Krátke správy redakcie

Ján Duda pred 7 hod

Nedeľa 5. 4. 2020 je Kvetnou nedeľou i nedeľou utrpenia Pána Ježiša. Ako spomienka na Ježišov vstup do Jeruzalema sa číta úryvok z Evanjelia sv. Matúša (Mt 26,14-27,66). A ako spomienka na Ježišovo utrpenie a smrť sa číta úryvok z Evanjelia sv. Jána (Jn 26,14-27,66). K tomu tri krátke poznámky.

(1) Ježišovo pôsobenie sa často vykladá ako výstup do Jeruzalema (napr. J. Ratzinger, Ježiš Nazaretský, 2. zväzok, s. 11). Potom Ježišov vstup do Jeruzalema možno chápať ako zavŕšenie tejto Ježišovej životnej cesty. 

Mnohí autori napísali knihy duchovného života, kde chápali životnú cestu človeka ako duchovný výstup k Bohu. Napríklad sv. Bonaventúra (1221 – 1274) napísal dielo Itinerarum mentis In Deum (Putovanie mysle do Boha). Podobne sv. Róbert Bellarmín (1614) napísal knihu duchovného života De ascensione mentis in Deum per scalas rerum creatarum (Výstup mysle k Bohu po stupňoch stvorených vecí).

Ako kresťania, ktorí nasledujeme Krista, môžeme chápať svoj život ako púť, ako vystupovanie k Bohu. Nie sme dezorientovaní, ale máme jasné smerovanie k Bohu, k nebeskému Jeruzalemu, tam, kde sídli Pán Boh. 

(2) V Evanjeliu sv. Jána Ježiš veľmi často pripomína: aby sa splnilo Písmo a predpovede Písma a prorokov. Ako keby bol neslobodný a determinovaný predpoveďami Písma. Podľa predpovede Písma smeruje v ústrety smrti na kríži, ale cez smrť k vzkrieseniu. 

Aj naša životná púť smeruje nezadržateľne k smrti. S tým nemôžeme nič urobiť, nedá sa to zásadne ovplyvniť. Skrátka zomrieme. Či sa nám to páči, alebo nepáči. Smerujeme k temnej bariére smrti ako Kristus k temnej hodine kríža. Aké je dôležité uveriť, že Kristus vstal z mŕtvych a prešiel do neba k Otcovi a je po jeho pravici...

(3) Poslednú poznámku venujem jeho slovám na kríži: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil“ (Jn 27,46). Tieto slová možno vykladať psychologicky a teologicky. Psychologicky Ježiš prežíva na kríži pri zomieraní veľkú bolesť a opustenosť. Tento stav sa odzrkadľuje vo výkriku opustenosti! 

Ak sa na tento Ježišov výkrik pozrieme teologicky, ukáže sa niečo viac. Je to zároveň modlitba! Ježiš kričí k Otcovi túto modlitbu. A zomiera. Ak je tento Kristov výkrik modlitbou, je vyjadrením viery a nádeje, lebo v tejto ťažkej životnej situácii Kristus volá k Bohu ako k poslednej inštancii a žiada ho, aby zasiahol svojou mocou... A Boh zasiahol svojou mocou a Ježiša vzkriesil z mŕtvych...

Kiež by sme mali aj my takú dôveru a vieru v Boha, aby sme v rozhodujúcich životných situáciách dokázali pozdvihnúť svoj hlas modlitby k Bohu...

Peknú a požehnanú Kvetnú nedeľu prajem všetkým.

 

Foto: pravoslavie.ru

Pavol Rábara pred 7 hod

Podarilo sa mi vyspovedať sa. Nebolo to „na objednávku“ ani „na donášku“. Vyzeralo to nasledovne: Vonku na priestranstve okolo kostola spovedali traja kňazi, zopár ľudí čakalo pri vstupe do areálu chrámu a sledovali, kde sa uvoľní miesto. 

