Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 1035 d

V Poľsku dožíva návšteva Angely Merkelovej, ukázalo sa, že nemecká kancelárka sa už s Jaroslawom Kaczynským súkromne stretla pred pár mesiacmi, stretnutie bolo dlhšie ako to tohtotýždňové a konalo sa v lete neďaleko Berlína. Informáciu o ňom priniesol Ryszard Legutko, poľký filozof a europoslanec PiS, ktorý sa účastnil aj na poslednom rokovaní s kancelárkou Merkelovou.

 

Čo to znamená? Poľské médiá to čítajú jasne: Kaczynski nie je až taký zlý, dá sa s ním jednať. Nemecký politológ Karl Olaf Lang zašiel ešte ďalej: Nemci potrebujú Poľsko, povedal. Jedným zo záverov Merkelovej návštevy by mal byť spoločný postup Berlína a Varšavy pri príprave politickej deklarácie o budúcnosti EÚ, ktorú chce Merkelová prezentovať v marci pri výročí Rímskych zmlúv. Uvidíme. Ale signál vyslaný bol, Merkelová si dokonca potykala s poľskou premiérou Beatou Szydlo (na obrázku TASR/AP).

Ján Krupa pred 1035 d

Maronitská cirkev dnes začína sláviť Rok mučeníctva a mučeníkov. Táto cirkev, prítomná hlavne v Libanone, si dnešný deň vybrala zámerne, pretože 9. februára slávi spomienku na svätého Marona, sýrskeho pustovníka z prelomu 4. a 5. storočia, ku ktorému siahajú jej historické počiatky. Záverečný deň špeciálneho roka je naplánovaný v budúcom roku na 2. marca, keď si najstaršia východná katolícka cirkev pripomína svojho prvého patriarchu svätého Jána Marona.

Súčasný maronitský patriarcha Bechara Boutros al-Rahi vyhlásil, že je veľmi vhodné venovať špeciálny rok takejto téme, pretože žijeme v dobe, keď Cirkev prežíva na mnohých miestach prenasledovanie, zvlášť na Blízkom východe.

Maronitská cirkev o sebe tvrdí, že nikdy neprerušila cirkevné spoločenstvo s Rímom. Aj pápež František veľmi často spomína súčasných mučeníkov. Najnovšie v príhovore, ktorý mal počas omše v Dome sv. Marty 30. januára 2017. Podľa slov Svätého Otca je dnes viac mučeníkov než v prvých storočiach, avšak „médiá o tom nehovoria“, lebo to pre ne nie je zaujímavá správa. Petrov nástupca pozval prítomných, aby pamätali na tých, ktorí dnes čelia prenasledovaniu a trpia mučeníctvo.

Na historickej fotografii maronitský patriarcha a biskupi počas návštevy Ríma v roku 1906, foto: wikimedia

Jaroslav Daniška pred 1036 d

Škótsky parlament hlasoval o Brexite, podľa očakávaní odchod z EÚ odmietol, 90 poslancov škótskeho parlamentu hlasovalo za to, aby sa procedúra vystúpenia ani nezačala, 34 poslancov bolo proti tomuto návrhu. Hlasovanie nemá záväzný charakter, je to v podstate iba politická deklarácia. Aj keď vážna.

 

Škótsky parlament totiž podporuje pozíciu prvej ministerky Škótska Nicoly Sturgeonovej (na obrázku), ktorá sa systematicky pripravuje na politický stret s britskou premiérkou Theresou Mayovou.

Ilustračné foto: David Holt/flickr.com

Imrich Gazda pred 1037 d

Až sedem percent austrálskych kňazov malo v uplynulých desaťročiach (1950 – 2015) sexuálne zneužívať maloletých. Vyplýva to zo zistení kráľovskej vyšetrovacej komisie (Royal Commission into Institutional Responses to Child Sexual Abuse), ktoré zverejnili v uplynulých dňoch.

Vyšetrovanie, ktoré trvá už štyri roky a stále nie je ukončené, hovorí o takmer 4500 obetiach z radov chlapcov a dievčat v priemernom veku 10 – 11 rokov. Vyšetrovatelia zároveň odhalili približne 1 900 páchateľov z radov kňazov, rehoľníkov, rehoľníčok a laických zamestnancov cirkevných inštitúcií. V jednej z reholí sa zneužívania dopúšťalo až 40 percent rehoľníkov.

Vyšetrovatelia dokonca zavítali až do Vatikánu, kde vypočúvali austrálskeho kardinála Georgea Pella, ktorý však medializované obvinenia rázne odmieta.  

Právny poradca vyšetrovacej komisie Gail Furness na tlačovej konferencii hovoril o systematickom ignorovaní a zakrývaní podozrivých prípadov zo strany austrálskej cirkvi. „Tieto čísla sú šokujúce, tragické a neobhájiteľné,“ reagoval poradca katolíckej cirkvi Francis Sullivan.

