Krátke správy redakcie

Pavol Rábara pred 1045 d

Zo študijného pobytu v Ríme som si odniesol jedno vzácne poznanie. Objavil som spiritualitu človeka, ktorý dokázal spojiť realizmus, ortodoxiu a kresťanský optimizmus. 

Filip Neri (1515 – 1595) je v našich končinách pomerne málo známy svätec, a keď o ňom už čosi počujete, zväčša len v súvislosti s tým, že to bol „ten predchodca dona Bosca“ alebo „kňaz, čo veľa srandoval a staral sa o deti“. Obraz si o ňom slovenskí veriaci robia najmä cez talianske filmy, ktoré síce nie sú zlé, ale sú skôr len takou ochutnávkou Filipovho duchovného a ľudského bohatstva.

Na svätom Filipovi je možné obdivovať nespočetne veľa aspektov, bolo by to na veľmi dlhý článok. Dnes, na jeho sviatok, sa chcem podeliť aspoň o dva rozmery jeho osobnosti. 

Prvým je jeho vyvážený vzťah k tomu, čo kresťanská komunita má žiť. Filip vedel, že kríza Cirkvi jeho doby spočíva v kríze duchovného života, a preto vo svojom spoločenstve kládol dôraz na poctivú formáciu a hlbokú spiritualitu živenú najmä častou spoveďou. 

Jeho oratórium, ako sa zvykne označovať spomínané spoločenstvo, však nebola partia bigotných unudencov. Filip nezabudol na potrebu veselosti, hry a kultúry. Ale aj to by bolo málo, a preto zahrnul do výbavy oratória aj charitu. Dnes by sme sa na to pozerali ako na dobrovoľníctvo so záujmom o chudobných a chorých, za ktorými chodia kresťania zo stretka, v ktorom sa snažia prehlbovať vieru. 

Druhá vec, ktorá zaujme, je Filipov postoj k mimoriadnym prejavom. 

Vie sa o ňom, že mal poznačenú fyziognómiu srdca (po smrti odhalili, že bolo podstatne väčšie ako srdce bežného človeka). Filip mal tiež mystické zážitky, podľa rôznych svedectiev upadal pri omši do extáz a levitácií. Rímsky svätec sa však k tomu všetkému staval veľmi rezervovane, s veľkou dávkou pokory odmietal mimoriadnosti a všemožne sa im snažil vyhýbať. 

Dnes to pôsobí bizarne, ale traduje sa, že pred slávením omše sa miesto snahy o sústredenie snažil čo najviac rozptýliť a myslieť na svetské veci, lebo len čo začal kontakt s duchovnom, prišli extázne stavy. 

Tento postoj sv. Filipa môže slúžiť ako príklad aj dnes, keď mnohým kresťanom hrozí riziko, že pri honbe za duchovnými zážitkami zídu z cesty. Filip proste nemal o charizmy záujem, a práve preto ich dostal. Inými slovami, emócie netreba naháňať, ony si vás nájdu. 

A keď sme už pri tej sentimentalite, áno, Filip bol tiež majster ostrovtipu. Humor bol neodmysliteľnou súčasťou jeho spirituality. Vedel ním reagovať na mnohé otázky a problémy doby. Aj na spomínané nebezpečenstvo nezdravej túžby po nadprirodzených zážitkoch. 

Raz za ním prišla istá matka s tým, že jej dcéru navštevujú svätí a Madona, na čo Filip stroho odvetil: „Nájdite jej muža.“

Filip Neri je prosto uistením, že medzi nebeskou elitou nebudú žiadni suchári. :) 

Foto: Giovan Francesco Barbieri: Svätý Filip Neri (1656). Kaplnka Collegio Belluzzi. Museo di Stato di San Marino. (Foto: wikimedia.org)

Imrich Gazda pred 1046 d

Tweetuj s Bohom. Takýto názov nesie kniha, ktorá nedávno vyšla vo Vydavateľstve Don Bosco. Autorom je holandský kňaz Michel Remery, ktorý je zástupcom generálneho sekretára Rady európskych biskupských konferencií a bude jedným z hostí festivalu Lumen v Trnave.

