Krátke správy redakcie

Lukáš Obšitník pred 980 d

Ústav pamäti národa dnes uverejnil mená kmeňových príslušníkov Správy ŠtB Bratislava a jej štruktúru z rokov 1975 – 1989. Rekonštrukciou achívnych dokumentov sa tým podarilo zdokumentovať a online sprístupniť už obsadenia a štruktúry všetkých krajských správ bývalej tajnej služby komunistického režimu z rokov 1966 – 1989.

Dnes uverejnená časť bola na rekonštrukciu najnáročnejšou. Obsahuje mená 1 055 príslušníkov ŠtB, ktorí sa v rokoch 1975 – 1989 podieľali na „boji s vonkajším a vnútorným nepriateľom, ochrane socialistickej ekonomiky“, sledovali a odpočúvali tzv. záujmové osoby, emigračné, nacionalistické a iné „protištátne“ centrá a vykonávali ďalšie podobné činnosti, ktoré patrili medzi hlavné druhy represií totalitného režimu voči svojim občanom. Uverejnené informácie obsahujú mená a personálne zaradenie príslušníkov ŠtB, dĺžku ich funkčných období, pri niektorých aj fotografiu. Na webovej stránke ÚPN sú dostupné aj viaceré zaujímavé dokumenty vypracované tajnou službou týkajúce sa jej zákrokov voči „vnútorným nepriateľom“ či jej analýzam vtedajšej bezpečnostnej situácie v Západoslovenskom kraji.

Celkovo ÚPN takto zdokumentoval 4 135 mien príslušníkov ŠtB. Je prvou pamäťovou inštitúciou v bývalom Východnom bloku, ktorá za roky 1966 – 1989 zrekonštruovala organizáciu a personálne obsadenie útvarov tajnej služby na svojom území.

Foto: ÚPN

Jaroslav Daniška pred 980 d

Jedna veta ku charite. Arcibiskup Zvolenský dnes odovzdal združeniu Úsmev ako dar 94-tisíc eur, čo je suma, na ktorú sa zozbierali veriaci bratislavskej arcidiecézy. Podarila sa pekná vec.

Jozef Majchrák pred 980 d

Novozvolená ombudsmanka Mária Patakyová nastupuje do funkcie s viacerými hendikepmi. Pred Novembrom 1989 bola členkou KSČ, téme ľudských práv sa nevenovala a v kauze vyhodenej študijnej referentky na právnickej fakulte, ktorá upornila na korupciu, jej chýbala odvaha odvaha ísť do konfliktu. 

 

Ostáva len veriť, že Patakyová v novej funkcii prekvapí. Ak nie, ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská sa do histórie zapíše ako politička, ktorá svojou nomináciou tento úrad definitívne pripravila o zvyšky rešpektu. 

Imrich Gazda pred 980 d

Čítate mestské noviny? Ak nie, podľa Transparency International Slovensko o nič neprichádzate. Z hodnotenia novín vychádzajúcich vo viac ako 80 najväčších mestách podľa TIS vyplýva, že takmer tri štvrtiny z nich prinášajú skôr propagandu ako vecné informácie.

Za najprínosnejšie TIS označila bratislavský Hlas Nového Mesta, trnavské Noviny z radnice a Život v Hlohovci. Na opačnom konci rebríčka skončil Dunajskostredský hlásnik, Humenské noviny a rimavskosobotské Gemerské zvesti. Proti výsledkom sa už ohradila primátorka Humenného a poslankyňa NR SR za SMER-SD Jana Vaľová, ktorá hodnotenie považuje za „nedôveryhodné, tendenčné a politicky motivované".

Zaujímavým rekordmanom sú noviny Jazerčan, ktoré vychádzajú v mestskej časti Košice – Nad jazerom. V piatich hodnotených vydaniach sa fotografia starostky Lenky Kovačevičovej objavila až 69-krát.

TIS sa pri hodnotení mestských novín zamerala na faktory, ako sú podiel samosprávnych tém, poskytnutie priestoru pre kritické a polemické názory, zapájanie verejnosti do budúcich rozhodnutí, anonymita článkov, nadmerná propagácia primátora a vedenia mesta či podiel zmienok poškodzujúcich oponentov.

Podľa TIS cesta k zlepšeniu vedie cez prijatie novely tlačového zákona podľa vzoru ČR, ktorá stanovila pravidlá založené na princípoch verejnoprávnosti a vyváženosti aj pre periodiká vydávané samosprávou. Ďalšími krokmi by malo byť meranie úrovne užitočnosti novín, čím sa môže vytvárať tlak na ich skvalitnenie, zriadenie nestrannej redakčnej rady bez účasti primátora či prijatie jasných pravidiel pre tvorbu obsahu.

