Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 1018 d

Dva týždne pred prvým kolom prezidentských volieb vo Francúzsku je situácia úplne neistá: dvaja hlavní favoriti, nacionalistka Marine Le Penová a liberál Emmanuel Macron mierne strácajú, obaja majú v posledných prieskumoch okolo 23 až 24 percent. 

Vzhľadom na vysoký podiel nerozhodnutých voličov sa budú ešte obaja triasť o postup do druhého kola – na treťom mieste totiž nasledujú konzervatívec Francois Fillon (v prieskumoch má od 17 do 20 percent) a radikálny ľavičiar Jean-Luc Mélenchon (okolo 18 percent).

Mélenchon je stúpajúcou hviezdou posledných dní. Ešte v polovici marca sa zdalo, že je kandidátom do počtu, ktorý so svojimi zhruba 11-12 percentami najmä kandidátovi socialistov Benoîtovi Hamonovi berie šancu na postup. Mélenchonovi sa však vo finiši kampane nadmieru darí, odpútal sa od Hamona, dobehol Fillona a ohrozuje dvoch najsilnejších kandidátov. Podľa divákov Mélenchon vyhral poslednú prezidentskú debatu, v tejto chvíli sa preto nedá vylúčiť, že sa prederie do druhého kola.

Podporujú ho radikálna ľavica a komunisti, Mélenchon navrhuje revolučnú prestavbu krajiny, vystúpenie z NATO a Európsku úniu považuje za potápajúcu sa loď, z ktorej je lepšie vystúpiť. Keby sa dostali do druhého kola Mélenchon spolu s Le Penovou, bol by to koniec Francúzska v Európskej únii v dnešnej podobe.

Na snímke francúzski prezidentskí kandidáti, zľava konzervatívec Francois Fillon , centrista Emmanuel Macron, ľavičiar Jean-Luc Mélenchon, líderka Národného frontu (FN) Marine Le Penová a ľavičiar Benoit Hamon

Adam Takáč pred 1018 d

Na minulotýždňový americký útok proti sýrskej leteckej základni reagovali aj viacerí sýrski cirkevní predstavitelia. Z ich vyjadrení je zjavné, že tvrdeniam o chemickom útoku zo strany Asadovho režimu, ktorý mal byť dôvodom amerického útoku, neveria.

Biskup z Allepa Georges Abou Khazen si myslí, že zo strany Spojených štátov išlo o neprimerané rozhodnutie. „Prečo neprebehlo adekvátne vyšetrovanie toho, čo presne sa stalo? Kto je Trump, aby rozhodoval bez Bezpečnostnej rady OSN? Kto ho ustanovil za arbitra a policajta vo svete?“ pýta sa v rozhovore pre Vatican Insider.

Chemický útok považuje za domnelý, podľa neho bol len zámienkou rovnako ako v prípade Iraku či Líbye. „USA s Islamským štátom majú pod kontrolou všetky ťažiská ropy a zemného plynu v Sýrii. Treba poznamenať, že pár minút po americkom útoku prišiel ďalší od džihádistov z ISIS a frontu Al-Nusra.“

Ako unáhlený hodnotí útok Američanov aj gréckokatolícky ordinár Allepa Jean-Clement Jeanbart. „Zdá sa, že ide o strategickú chybu. Neverím, že by Assad potreboval použiť chemické zbrane, pretože má na bojisku výhodnejšiu pozíciu. V každom prípade by bolo seriózne najprv vyšetriť, čo sa vlastne stalo, aby bolo jasné, kto je zodpovedný.“

Chaldejský biskup Antoine Audo pre Vatikánsky rozhlas zasa uviedol: „Všetci sa tu v Sýrii pýtajú – aj keď ja si to celkom nemyslím – či tento príbeh s chemickými zbraňami nebol manéver, ktorý mal pripraviť intervenciu... Ozbrojené skupiny sú v podstate spokojné, keď vidia túto deštrukciu sýrskeho štátu. A je ich mnoho. Ostatní čakajú, čo sa stane.“

Foto - TASR/AP

Ján Duda pred 1020 d

Na Kvetnú nedeľu sa číta úryvok evanjelia sv. Matúša o Ježišovom vstupe do Jeruzalema (Mt 21,1-11) a vo sv. omši evanjelium o utrpení a smrti Pána (Mt 26,14-27,66). O utrpení Pána budeme uvažovať napr. na Veľký piatok. Zamerajme sa preto na otázku: prečo Jeruzalem?