Kniha ponúka odpovede na dve stovky otázok, ktoré si kladú mladí kresťania. Prečo Boh dopúšťa smrť nevinných ľudí? Prečo je cirkev bohatá? Nie je diabol len výmyslom? Má viera vôbec nejaký zmysel?

Originálnosť knihy však nespočíva v otázkach, ale v odpovediach, ktorých dĺžka nepresahuje 140 znakov, čo je dĺžka jedného tweetu.

Ďalšou zaujímavosťou je bezplatná mobilná aplikácia, ktorá umožňuje knihu používať v úplnom rozsahu. Obsahuje tiež denné čítania, časti svätej omše a základné modlitby v rôznych svetových jazykoch.

Martin Hanus pred 1046 d

Schyľuje sa k strhujúcej právnej bitke, ktorá bezprostredne ovplyvní slovenskú politiku: Generálny prokurátor Jaromír Čižnár dal totiž na Najvyšší súd podnet na rozpustenie ĽSNS Mariana Kotlebu.

Keďže pre úspech či neúspech takéhoto podnetu bude kľúčové, ako je vystavaná Čižnárova argumentačná a dôkazná línia, ktorú presne nepoznáme, na hlbšie komentáre príde čas neskôr.

Keď v roku 2006 Najvyšší súd zrušil na podnet vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku Kotlebovu prvú stranu, bolo to pomerne jednoduché rozhodnutie, pretože Kotleba priamo navrhoval povalenie demokracie. Lenže odvtedy sa kotlebovci vyzbrojili právnikmi, ich stanovy a program už nešli za hranu, od volieb sa miernili aj na facebooku. O to ťažšie bude dnešné dokazovanie.

Pozrime sa na podobné prípady do bližšieho zahraničia. Nedávno nemecký Ústavný súd odmietol návrh na zákaz neonacistickej NPD s odôvodnením, že hoci je strana nepriateľská voči ústavnému zriadeniu, ktoré chce nahradiť etnickým nacionalistickým štátom a vnútorne nadväzuje na historický národný socializmus, kvôli svojej bezvýznamnosti nepredstavuje hrozbu pre demokraciu.

Takže keby bola NPD parlamentnou stranou ako naša ĽSNS, nemeckí ústavní sudcovia by boli k zákazu náchylnejší. No hoci Kotlebova ĽSNS a nemecká NPD sú si v mnohom blízke, je otázkou, či sa v prípade ĽSNS podarilo zabezpečiť aspoň približne také závažné dôkazy o protiústavnosti, aké existujú proti NPD (ktorá je pod dôkladnou lupou polície celé roky).

V roku 2010 český Najvyšší správny súd zakázal Robotnícku stranu (Dělnická strana) Tomáša Vandasa, keďže sa preukázalo, že strana má okrem totalitnej ideológie prepojenie s neonacistickou scénou a tiež jej priťažilo, že si založila polovojenské oddiely. Vandas si po zrušení prvej strany založil ďalšiu, tá si rovnako ako Kotlebova druhá strana dáva oveľa väčší pozor (len na rozdiel od ĽSNS je bezvýznamná, keďže české hlasy extrému a protestu zbiera Tomio Okamura).

Bude preto zaujímavé sledovať, či je Čižnár do tohto zápasu dobre vyzbrojený, alebo mu ide len o lacné body bez ohľadu na vyhliadky svojho podnetu.

FOTO TASR – Michal Svítok

 

Jaroslav Daniška pred 1046 d

Ukrajinský parlament pokračuje v derusifikácii verejného priestoru Ukrajiny, po blokáde ruských sociálnych sietí bol schválený zákon, ktorý predpisuje ukrajinským televíziám, aby 3/4 vysielaceho času vysielali v ukrajinčine. Zákon prešiel veľkou väčšinou hlasov 269 : 15, keďže poslanci Porošenkovej strany zaň hlasovali, očakáva sa, že prezident ho podpíše.