Foto – Flickr/Judy van der Velden

Jaroslav Daniška pred 980 d

V Poľsku dožíva návšteva Angely Merkelovej, ukázalo sa, že nemecká kancelárka sa už s Jaroslawom Kaczynským súkromne stretla pred pár mesiacmi, stretnutie bolo dlhšie ako to tohtotýždňové a konalo sa v lete neďaleko Berlína. Informáciu o ňom priniesol Ryszard Legutko, poľký filozof a europoslanec PiS, ktorý sa účastnil aj na poslednom rokovaní s kancelárkou Merkelovou.

 

Čo to znamená? Poľské médiá to čítajú jasne: Kaczynski nie je až taký zlý, dá sa s ním jednať. Nemecký politológ Karl Olaf Lang zašiel ešte ďalej: Nemci potrebujú Poľsko, povedal. Jedným zo záverov Merkelovej návštevy by mal byť spoločný postup Berlína a Varšavy pri príprave politickej deklarácie o budúcnosti EÚ, ktorú chce Merkelová prezentovať v marci pri výročí Rímskych zmlúv. Uvidíme. Ale signál vyslaný bol, Merkelová si dokonca potykala s poľskou premiérou Beatou Szydlo (na obrázku TASR/AP).

Ján Krupa pred 980 d

Maronitská cirkev dnes začína sláviť Rok mučeníctva a mučeníkov. Táto cirkev, prítomná hlavne v Libanone, si dnešný deň vybrala zámerne, pretože 9. februára slávi spomienku na svätého Marona, sýrskeho pustovníka z prelomu 4. a 5. storočia, ku ktorému siahajú jej historické počiatky. Záverečný deň špeciálneho roka je naplánovaný v budúcom roku na 2. marca, keď si najstaršia východná katolícka cirkev pripomína svojho prvého patriarchu svätého Jána Marona.

Súčasný maronitský patriarcha Bechara Boutros al-Rahi vyhlásil, že je veľmi vhodné venovať špeciálny rok takejto téme, pretože žijeme v dobe, keď Cirkev prežíva na mnohých miestach prenasledovanie, zvlášť na Blízkom východe.

Maronitská cirkev o sebe tvrdí, že nikdy neprerušila cirkevné spoločenstvo s Rímom. Aj pápež František veľmi často spomína súčasných mučeníkov. Najnovšie v príhovore, ktorý mal počas omše v Dome sv. Marty 30. januára 2017. Podľa slov Svätého Otca je dnes viac mučeníkov než v prvých storočiach, avšak „médiá o tom nehovoria“, lebo to pre ne nie je zaujímavá správa. Petrov nástupca pozval prítomných, aby pamätali na tých, ktorí dnes čelia prenasledovaniu a trpia mučeníctvo.

Na historickej fotografii maronitský patriarcha a biskupi počas návštevy Ríma v roku 1906, foto: wikimedia

Jaroslav Daniška pred 981 d

Škótsky parlament hlasoval o Brexite, podľa očakávaní odchod z EÚ odmietol, 90 poslancov škótskeho parlamentu hlasovalo za to, aby sa procedúra vystúpenia ani nezačala, 34 poslancov bolo proti tomuto návrhu. Hlasovanie nemá záväzný charakter, je to v podstate iba politická deklarácia. Aj keď vážna.

 

Škótsky parlament totiž podporuje pozíciu prvej ministerky Škótska Nicoly Sturgeonovej (na obrázku), ktorá sa systematicky pripravuje na politický stret s britskou premiérkou Theresou Mayovou.

Ilustračné foto: David Holt/flickr.com

Imrich Gazda pred 982 d

Až sedem percent austrálskych kňazov malo v uplynulých desaťročiach (1950 – 2015) sexuálne zneužívať maloletých. Vyplýva to zo zistení kráľovskej vyšetrovacej komisie (Royal Commission into Institutional Responses to Child Sexual Abuse), ktoré zverejnili v uplynulých dňoch.

Vyšetrovanie, ktoré trvá už štyri roky a stále nie je ukončené, hovorí o takmer 4500 obetiach z radov chlapcov a dievčat v priemernom veku 10 – 11 rokov. Vyšetrovatelia zároveň odhalili približne 1 900 páchateľov z radov kňazov, rehoľníkov, rehoľníčok a laických zamestnancov cirkevných inštitúcií. V jednej z reholí sa zneužívania dopúšťalo až 40 percent rehoľníkov.