(1) Sám Ježiš povedal, že „nie je možné, aby prorok zomrel mimo Jeruzalema“ (Lk 13,33). Pri polemike o Ježišovom pôvode poprední muži Izraela odmietli uznať Ježiša, lebo „z Galiley prorok nepovstane“ (Jn 7,52). Neviem, či je možné dať zásadnú odpoveď na otázku, prečo Jeruzalem. Ale ak si Boh zvolil Izrael za svoj ľud a jeho hlavným centrom bol Jeruzalem, je akosi prirodzené, že podstatné činy v prospech spásy vykoná Ježiš v Jeruzaleme.

(2) Určité vysvetlenie či posolstvo je možné nájsť u Jn 8,56, keď Ježiš povedal, že „Abrahám videl môj deň i zaradoval sa“. Niektorí autori pripomínajú, že Ježišov „môj deň“ sa viaže k Jeruzalemu a je to „deň Ježišovho zmŕtvychvstania“ (Vanhoye, str. 140).

Abrahám ho mohol vidieť dva razy: pri narodení Izáka a pri jeho obetovaní. Pri počatí a narodení Izáka bolo telo Abraháma a jeho ženy Sáry v istom zmysle mŕtve: bolo staré a nespôsobilé dať život. A predsa z toho, čo bolo mŕtve, povstal život. Podobné to bolo aj pri obetovaní Izáka.

(3) V Jeruzaleme, konkrétne v chráme, prebehla aj polemika, počas ktorej sa Ježiš vyjadril, že je Božím Synom, za čo ho ľudia chceli ukameňovať (Jn 10,22-42). Bolo to na sviatok znovuposvätenia chrámu znesväteného Antiochom IV. v roku 167 pred Kristom. Ale Ján písal svoje evanjelium už po páde Jeruzalema a Chrámu v roku 70 po Kristovi. Tým chcel povedať, že tým „zasväteným“ je teraz Kristus a všetko „zasvätené“ je iba odvodené od Ježiša. Lebo v Jeruzaleme Ježiš realizoval „svoj deň“.

Ponaučenie: učme sa spájať svoje trápenia, bolesti, utrpenie s „dňom“ Pána, lebo je to deň jeho zmŕtvychvstania. I nášho vzkriesenia.

Požehnanú Kvetnú nedeľu praje všetkým Ján Duda.

Jaroslav Daniška pred 1021 d

Manifest SaS sa zmenil v jednej veci, upozornil ma na to včera Richard Sulík po vyjdení môjho textu Pravicová utópia Richarda Sulíka. V Manifeste sa pôvodne písalo (s. 49), že ochrana Schengenskej hranice má byť výlučnou kompetenciou EÚ, čo som v komentári kritizoval. Konečné znenie Manifestu (na internetovej stránke SaS bolo zverejnené staršie znenie Manifestu, z ktorého som vychádzal) však túto kompetenciu navrhuje ako zdieľanú. Ak tomu dobre rozumiem, tak práve z obavy vzniku európskej pohraničnej stráže riadenej z Bruselu.

K tomu dve poznámky: Po prvé, Richard Sulík správne uchopil poučenie z imigračnej krízy, spoločná ochrana hraníc by pred dvomi rokmi neviedla k orbánovskému, ale, naopak, k merkelovskému prístupu. Po druhé, vzhľadom na túto zmenu v texte Manifestu obstojí porovnanie Richarda Sulíka s Viktorom Orbánom v tejto téme, ako ho urobil Radovan Geist.

