Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 944 d

V Česku sa práve odohral jeden z najväčších politických posunov od roku 1993, padla dogma, že s komunistami sa nevládne. Koalíciu ČSSD s komunistami pripustil český premiér Bohuslav Sobotka, povedal to v rozhovore pre české Hospodárske noviny. Padlo by tým tzv. bohumínske uznesenie, ktoré bránilo vzniku takejto koalície. „Bohumínské usnesení vězí v historii. Formálně se ani není potřeba k němu vracet. Bylo přijato v nějakém historickém kontextu, v době, kdy byla na politické scéně úplně jiná situace, bylo velmi brzy po listopadu 1989,“ povedal Sobotka.

Nákup akcií Agrofertu z dovtedy nepriznaných príjmov označil Sobotka za „daňový trik“. Útokmi na Babiša sa Sobotka chystá na blížiace sa voľby, Babiša nazval v rozhovore pokrytcom a do vlády by s ním išiel, len ak by mal hlavné slovo v koalícii a zostal premiérom. Babiš na to reagoval slovami, že „Sobotka udělá cokoliv, aby byl zase premiérem, s klidem se spojí i s ďáblem“.

Sobotka sa vyjadril aj k svojmu vulgarizmu, rovnako adresovanému Babišovi: „Já takto nemluvím. Ani v soukromí. (...) Já jsem hledal výraz, jak tu věc popsat a také definovat svůj postoj k této věci. Také jsem řekl, že je to parafráze trumpovského jazyka a že mě naštvalo Babišovo pokrytectví. Pokud by to bylo potřeba, napsal bych to znovu.“

Foto: wikimedia

Imrich Gazda pred 944 d

„Voličovi poslanci napľuli do tváre. Verejný záujem dostáva na frak v Bratislave i na celom Slovensku,“ napísal k výsledku hlasovania o zákaze hazardu v Bratislave komentátor SME Márius Kopcsay. V duchu hesla „jména hloupých na všech sloupích“ si podľa Kopcsaya treba zapamätať mená všetkých poslancov, ktorí zákaz v zhode s vôľou takmer 140-tisíc Bratislavčanov nepodporili, a už nikdy ich nevpustiť do verejného života.

Situácia s herňami je podľa komentátora SME natoľko alarmujúca, že by sa dala považovať za bezpečnostné riziko a geopolitický problém. „Alebo budeme žiť v ilúzii, že ľudia pripútaní k videohrám a herným automatom budú nositeľmi aktívnych občianskych postojov?“

„Z Bratislavy cítiť starý známy smrad kupovania poslancov,“ napísal zasa na facebooku komentátor portálu Aktuality.sk Dag Daniš. „Keď niekto ignoruje 136-tisíc Bratislavčanov, ktorí chcú zákaz hazardu (správnu vec), je buď kúpený, alebo tupý ako poleno.“

Pripomeňme, že zákaz hazardu neprešiel bratislavským zastupiteľstvom napriek tomu, že nikto nehlasoval „proti“. K potrebnej trojpätinovej väčšine však chýbal jediný hlas „za“. Zo 41 prítomných poslancov až sedemnásti nehlasovali alebo sa zdržali.

Foto – TASR/Štefan Puškáš

Martin Hanus pred 945 d

V posledných dňoch zverejnili svoje prieskumy agentúry AKO a Median SK, výsledky jednotlivých strán sa nevymykajú z povolebných trendov, zaujímavejší je len nárast SaS, ktorá je jasne druhá (so 16,3, respektíve 15 percentami) a ustrnutie Dankovej SNS (11,4, respektíve 11 percent), ktorej kapitánske výložky predsedu zjavne neprospeli.

 

Agentúra Median SK meria nielen aktuálne preferencie, ale aj volebný potenciál politických strán. Jej prieskumy nám teda dokážu napovedať nielen to, koľko ľudí by dnes tú či onú stranu volilo, ale aj to, koľko voličov jej voľbu vážne zvažuje. Podľa tohto ukazovateľa nastali za posledný rok obrovské posuny: kým na konci roku 2015 si vedelo takmer 50 percent ľudí ako vážnu možnosť predstaviť, že by volilo Smer, teraz je to len 30,5.

 

Naopak, veľkým skokanom je SaS, až 24,5 percenta voličov si vie dobre predstaviť, že by jej dalo vo voľbách svoj hlas. Pred rokom bol potenciál Sulíkovej strany pri 14 percentách, SaS ho napokon v marci takmer naplno vyčerpala. Dobrý potenciál na rast má podľa tohto modelu aj SNS (21 percent), ale aj OĽaNO (19 percent), Kotlebova ĽSNS má strop pri 13,5 percenta, KDH 10,5, Sme rodina 13 percent.