V kostole raz za polhodinu rozdávali sväté prijímanie. Bolo nás tam jedenásť. Odstupy medzi ľuďmi  – či už v laviciach, alebo pri samotnom prijímaní – rozhodne neboli menšie ako v miestnom supermarkete. Všade pokoj, ticho, rúška... 

V tých chvíľach som si uvedomil, že hoci sa pred spoveďou často trasieme my, dnes treba pamätať obzvlášť na tých, ktorí túto sviatosť vysluhujú. 

Nemajú to ľahké. 

Postoj vie napríklad o františkánskom kláštore, v ktorom museli prestať s vysluhovaním spovede, hoci sa to snažili robiť za dodržiavania hygienických usmernení biskupov. V kostole bolo podľa nich v jednom čase vždy maximálne do desať ľudí, jeden z bratov všetko usmerňoval. Ľudia priebežne prišli, vyspovedali sa, dostali sväté prijímanie a odišli. 

Lenže ľudia františkánov hlásili opakovane polícii, až sa napokon rozhodli, že budú spovedať len po telefonickej dohode. 

Františkáni cítia krivdu, keďže pred štátom nie je vyjasnené, čo môžu robiť a za akých podmienok. „Vždy sa hovorí len o obchodoch, na koľko metrov štvorcových môže byť človek, ale o kostoloch nič. Tie majú byť podľa štátu zatvorené,“ posťažovali sa.  

Mnohí kňazi a rehoľníci sa tak ocitli medzi dvomi mlynskými kameňmi. Na jednej strane od nich veriaci očakávajú hrdinskú a obetavú duchovnú službu, na druhej strane tŕpnu, kto ich kedy nahlási a kedy príde polícia.  

Samozrejme, musia si dať pozor na zbytočné excesy a poctivo ustriehnuť, aby naozaj neohrozovali svojou aktivitou zdravie ľudí. A radšej ubrať, ako potom banovať. Avšak rozhodne im teraz niet čo závidieť. Preto si od nás zaslúžia nielen úctu a modlitbu, ale v tomto čase možno aj jasnejšie vyjadrenie vďačnosti. 

Ilustračné foto – TASR/Martin Palkovič

Terézia Holland pred 11 hod

Začiatkom týždňa som písala o tom, prečo sa v západnom svete zatiaľ rúška veľmi nenosia. V tomto boli smerodajné svetové zdravotnícke organizácie ako WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) a CDC (Centrá na kontrolu a prevenciu chorôb), teda americká zdravotnícka agentúra, ktorá ovplyvňuje svetové zdravotnícke názory a praktiky. Obe organizácie dlhodobo vyhlasujú, že rúška majú nosiť iba chorí a tí, ktorí sa o nich starajú.

Včera však prišiel náhly názorový obrat aspoň v jednej z týchto organizácií. CDC zverejnilo odporúčania na nosenie látkových rúšok a iných domácich pokrývok tváre (úst a nosa) najmä v situáciách, kde môže dôjsť k blízkemu stretnutiu ľudí a tým pádom k prenosu vírusu medzi nimi. Ako príklady takýchto miest uvádzajú potraviny a lekárne. Názorovú zmenu odôvodňujú tým, že z najnovších štúdií vieme, že signifikantná časť nakazených ľudí je asymptomatická a aj keď sa u nich možno neskôr symptómy objavia, vírus môžu prenášať už aj predtým, teda keď sú pred-symptomatickí.

Ďalej uvádzajú, že vírus sa môže šíriť interakciou ľudí v tesnej blízkosti. Tieto informácie nie sú pre žiadneho uvažujúceho človeka novinkou. Do istej miery je však pochopiteľné, že CDC potrebovala vedecké opodstatnenie, aby mohla takúto očividnú názorovú zmenu odôvodniť aj pred širokou vedeckou komunitou. Škoda len, že to neprišlo skôr. Názorové zmeny na nosenie rúšok širokou verejnosťou zvažuje na základe najnovších výskumov už aj WHO.