Martin Hanus pred 1023 d

Dnešné úspešné hlasovanie o zrušení Mečiarových amnestií sa zapíše ako veľký deň, hoci ešte nie je dôvod na veľkú eufóriu – začalo plynúť 60 dní, dokedy môže zrušenie amnestí priamo či nepriamo potvrdiť alebo zvrátiť Ústavný súd, ktorý sa pritom k vôli ústavodarcu nemal čo vyjadrovať.

Na druhej strane sa chcem pred kritikmi zastať opozície, ktorá napokon podporila Kresákov kompromisný návrh s Ústavným súdom. Je pravda, že tejto opozícii v rokovaniach s vládnou trojkou chýbal zjavný líder s potrebnou energiou a vytrvalosťou, ktorý by dokázal účinne tlačiť na Fica a vyboxovať ešte aspoň jeden-dva ústupky.

Vzhľadom na rozloženie síl však opozícia nemala šancu trvať na Budajovom návrhu či presvedčiť Fica o kompromise, ktorý by nezahŕňal okľuku cez Ústavný súd. Navyše, Fico úplne otočil a vyhlasoval, že je všetkými desiatimi za zrušenie amnestií, ale právne nespochybniteľnou cestou. A keďže si túto optiku osvojili Béla Bugár a Lucia Žitňanská, už sa na Smer ani nedal vyvíjať zmysluplný verejný tlak, aby ustúpil ešte viac. 

Opozícia stála v podstate pred dilemou: presadiť zrušenie amnestií v tomto volebnom období aj s nastraženou pascou Ústavného súdu (pri azda značne vyššej než 50-percentnej šanci, že to so zrušením predsa len vyjde) alebo sa oddať vízii, že po roku 2020 bude táto téma ešte niekoho zaujímať a v novom postficovskom Slovensku sa konečne nájde v parlamente 90 hlasov, ktoré to celé zrušia bez akejkoľvek okľuky?

Zdá sa mi, že opozícia vyriešila túto dilemu správne. Do 60 dní spoznáme definitívnu odpoveď.

Na snímke elektronická tabuľa s výsledkom hlasovania poslancov o uznesení, ktorým parlament zrušil amnestie Vladimíra Mečiara z roku 1998 a milosť exprezidenta Michala Kováča svojmu synovi počas 14. schôdze NR SR, 5. apríla 2017 v Bratislave. FOTO TASR - Martin Baumann

Imrich Gazda pred 1023 d

Saleziánsky kňaz a mučeník Titus Zeman bude blahorečený 30. septembra 2017 v Bratislave. Médiá o tom dnes informoval hovorca Saleziánov dona Bosca Rastislav Hamráček.

Substitút Štátneho sekretariátu Svätej stolice Angelo Becciu zároveň saleziánom a Bratislavskej arcidiecéze v liste oznámil, že Svätého Otca bude na slávnosti reprezentovať kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých a člen saleziánskej rehole.

Salezián kňaz Titus Zeman (1915 – 1969) na začiatku komunistickej totality tajne previedol dve skupiny bohoslovcov a kňazov do Talianska, aby tam mohli slobodne vykonávať svoje duchovné povolanie. Pri treťom prechode bol spolu s ďalšími zatknutý a po vykonštruovanom procese odsúdený na 25 rokov väzenia. Počas vyšetrovania i vo väzení bol mučený. Proces jeho blahorečenia sa začal v roku 2010 a 27. februára 2017 pápež František schválil jeho blahorečenie.

Foto - tituszeman.sk

Martin Hanus pred 1023 d

Včera zomrel vo veku nedožitých 93 rokov Giovanni Sartori, veľký taliansky politológ. Taliansky denník Corriere della Sera, kam Sartori pravidelne písal svoje polemické stĺpčeky, pripomína jeho zásluhy: Sartoriho pôsobenie bolo globálne, vyučoval v Európe aj na najprestížnejších amerických univerzitách, jeho knihy sa prekladali po celom svete. Ako nikto pred ním ani po ňom opísal taliansky politický systém, charakterizoval ho ako „polarizovaný pluralizmus“, ktorý je príčinou neustálej nestability v Taliansku.