Oficiálne zdôvodnenie zákona sa nieslo v znamení zbavovania zvyškov sovietskej imperiálnej minulosti a napodobňovania európskych vzorov. Problém Ukrajiny, samozrejme, spočíva v niečom inom, konkrétne v stále relatívne početnej ruskojazyčnej časti, ktorá tento zákon bude vnímať ako útok na svoju identitu. Ukrajinci sú s Rusmi v netypickom konflikte, čo na jednej strane oprávňuje k využitiu mimoriadnych nástrojov, na strane druhej, v tomto konflikte ide o východnú hranicu Ukrajiny a lojalitu tamojšieho obyvateľstva, čo protiruské opatrenia komplikujú, najmä ak nejde len o Rusko, ale aj ruštinu.

V dlhodobom meradle je tiež otázka, do akej miery dokáže Ukrajina definovať svoju identitu aj inak ako protirusky.

Foto: 16 rokov stará mapa ruskojazyčnosti na Ukrajine, wikimedia

Ján Krupa pred 1046 d

Ruské angažovanie sa na Blízkom východe oživuje aj vzťahy medzi ruskou pravoslávnou cirkvou a cirkvami na Blízkom východe. Koptský pravoslávny patriarcha Tawadros II. je od 22. do 25. mája v Moskve, aby si prevzal cenu „Medzinárodnej nadácie jednoty pravoslávnych národov“ a stretol sa s moskovským patriarchom Cyrilom. Od prvej návštevy Ruska koptským pápežom Tawadrom II. v roku 2014 došlo k podstatnému zintenzívneniu bilaterálnych vzťahov, pričom až v roku 1990 došlo k oficiálnemu zmiereniu medzi rodinami byzantských pravoslávnych a orientálnych pravoslávnych cirkví. V súčasnosti funguje aj dialogická komisia ruskej a koptskej pravoslávnej cirkvi.

Prednedávnom Tawadros II. podnikol pastoračnú návštevu koptských cirkevných štruktúr vo Veľkej Británii. Popri tom egyptského pápeža prijali najvyšší predstavitelia anglikánskej cirkvi: 9. mája kráľovná Alžbeta II. na zámku Windsor a 12. mája v Lambethskom paláci canterburský arcibiskup Justin Welby. Tawadros II. poďakoval za spoluprácu, dialóg a kresťanskú lásku medzi anglikánskou a koptskou pravoslávnou cirkvou.  

Foto: wikimedia

Imrich Gazda pred 1047 d

Bývalá slovinská modelka a súčasná manželka amerického prezidenta Melania Trumpová si naozaj dala záležať na tom, aby jej outfit, ktorý zvolila pri príležitosti stretnutia s pápežom Františkom, spĺňal len tie najvyššie kritériá. Aj z protokolárneho hľadiska.

Tmavé šaty siahajúce pod kolená, s dlhými rukávmi a bez akéhokoľvek náznaku výstrihu dopĺňal čierny závoj. Presne takto to vyžaduje tradičný vatikánsky protokol, ktorý je dodržiavaný čoraz zriedkavejšie.

Melania, ktorá sa hlási ku katolíckej viere, chcela týmto spôsobom vyjadriť svoju úctu k hlave cirkvi. Rovnako bola oblečená aj Trumpova dcéra Ivanka a ďalšie členky sprievodu prezidenta Trumpa.

Privilégium bieleho oblečenia (privilege du blanc) je vyhradené len príslušníčkam katolíckych kráľovských rodín, ktoré ho aj rady využívajú.

Foto - TASR/AP

Lukáš Obšitník pred 1047 d

Teória osamelého vlka je pri teroristických útokoch mýtus, píše Maajid Nawaz, britský reformný moslim a liberálny politik, ktorého mimovládna organizácia Qulliam so sídlom v Londýne takmer 10 rokov upozorňuje na islamský extrémizmus a jeho prejavy vo Veľkej Británii.

Nawaz uvádza dve štúdie z univerzít v USA, ktoré sa venovali správaniu 119 tzv. osamelých teroristov a 196 džihádistickým skupinám. Došli k záveru, že aj ak terorista útočí nakoniec sám, vo väčšine prípadov o jeho extrémistickej ideológii vedelo viac ľudí vrátane jeho rodiny a priateľov. Príprava útokov býva takisto väčšinou koordinovaná vnútri extrémistických skupín.