CDC tým pádom potvrdzuje, že jednoduché pokrývky dýchacích ciest vytvorené v domácich podmienkach môžu byť použité ako dodatočný prostriedok na udržiavanie verejného zdravia. Dodáva, že je veľmi dôležité aj naďalej udržiavať najmenej dvojmetrové odstupy medzi ľuďmi na spomalenie prenosu vírusu. V ďalšom vyhlásení zo včerajška CDC zverejnilo aj detailný návod na nosenie a výrobu domácich rúšok. Od včera sa tak v USA odporúča nosenie takýchto domácich rúšok na dobrovoľnej báze. Hoci prezident Trump sa nechal počuť, že on ich nosiť nebude. Na Slovensku je to už nejaký ten čas povinné, nám stačil na včasné rozhodnutie zdravý rozum.

Ilustračné foto, koronavírus, foto Flickr

Lenka Chlebanová pred 1 d

Najvyšší kontrolný úrad dnes pochválil dobré využitie eurofondov pri digitalizácii kultúrneho dedičstva. Šesť kultúrnych inštitúcií zdigitalizovalo doposiaľ štyri milióny objektov a časť z nich je voľne prístupná na portáli www.slovakiana.sk. Vďaka digitalizácii architektonických, muzeálnych, výtvarných, grafických či literárnych diel bolo možné sprístupniť kultúrne dedičstvo širokej verejnosti.

Napriek týmto dobrým správam sa obávam, že je priskoro si gratulovať.

V súvislosti s karanténou, ktorej Slovensko v poslednom období čelí, sa ukázalo, že je možné presunúť umeleckú tvorbu aj do online priestoru. Slovenské národné divadlo začalo na svojom youtube kanáli s hashtagom #SNDdoma zverejňovať svoje staršie predstavenia či vysielať rôzne live streamy a prenosy. Na internete sa odrazu roztrhlo vrece s množstvom online sprístupnených knižníc a archívov či virtuálnych prehliadok múzeí a galérií. Človek sa môže z pohodlia domova zúčastniť na rôznych kurzoch, seminároch či diskusiách.

Podobná situácia je aj v školstve. Niektoré odbory na vysokých školách, ktoré k štúdiu nutne nevyžadovali cvičenia alebo prax, ani tak neponúkali možnosť externého či diaľkového štúdia. Dnes sa situácia zmenila. Vyučujúci posielajú študentom materiály a prezentácie na mail, skenujú sa skriptá, knihy a učebnice. V záverečných prácach sa kvôli zatvoreným knižniciam budú omnoho viac citovať internetové zdroje a nikomu to nebude až tak prekážať. Prednášky sa vysielajú online, skúšky sa dajú absolvovať cez videohovor a vyzerá to tak, že štátnice budú tiež prebiehať podobnou formou.

Prečo však toto všetko nebolo možné už skôr?

Myslím v tejto chvíli na všetkých tých študentov, ktorí si zo zdravotných, sociálnych či ekonomických dôvodov denné štúdium na vysokej škole nemohli dovoliť. Myslím na všetkých ťažko chorých pacientov v domácej izolácii, ktorí mohli o návšteve kultúrnych pamiatok či inštitúcií len snívať.

Naozaj sme si museli karanténu najprv vyskúšať na vlastnej koži, aby sme sa dokázali vcítiť do ich situácie a hľadať cesty, ako im čo najviac vyjsť v ústrety? Prax ukázala, že cesta tu bola. Chýbala nám skôr vôľa.

Ak táto pandémia na niečo poukázala, je to práve čaro možného. Verím, že nám táto skúsenosť vydrží aj po tom, ako sa náš život vráti opäť do starých koľají.

Ilustračná foto Flickr.com/Hernán Piňera

Jozef Majchrák pred 1 d

Aj keď aktuálne sú témou najmä slovné prestrelky medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom vo veci koronavírusovej stratégie, prvý vážnejší mocenský stret vo vnútri koalície sa odohral medzi OĽaNO a stranou Sme rodina. A Matovič v ňom ustúpil.