Ako antikomunista bol kritikom talianskej ľavice, ale nijako nešetril ani Silvia Berlusconiho, o ktorom hovoril, že je horší ako španielsky diktátor Franco. Bol brilantný komentátor, ktorý sa pravidelne zapájal do spoločenskej debaty, vymyslel niekoľko talianskych pojmov, ktoré sa stali okrídlenými. 

Celosvetovo zaujal najmä svojimi textami o multikulturalizme. Tu sa dostal do veľkého sporu s mnohými liberálmi a ľavicou, v masovej imigrácii videl ohrozenie Západu, multikulturalizmus označoval za motor balkanizácie, veľmi kriticky sa pozeral aj na islam.

Rovnako mal však nabrúsené pero aj proti katolíckej cirkvi za stanovisko v otázke kontroly pôrodnosti. Sartori vychádzal z toho, že planéte hrozí preľudnenie a nedostatok vody. 

Ako uvádza Corriere della Sera, Sartoriho veľmi trápil kultúrny úpadok, ktorý podľa neho súvisel s rozmachom vizuálnej komunikácie na úkor písomnej. Varoval, že prichádza nový typ človeka, ktorý nebude schopný pojmovej abstrakcie, pretože je navyknutý na kŕmenie mysle samými obrazmi. V tom videl azda najväčšie nebezpečenstvo pre budúce pokolenia.

 

Foto: giovannisartori.it

Jozef Majchrák pred 1023 d

Pri útoku jedovatým plynom v sýrskej provincii Idlib, ktorú kontrolujú rebeli, zahynulo približne sto ľudí a ďalších štyristo bolo zranených.

Informácie o tom, kto je za útok zodpovedný, sa rôznia. Podľa sýrskej opozície použili plyn, a to buď sýrske vládne lietadlá, alebo ruské letectvo. Francúzsky prezident Hollande už z tohto masakra priamo obvinil sýrskeho prezidenta Asada.

Ruské ministerstvo obrany zase tvrdí, že plyn pochádza zo skladu rebelov, ktorí bombardovali sýrske vládne lietadlá. Podobný typ chemickej látky vraj rebeli použili aj v Aleppe. 

Incidentom sa už mimoriadne zaoberala aj Bezpečnostná rada OSN, ktorá vyzvala Asadov režim, aby spolupracoval s medzinárodnými vyšetrovateľmi. 

Foto: TASR/AP

Martin Hanus pred 1024 d

Premiér Robert Fico sa dnes na HNClube pustil do médií, verejnoprávnej RTVS, kde žiada výmenu riaditeľa, a nepriamo aj do prezidenta Kisku. Slovenský premiér sa zrejme inšpiroval slovníkom českého premiéra Bohuslava Sobotku, ktorý nedávno nezvyčajne vulgárne napadol Andreja Babiša.

Ficove výroky z dnešnej debaty zhrnul Bohumil Denis Schvarcz na portáli strategie.honline.sk:

„Médiá zatajujú informácie, ktoré sú dôležité. Mám mieru zodpovednosti, a preto ma to serie, ako sa k tomu stavajú médiá. Publikujete shity, musím to otvorene povedať. Je to nemožné a neprijateľné.“

„Čo by ste so mnou robili, keby som sa fotil s mafiánmi po celom svete alebo predával drogy. Čo by ste so mnou robili, keby som chcel vyšukať 14- ročné dievča alebo dol daňovým podvodníkom? Nechajte ma dohovoriť, prepáčte, že som taký drzý.“