Dôkazom, že miestni cirkevní predstavitelia neberú výsledky vyšetrovania na ľahkú váhu, je videoposolstvo arcibiskupa Sydney Anthonyho Fishera. „Ako katolíci sa musíme hanbiť,“ vyhlásil arcibiskup Fisher, podľa ktorého si cirkev uvedomuje svoju zodpovednosť a realizuje všetky potrebné opatrenia, aby k podobným prípadom už nikdy nedošlo.

Arcibiskup zároveň vyzval veriacich, aby pri akýchkoľvek podozreniach spolupracovali s políciou a aby sa o týchto bolestných témach, ktoré mohli otriasť aj ich vierou, rozprávali so svojimi kňazmi a biskupmi.   

Foto – TASR/AP (Austrálčan Anthony Foster ukazuje novinárom v marci 2016 fotografie svojich dvoch zneužívaných dcér, z ktorých jedna spáchala samovraždu)

Jaroslav Daniška pred 1037 d

Kerry Brown napísal krátku analýzu, ako vyzerajú meniace sa vzťahy medzi USA a Ruskom z čínskej perspektívy. Text vyšiel v magazíne Diplomat, ktorý sa špecializuje na ázijsko-pacifický región.

 

Autor si myslí, že Peking sa musí zmeny v rusko-amerických vzťahoch obávať. Dôvodom je jednak to, že rozpory medzi USA a Ruskom Číňanom doteraz vyhovovali, a tiež obava, že tak ako pred pár dekádami „použil“ Washington oslabený Peking proti vtedy mocnej Moskve, dnes sa môže pokúsiť o túto politiku v opačnom garde. Číňanov by sa mohla zmena dotknúť najmä v oblasti ich masívnych investícií do tzv. Hodvábnej cesty, ktorá prepája Čínu s krajinami, ktoré považujú Rusi za svoje zázemie v centrálnej Ázii. Číňania doteraz dokázali robiť v Rusku dobrý dojem, ale pritom si presadzovali svoje záujmy práve na úkor Ruska.

 

Môže sa v tom niečo zmeniť? Veľká otázka. Určite to nebude nič jednoduché, ale apel na to, aby Západ začal niečo robiť, napísal pred časom aj na Západe obľúbený bulharský liberál Ivan Krastev.

Ján Krupa pred 1037 d

A Rumunsko ešte raz. Tamojšia politická kríza nenechala chladnou ani miestnu pravoslávnu cirkev. Rumunský patriarchát zverejnil na svojej oficiálnej stráne posolstvo, ktorého vydanie zdôvodňuje tým, že „hoci je cirkev politicky neutrálna, nie je sociálne ľahostajná; chápe pokyny a hlavné túžby ľudu: sociálna spravodlivosť, redukcia chudoby a zvyšovanie životnej úrovne“.

 

Rozhádanému Rumunsku patriarcha Daniel I. (na obrázku) odkazuje: „Boj proti korupcii musí pokračovať a tí, ktorí sú vinní, musia byť potrestaní, pretože zlodejstvo a sprenevera degradujú spoločnosť ako morálne, tak materiálne“. Na druhej strane najvyšší predstaviteľ najväčšej cirkvi v Rumunsku varoval pred zneužívaním boja proti korupcii na politické ciele vo forme prehnaných trestov pre páchateľov.  

 

Rumunská pravoslávna cirkev vyzýva k modlitbe, dialógu a sociálnej spoluzodpovednosti. Modlitba je potrebná, pretože „osvecuje rozum“ a „upokojuje sebecké vášne a kultivuje ľudskú lásku k Bohu a ľuďom“. Dialóg umožňuje prekonať „konflikty medzi jednotlivcami, inštitúciami a odlišnými sociálnymi orientáciami“. Sociálna spoluzodpovednosť je potrebná, pretože „prenášanie plnej zodpovednosti na protivníka nerieši spoločné problémy spoločnosti, ktorá si žiada konkrétne, spoločne vyvinuté riešenia“.   

Martin Hanus pred 1037 d

Nezašlo Rumunsko v boji proti korupcii priďaleko? Túto otázku si položil Denník N, ktorý uvádza niekoľko zaujímavých faktov: Národný protikorupčný úrad, ktorý je vo svete obdivovaný za stíhanie korupcie na najvyšších miestach, totiž čelí kritike aj zo strany časti mimovládok, že v niektorých prípadoch zneužíva svoju moc.

 

Ako sa píše v článku, úrad sa veľmi spolieha na odpočúvania tajných služieb, pričom „počet nahrávok tajných služieb narástol od roku 2005 zo 6-tisíc na 45-tisíc. Asi dvadsaťtisíc telefonátov odpočúvajú na pokyn DNA. (...) U niektorých vzbudzuje podozrenie voči DNA aj neskutočne vysoká miera úspešných prípadov DNA – 92 percent.“

 

Na jednej strane je nesporné, že v Rumunsku je veľká aj malá korupcia objektívnym problémom, na druhej strane je tu aj hrozba inej krajnosti. Denník N cituje rumunskú protikorupčnú aktivistku Valentinu Dimulesceovú, podľa ktorej sa zamestnanci vo verejnej sfére čoraz viac strachujú, že skončia vo väzení za každý omyl, ktorého sa dopustia.