Štátny tajomník na ministerstve dopravy za OĽaNO Ján Marosz po niekoľkých dňoch z tohto postu odstúpil. Oficiálne odišiel na vlastnú žiadosť, ale ako je jasné aj z medializovaných informácií, z funkcie bol de facto vytlačený nominantmi Sme rodina. Ako informoval Dennik N, Marosz mal mať v portfóliu telekomunikácie, poštu, ale aj cestnú a železničnú dopravu. Hneď po nástupe na ministerstvo dal najavo, že túto agendu chce naozaj mať aj pod kontrolou. 

Tu však narazil na ministra Andreja Doležala (Sme rodina) a jeho ľudí, ktorí na tieto oblasti chceli tiež mať reálny vplyv. Marosz tak narazil na starú schému, keď sa minister snaží štátneho tajomníka, najmä ak je z inej strany, odsunúť na ministerstve do pozície, keď má na beh vecí len minimálny vplyv. 

Štátnych tajomníkov, ktorí boli vo svojich rezortoch ministrami „upozadení“, existuje dlhý zoznam. V predchádzajúcej vláde to bol napríklad štátny tajomník z Mosta Róbert Ondrejcsák, ktorý posobil na SNS ovládanom ministerstve obrany. Občas sa síce kriticky ozval, ale v mnohých procesoch na ministersve mal len veľmi málo informácií a už vôbec do nich nedokázal zasiahnuť. 

Rozdiel medzi Ondrejcsákom a Maroszom je v tom, že nominant OĽaNO nebol ochotný tento stav akceptovať, odišiel a bude pôsobiť ako poradca premiéra. 

Igor Matovič sa rozhodol tento spor nejatriť a výsledkom je, že celý rezort tak dostal pod úplnú politickú kontrolu strany Sme rodina. 

Foto: TASR/Jakub Kotian

Lukáš Krivošík pred 2 d

Rodina Marshovcov z anglického Kentu si našla vtipný spôsob, ako si skrátiť čas v domácej izolácii. Otec, mama a ich štyri deti nahrali vo svojej obývačke vlastnú verziu piesne One Day More (Ešte jeden deň) z muzikálu Bedári. Akurát k známej hudbe pripojili vlastný parodizujúci text o problémoch rodiny, ktorá je zavretá doma kvôli epidémii koronavírusu.

Pani Marshová sa sťažuje na ťažkosti s on-line donáškou potravín, deťom chýbajú starí rodičia, ktorí však nevedia robiť so Skypom, jeden z chlapcov by si už mal nechať ostrihať vlasy a pánovi Marshovi lezie na nervy domáce vyučovanie...   

V Spojenom kráľovstve sa z videa stal okamžite virálny hit. Pritom Marshovci pôvodne rátali, že si ho pozrie len pár ich známych na facebooku.

Paródiu Marshovcov si na YouTube môžete pozrieť TU.

Originál piesne One Day More z muzikálového filmu Bedári (2012), nakrúteného na motívy legendárneho románu Victora Huga si môžete pozrieť TU.

Rodina Marshovcov. Screenshot/YouTube

Martin Hanus pred 2 d

Nemecký týždenník Der Spiegel priniesol zaujímavý rozhovor s Gerdom Antesom, renomovaným expertom na medicínske štatistiky, ktorý koronavírus prirovnáva k nasledovnému obrazu: „Čakáme na cunami, lenže ani približne nevieme, aká vysoká bude jeho vlna.“

Jedno je však podľa neho isté, zdravotnícka kapacita v niektorých regiónoch je katastroficky preťažená, čo súčasný vírus jasne odlišuje od sezónnej chrípkovej epidémie. Ale v skutočnosti nevieme ani to, o koľko je koronavírus smrtonosnejší než chrípka, ani o koľko rýchlejšie sa šíri, nevieme, koľko ľudí sa týmto vírusom dodnes nakazilo, ani koľko infikovaných pribúda na dennej báze.

