulz počas tlačovej konferencie v sídle sociálnych demokratov v Berlíne 30. januára 2017.