„Hovorím to tu verejne a možno prvýkrát. Vedenie RTVS sa nespráva verejnoprávne. Nezvládlo zabezpečiť úlohu verejnoprávnosti. Považujem spravodajstvo RTVS za absolútne opozičné. Verejnoprávne médiá hrajú hru o sledovanosť a je im úplne jedno, ako bude vyzerať diskusia o 5 minút 12. Chcú hádky a bordel. Preto si myslím, že vedenie Slovenskej televíze a rozhlasu absolútne zlyhalo, pretože je to opozičná časť médií. Musí dôjsť k výmene na čele RTVS.“

„Aj útok na ministra vnútra bol zbytočný. Kaliňák neprišiel sám a nepredložil len tak faktografickú správu o letoch prezidenta. Prečo dnes niekto nadáva na Kaliňáka. Odporúčam médiám, že skúste ísť do čriev tejto správy a zistíte hrozné veci. Keby išlo o mňa, tak ma tu dusíte dve hodiny.“ 

FOTO TASR – Andrej Galica

Jaroslav Daniška pred 1024 d

Jefim Fištejn napísal v našich končinách ako prvý obsiahlejšiu esej o anti-trumpizme. Neľahká to vec, najmä ak sa človek nestotožňuje s Trumpom, ale Fištejn to zvládol s nadhľadom aj humorom.

V úvode si všíma „svätú vojnu“, ktorú vedú americké médiá a showbiz proti Trumpovi:

„Hlavní proud amerického tisku zvláštní deklarací vyhlásil novému prezidentovi válku až do úplného impeachmentu. Konkrétní důvod pro jeho zahájení se teprve hledá, leč je to otázka čistě technická. Důležité je všeobecné přesvědčení, že dříve nebo později bude Trump z Bílého domu vypuzen.“

Nejde len o stranícky zápal, Fišetejna vyrušujú aj prostriedky:

„Zvlášť zuřivá bitva se vede kolem práva médií zveřejňovat jakékoli fámy, dohady a povídačky jedné báby bez uvedení zdrojů. Sdělovadla se přitom odvolávají na průběh skandálu Watergate (...). Mezi tehdy a teď je však drobný rozdíl: výbušná síla watergateských odhalení zlomila Nixonovi vaz až poté, co se ukázala jako pravdivá, zatímco dnes se o ověřování jakýchkoli pavlačových pomluv vůbec nikdo nestará.“

Úplné skvosty ponúka autor pri pohľade na zápal nemeckých médií, obzvlášť týždenníka Spiegel a talkshow Franka Plasberga na televízii ARD. Ak rekapituluje autor polemiku z nemeckej televízie korektne, tak neviete, či sa máte smiať alebo horko zaplakať. Riešila sa otázka, či je Trump „ťažký psychopat s vražednými sklonmi alebo len narcistický sociopat s vážnou poruchou osobnosti“, redaktorka ARD v Moskve mala prísť k záveru, že medzi štýlom vládnutia Trumpa a Putina nie je rozdiel, pretože obidvaja sú proti médiám, porušujú zákony a pomáhajú oligarchom. A keď nebude vedieť, čo robiť, pokojne použije jadrové zbrane. (Uff!)

Prítomný psychiater údajne došiel k záveru, že Trump môže pokojne „zničiť nejaký malý pokojný štát typu Severnej Kórey“.

Už sa bavíte? Niet na čom, ja viem.

Fištejnovi sa v jeho eseji pre týždenník Echo podarili dve neľahké veci. Ukázal aká neprimeraná kampaň sa vedie proti Trumpovi a jeho ľuďom, ako sa používa dvojaký meter (Barack Dobrotivý vs. Donald Odporný), niečo sa zveličuje, iné obchádza a odpúšťa.

Trump podľa Fištejna hrá v tejto hre rolu „andersenovského dieťaťa“: dokáže obrátiť na prach „nahromadené lži multikulturalizmu, genderizmu a inej politickej korektnosti“. „Trump označil paradigmatickú zmenu, ktorú Európa zaspala“.

Ak je to tak a naozaj ide o paradigmatickú zmenu, budíček neminie ani médiá a showbiz.

Foto: Elvert Barnes/flickr.com