 

Ľudia sa zhromažďujú počas protestu v Bukurešti 6. februára 2017. FOTO TASR/AP

Ján Krupa pred 1037 d

Ukrajinské ministerstvo kultúry vyčíta viacerým pravoslávnym duchovným „protiukrajinskú“ agitáciu. Kritizuje, že na ukrajinskom východe kontrolovanom separatistami biskupi Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu podporujú „agresiu Ruskej federácie proti Ukrajine“. Informovala o tom ukrajinská tlačová služba RISU. Na Kryme mali kňazi tejto cirkvi verejne chváliť pripojenie ukrajinského polostrova k Rusku.

  
Ministerstvo žiada od Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu sankcie voči trom biskupom a ďalším duchovným, ako aj odsúdenie „vojenskej agresie“ voči susednej krajine. Takéto správanie časti kléru otvorene protirečí rétorike cirkevného vedenia, ktoré sa prihlásilo k obrane teritoriálnej integrity Ukrajiny. 



Pravoslávna cirkev na Ukrajine je rozštiepená na tri prúdy: poloautonómna Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu, ktorá podlieha moskovskému patriarchovi Cyrilovi; Kyjevský patriarchát, ktorý sa odštiepil do Moskvy v dôsledku ukrajinskej štátnej nezávislosti vyhlásenej v roku 1991; Ukrajinská autokefálna pravoslávna cirkev.

 

Okolité autokefálne pravoslávne cirkvi uznávajú len poloautonómnu Ukrajinskú pravoslávnu cirkev Moskovského patriarchátu. Zo strany ukrajinskej politiky badať v posledných rokoch zosilnené úsilie o založenie celonárodnej ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorej by priznal autokefáliu konštantínopolský ekumenický patriarcha.

Foto: Giulio Bernardi/flickr.com

Imrich Gazda pred 1037 d

Kandidát ĽSNS na ombudsmana Anton Čulen pri včerajšom predstavovaní pred parlamentným výborom pre ľudské práva a menšiny podľa Denníka N hovoril o svojej príslušnosti k bielej rase, ktorú miluje. Dodal, že by nechcel byť ani čierny, ani kakaový.

Zarážajúce na tom je, že tieto slová vyslovil bývalý náboženský disident a učiteľ náboženskej výchovy, ktorému však Bratislavská arcidiecéza nepredĺžila súhlas k vyučovaniu náboženstva po tom, čo sa začal angažovať v Kotlebovej strane, za ktorú kandidoval aj do parlamentu.

Čulen, ako aj všetci kresťania – katolíci, ktorí si nahovárajú, že heslá „Za Boha a za národ“ majú čosi spoločné s kresťanstvom, a nevidia problém v podpore Kotlebovej strany, by si mali dôkladne prečítať encykliku Pia XI. Mit brennender Sorge, ktorou tento pápež reagoval na nástup fašizmu a nacizmu: „Len povrchné mysle môžu podľahnúť bludu a horliť za národného Boha, za národné náboženstvo, bláznivo sa pokúšať vtesnať Boha, stvoriteľa celého sveta (...) do hraníc jedného národa, uväzniť ho do krvného priestoru jedinej rasy.“

Foto – TASR/Michal Svítok

Jozef Majchrák pred 1038 d

Kandidátka vládnej koalície na post ombudsmana Mária Patakyová dostala dnes na vypočutí v parlamentnom výbore pre ľudské práva otázky týkajúce sa svojho členstva v komunistickej strane pred rokom 1989, ako aj pasivity pri kauze študijnej referentky na právnickej fakulte, ktorá upozornila na korupciu, a prišla preto o prácu. 

 

Patakyová priznala, že do komunistickej strany vstúpila, a nie je na to hrdá. K prípadu študijnej referentky Zuzany Melicherčíkovej povedala, že v tom čase síce bola prodekankou fakulty pre zahraničné vzťahy, ale o tejto záležitosti nemala informácie a odozvedela sa o nej až z médií. 

 

Pred parlamentným výborom vystúpili všetci traja navrhnutí kandidáti na ombusdmana. Okrem Patakyovej aj Janka Šípošová, ktorú navrhuje OĽaNO a SaS, a nominant ĽSNS Anton Čulen. Všetci traja dostali aj otázku, či by sa podobne ako súčasná ombudsmanka Jana Dubovcová zúčastnili na Dúhovom Pride. Čulen to odmietol, podobne aj Šípošová, ktorá povedala, že by chcela zabrániť tomu, aby boli do ľudských práv vťahované ideológie. Patakyová opovedala nejasne s tým, že „nie je možné, aby sa v partnerských vzťahoch neposkytovala dôstojnosť“.  Nového ombudsmana budú poslanci voliť v stredu. 

 

Foto: TASR/ Michal Svítok