Niektoré odhady hovoria o tom, že nakazených je v realite päťnásobne viac, než je zaevidovaných prípadov, iné odhady vravia, že ich je desaťnásobne či dokonca dvadsaťnásobne viac, čo sú obrovské rozdiely. Ako ďalej vysvetľuje Gerd Antes, nevieme vlastne ani to, koľko ľudí v dôsledku tejto infekcie naozaj zomiera. Keďže ide väčšinou o starších ľudí (priemerný vek obetí v Nemecku či Taliansku je zhruba 80 rokov), kľúčová otázka znie: „Vezmime si osobu, ktorá je ťažko chorá na srdce. Ak sa nakazí koronavírusom a zomrie, čo bolo rozhodujúcim faktorom, srdcová choroba alebo vírus? Zomierajú ľudia na vírus alebo s vírusom? To momentálne nevieme oddeliť.“

Podľa Antesa je teda možné, že veľa časť starých ľudí, ktorí teraz zomierajú s koronavírusom, by možno vzhľadom na svoj zdravotný stav zomrelo o niečo neskôr. Aj preto považuje dnešné štatistiky, ktoré každodenne hlásia počty zomrelých na Covid-19 za „dokonale nespoľahlivé“.

Antes preto tvrdí, že smrtiaci efekt koronavírusu budeme môcť posúdiť zhruba o osem mesiacov z každoročných štatistík úmrtnosti, ktoré nám na základe porovnania so štatistikami z minulých rokov lepšie napovedia, koľko ľudí zomrelo v tomto roku dodatočne na koronavírus (tu len treba pre úplnosť dodať, že z týchto štatistík sa nedozvieme, koľko ľudí by ešte zomrelo, keby sa neprijali drastické preventívne opatrenia).

Gerd Antes neberie príliš vážne ani údaje o počte infikovaných, ktoré vyplývajú z celoplošných testov. On sám v Nemecku pozoruje, ako sa „úplne nekonzistentne, sčasti chaoticky rozhoduje, kto test podstúpi a kto nie, (...) v jednotlivých regiónoch sa to robí podľa ľubovôle“ (nemecké testovanie sa pritom považuje za vzor pre Európu – pozn. mh). Preto podľa Antesa vôbec netušíme, koľko ľudí je naozaj nositeľom vírusu. Najlepšie by podľa neho bolo, keby krajiny ako Nemecko boli schopné každý týždeň vykonať masívne testovanie na reprezentatívnej vzorke obyvateľov. Takto by sa oveľa presnejšie ukázalo, aká časť populácie je nakazená, ako sa vyvíjajú trendy a podobne.

Keďže nemáme ani približne presné dáta, nevieme, či nebezpečenstvo koronavírusu v skutočnosti nepreceňujeme alebo nepodceňujeme, hovorí Antes. On sám si skôr myslí, že je situácia o niečo lepšia než sa dnes javí, upozorňuje však, že je len veľmi tenká hranica medzi alarmizmom a bagatelizáciou problému. Antes je napriek všetkým neistotám presvedčený, že vládam v danej chvíli neostávalo nič iné než siahnuť po drastických reštrikčných opatreniach. Ako hovorí, získali sme čas, ktorý treba využiť na to, aby sme sa o víruse rýchlo dozvedeli oveľa viac než dnes vieme.

Na snímke pracovník v ochrannom obleku odoberá vzorky posádke vozidla na drive-thru test na nový koronavírus 18. marca 2020 v Bratislave. FOTO TASR - Pavol Zachar

Eva Čobejová pred 3 d

Kolega Krivošík dnes napísal profil nového ministra zdravotníctva. Mňa však zaujala aj zvláštna podoba mena pána ministra. Teda najmä to dlhé í na konci prieviska. Prečo Krajčí? Prečo nie Krajči či Krajčír? Je to nejaká zvláštnosť? V knižke Milana Majtána Naše priezviská som sa dozvedela, že sa netreba veľmi čudovať. Ide o priezvisko, ktoré vzniklo z pomenovania zamestnania či povolania, teda predkovia pána ministra boli zrejme krajčíri.