Vyšetrovatelia dokonca zavítali až do Vatikánu, kde vypočúvali austrálskeho kardinála Georgea Pella, ktorý však medializované obvinenia rázne odmieta.  

Právny poradca vyšetrovacej komisie Gail Furness na tlačovej konferencii hovoril o systematickom ignorovaní a zakrývaní podozrivých prípadov zo strany austrálskej cirkvi. „Tieto čísla sú šokujúce, tragické a neobhájiteľné,“ reagoval poradca katolíckej cirkvi Francis Sullivan.

Dôkazom, že miestni cirkevní predstavitelia neberú výsledky vyšetrovania na ľahkú váhu, je videoposolstvo arcibiskupa Sydney Anthonyho Fishera. „Ako katolíci sa musíme hanbiť,“ vyhlásil arcibiskup Fisher, podľa ktorého si cirkev uvedomuje svoju zodpovednosť a realizuje všetky potrebné opatrenia, aby k podobným prípadom už nikdy nedošlo.

Arcibiskup zároveň vyzval veriacich, aby pri akýchkoľvek podozreniach spolupracovali s políciou a aby sa o týchto bolestných témach, ktoré mohli otriasť aj ich vierou, rozprávali so svojimi kňazmi a biskupmi.   

Foto – TASR/AP (Austrálčan Anthony Foster ukazuje novinárom v marci 2016 fotografie svojich dvoch zneužívaných dcér, z ktorých jedna spáchala samovraždu)

Jaroslav Daniška pred 982 d

Kerry Brown napísal krátku analýzu, ako vyzerajú meniace sa vzťahy medzi USA a Ruskom z čínskej perspektívy. Text vyšiel v magazíne Diplomat, ktorý sa špecializuje na ázijsko-pacifický región.

 

Autor si myslí, že Peking sa musí zmeny v rusko-amerických vzťahoch obávať. Dôvodom je jednak to, že rozpory medzi USA a Ruskom Číňanom doteraz vyhovovali, a tiež obava, že tak ako pred pár dekádami „použil“ Washington oslabený Peking proti vtedy mocnej Moskve, dnes sa môže pokúsiť o túto politiku v opačnom garde. Číňanov by sa mohla zmena dotknúť najmä v oblasti ich masívnych investícií do tzv. Hodvábnej cesty, ktorá prepája Čínu s krajinami, ktoré považujú Rusi za svoje zázemie v centrálnej Ázii. Číňania doteraz dokázali robiť v Rusku dobrý dojem, ale pritom si presadzovali svoje záujmy práve na úkor Ruska.

 

Môže sa v tom niečo zmeniť? Veľká otázka. Určite to nebude nič jednoduché, ale apel na to, aby Západ začal niečo robiť, napísal pred časom aj na Západe obľúbený bulharský liberál Ivan Krastev.

Ján Krupa pred 982 d

A Rumunsko ešte raz. Tamojšia politická kríza nenechala chladnou ani miestnu pravoslávnu cirkev. Rumunský patriarchát zverejnil na svojej oficiálnej stráne posolstvo, ktorého vydanie zdôvodňuje tým, že „hoci je cirkev politicky neutrálna, nie je sociálne ľahostajná; chápe pokyny a hlavné túžby ľudu: sociálna spravodlivosť, redukcia chudoby a zvyšovanie životnej úrovne“.

 

Rozhádanému Rumunsku patriarcha Daniel I. (na obrázku) odkazuje: „Boj proti korupcii musí pokračovať a tí, ktorí sú vinní, musia byť potrestaní, pretože zlodejstvo a sprenevera degradujú spoločnosť ako morálne, tak materiálne“. Na druhej strane najvyšší predstaviteľ najväčšej cirkvi v Rumunsku varoval pred zneužívaním boja proti korupcii na politické ciele vo forme prehnaných trestov pre páchateľov.  

 

Rumunská pravoslávna cirkev vyzýva k modlitbe, dialógu a sociálnej spoluzodpovednosti. Modlitba je potrebná, pretože „osvecuje rozum“ a „upokojuje sebecké vášne a kultivuje ľudskú lásku k Bohu a ľuďom“. Dialóg umožňuje prekonať „konflikty medzi jednotlivcami, inštitúciami a odlišnými sociálnymi orientáciami“. Sociálna spoluzodpovednosť je potrebná, pretože „prenášanie plnej zodpovednosti na protivníka nerieši spoločné problémy spoločnosti, ktorá si žiada konkrétne, spoločne vyvinuté riešenia“.