Teória ťažko identifikovateľného osamelého vlka podľa Nawaza nahráva teroristom, lebo im medzi členmi západnej verejnosti umožňuje lepšie šíriť strach, že každý ich sused môže byť radikál. Teóriou sa takisto zakrývajú politici a bezpečnostné zložky, ak nimi navrhované nedostatočné opatrenia zlyhávajú.

Podľa Nawaza je pritom najdôležitejšia iná vec: že spoločnosť dlhodobo prejavuje nezáujem alebo sympatie k extrémistickým ideológiám a že sa robí slepou k faktu, že „zažívame plnohodnotné džihádistické povstanie, ku ktorému dochádza v našich vlastných uliciach“.

Podľa Nawaza „ISIS nezradikalizoval 6-tisíc Európanov, ktorí opustili svoje domovy a pripojili sa ku skupine čiastočne zodpovednej za opätovné zavedenie sexuálneho otroctva do moderného sveta. Nie. Tie tisícky nahnevaných mladých Európanov, rodených moslimov, boli zradikalizované už predtým. ISIS akurát tak pozbieral ovocie.“

Nawaz upozorňuje, že islamistické skupiny „mojim vlastným moslimským komunitám“ naprieč Európou roky vtláčajú myšlienku o potrebe vzkriesenia kalifátu a že ISIS len uspokojil dopyt, ktorý tu už existoval. „Musíme sa dôsledne pýtať, ako sme sa dostali do situácie, v ktorej sú brutálne džihádistické útoky na našom kontinente také časté. (...) Hoci je solidarita potrebná, nie je čas na krátkodobé gestá a frázy. Všetci sme zodpovední za boj proti extrémizmu a všetci môžeme plniť dlhodobú úlohu.“

Foto: Maajid Nawaz, wikipedia.org/Eugene Regis

Jaroslav Daniška pred 1047 d

Túto fotku dal pred pár hodinami Ian Bremmer na svoj twitter, s krátkym dovetkom: Manchester, United.

Ján Krupa pred 1047 d

Prijme nový francúzsky prezident Emmanuel Macron titul čestného kanonika Lateránskej baziliky v Ríme? Hlava francúzskeho štátu má toto privilégium od roku 1604, keď ho pápež priznal kráľovi Heinrichovi IV. po jeho prestupe z protestantizmu na katolicizmus a vysokom dare pre kráľovské opátstvo pri bazilike. Na oplátku za to sa pápežov katedrálny chrám zaviazal, že každoročne 13. decembra na kráľove narodeniny odslúži tento omšový úmysel: „pro felici ac prospero Galliae status“ („za šťastie a prosperitu Francúzska“).

Ako už niektoré médiá predtým, teraz špekuluje časopis Famille chretienne, že absolvent jezuitského kolégia Macron, ktorý sám seba označuje za agnostika, by mohol prijať tento čestný titul. Od roku 1957 sa ho však zriekli traja francúzski prezidenti: Georges Pompidou, Francois Mitterrand und Francois Hollande, zatiaľ čo v roku 2007 Nicolas Sarkozy vycestoval kvôli prevzatiu titulu čestného kanonika Lateránskej baziliky do Ríma.

Foto: thierryleclercq/flickr.com

Jozef Majchrák pred 1047 d

Sudcovia včera zvolili osem nových členov Súdnej rady. S výnimkou Daniela Hudáka (na fotografii), ktorý bol štátnym tajomníkom počas ministrovania Štefana Harabina, uspeli najmä verejne menej známi sudcovia, ktorí sa v čase tvrdých justičných sporov verejne neangažovali ani na strane Harabina, ani na strane jeho najhlasnejších oponentov. 

Vo voľbách neuspeli sudcovia ako Miroslav Gavalec, Katarína Javorčíková, či Ján Hrubala. Potvtrdil sa tak trend, že funkcie v justičnej samospráve obsadzujú sudcovia, ktorí v čase, keď justíciu riadil Harabin, patrili k mlčiacej väčšine. 

Nezanedbateľnú úlohu pri voľbách do Súdnej rady zrejme tiež zohral regionálny faktor. 

Foto: TASR/ Martin Baumann