V knihe sa píše: Slovo „krajčír“ je v slovenčine azda novšie, staršie podoby boli krajč(o), krajčí. Takisto sa tu píše, že priezvisko Krajči má na Slovensku 847 rodín. (Spomeňme si, že vo vláde sme za čias Mečiara mali smutne slávneho ministra vnútra Gustáva Krajčiho.) No a priezvisko Krajčí má vraj na Slovensku 482 rodín. Takže až taká výnimočnosť to zase nie je.

A ako skloňovať toto priezvisko? V pravidlách sa hovorí, že priezviská zakončené vo výslovnosti na niektorú zo samohlások i, í, y, ý, e, é sa skloňujú podľa vzoru kuli. Takže Krajčího, Krajčímu, Krajčího, Krajčím, Krajčímu... A toto meno sa teraz bude skloňovať určite často. Koniec jazykového okienka.

FOTO TASR – Martin Baumann

Lukáš Krivošík pred 4 d

Možno ste ten príbeh zachytili tiež, mnohí ho zdieľali na sociálnych sieťach: Je o ateistickom lekárovi z talianskeho Lombardska. Tvárou v tvár všadeprítomnej smrti v dôsledku epidémie koronavírusu mal kapitulovať vo svojom ateizme. Obrátil sa vraj k Bohu aj pod vplyvom protestantského pastora (podľa inej verzie katolíckeho farára), ktorý bol medzi jeho pacientmi a až do svojich posledných chvíľ duchovne povzbudzoval ďalších chorých...

Je to pekný príbeh. Avšak Joel Forster, šéfredaktor evanjelikálneho spravodajského portálu Evangelical Focus, pred pár dňami upozornil, že jeho autenticita je pochybná.

Nesedí fotka lekára, ktorá je spolu s príbehom často zdieľaná. Nesedia mená, ktoré sú v príbehu uvedené (zdá sa, že pôvodným zdrojom nie je taliansky lekár, ale rumunský politik). A v konečnom dôsledku, o spoľahlivosti príbehu pochybujú aj predstavitelia talianskych evanjelikálnych kresťanov, ktorí by mali byť k zdroju najbližšie.

Samozrejme, nejaký podobný príbeh sa mohol odohrať. To pripúšťa aj Forster. Epidémia koronavírusu je hraničnou skúsenosťou nielen pre pacientov v kritickom stave, ale tiež pre medicínsky personál. Nie je vylúčené, že takáto skúsenosť otrasie svetonázorom človeka a následné obrátenie môže ísť obidvomi smermi (teda k získaniu, ale tiež k strate viery).

V každom prípade, kresťania nie sú odkázaní na takéto reťazovo sa šíriace príbehy nejasného pôvodu a autenticity. Prebiehajúca epidémia ukázala mnoho overených príbehov kresťanov rôznych denominácií (a to tak duchovných, ako aj laikov), ktorí rôznymi spôsobmi obetavo pomáhajú. O niektorých informoval aj Postoj TU.

Lekári ošetrujú pacienta s ochorením Covid-19, ktorý je hospitalizovaný v nemocnici San Matteo v talianskom meste Pavia 26. marca 2020. Ilustračné FOTO TASR/AP

Pavol Rábara pred 4 d

Portál DoKostola.sk spravil užitočnú vec. Začal zhromažďovať „pod jednu strechu“ odkazy na internetové vysielanie svätých omší. Od prvej o 5:45 až po františkánov o pol ôsmej večer. 

Do vyhľadávania treba zadať „Internetová obec“ a dátum, kedy chcete sväté omše na internete vyhľadať. 

Autori portálu stále dopĺňajú linky na ďalšie omše, preto ak viete o ďalších bohoslužbách, ideálne pravidelných, ktoré v zozname zatiaľ chýbajú, môžete sa na nich obrátiť. 

Inšpiráciou pri tvorbe tejto podstránky bol aj český portál mseonline.cz

Rozpis online svätých omší, svätých liturgií a ďalšieho duchovného programu možno nájsť aj na stránke, ktorú vytvorila TK KBS. Rovnako, ak máte svoj tip, môžete ich kontaktovať. 

Ilustračné foto: TASR – Martin Palkovič