 

Ilustračná FOTO TASR – Dano Veselský

Jaroslav Daniška pred 945 d

Kolega Martin Hanus včera na tomto mieste napísal o svojej polemike, ktorú vedie s inými konzervatívcami o Trumpovi, a vyjadril obavu, aby jeho oponenti nedopadli ako obdivovatelia neokonzervatívcov. Myslím, že to nehrozí, aspoň ak má Martin na mysli ľudí, ktorí o Trumpovi píšu na našej stránke.

 

Tí z nás, ktorí vieme oceniť niečo na Trumpovi, ho totiž nevidíme nekriticky, ako videli amerických neokonov slovenskí neokoni, a ak sme na ňom niečo ocenili, bolo to najmä v kontraste s Hillary Clintonovou. V Trumpovi nevidím druhého Reagana, skôr Nixona. Trumpov triumf je v tom, s čím vyhral voľby, že porazil dogmy republikánov aj demokratov, či bude úspešný a v čom, je iná debata. 

 

Ale aby sme pokračovali v redakčnej polemike, dovolím si svojmu ctenému kolegovi pripomenúť, že jemu bola pred voľbami bližšia Hillary Clintonová, rozumej, že jej zvolenia sa obával menej ako Trumpa,samozrejme, že ho neupodozrievam, že by ju videl nekriticky. Ale predstavme si na moment, ako by asi teraz vyzerala vláda prezidentky Clintonovej, akého sudcu by nominovala na Najvyšší súd, ako by sa správala k náboženskej slobode či financovaniu potratov atď.

 

Myslím, že keď na to budeme brať ohľad, budeme aj Trumpa vedieť zhodnotiť realistickejšie. Skrátka, keď niekto ocení niečo na Trumpovi, nevidí v ňom hneď ideál, neuplatňuje táborové ani náboženské meradlo. Vidí napríklad Hillary.

 

Foto: Steam Pipe/flickr.com

Jaroslav Daniška pred 945 d

Erich Mistrík si vo svojom blogu zobral na mušku školské výlety do Auschwitzu, ktoré chce štát viac podporovať ako súčasť boja proti extrémizmu. A lietali triesky.

 

Autorovi tento nápad nevonia, všetko sa podľa neho zvrhne na: „cestovanie bez rodičov, večernú zábavu na izbe, schovávanie cigariet a fľašiek pred učiteľmi, prvé dotyky a ľúbostné laškovanie...“ Návštevu Osvienčimu podľa Mistríka „fetišizujeme“. A potom ponúka svoju diagnózu zdrojov extrémizmu.

 

Dovolím si dve poznámky.

 

Po prvé, keď som pred časom ešte ako zamestnanec ÚPN navštívil niekoľko desiatok gymnázií a stredných škôl s témou Vrbu, Wetzlera a ich úteku z Auschwitzu, všimol som si niekoľko vecí. Všetky triedy, ktoré navštívili Auschwitz, boli k téme vnímavejšie, študenti boli pozornejší. Holocaust síce mladých ľudí vo veľkej väčšine absolútne nezaujímal, ale keď sa zmenila perspektíva a hovorilo sa buď o príbehu Vrbu a Wetzlera, alebo si vedeli predstaviť koncentrák, pozornosť bola rádovo iná. Zaujímavé tiež bolo, že do Auschwitzu chodili nadpriemerne cirkevné školy.

 

Po druhé, Mistrík si trochu pletie kategórie a mieša veci, ktoré treba rozlišovať. Napríklad extrémizmus a fundamentalizmus či dogmatizmus. Píše: „Extrémizmus a neznášanlivosť je príklon k dogmatizmu akéhokoľvek druhu, bezmyšlienkovité nasledovanie vodcu, snaha zapojiť sa do „svojho“ davu a hlavne definitívne, rýchlo a jednoducho riešiť problémy. (...) Extrémizmus je aj etický – kto nenasleduje moje morálne normy, je amorálny.“

 

A sme pri pointe. Všetko z vyššie napísaného možno stiahnuť napríklad na protestantský fundamentalizmus, silný napríklad v USA, hovoriť ale o protestantskom extrémizme ako o niečom, čo by sa podobalo na fašizmus, jednoducho nemožno. Historicky ani filozoficky. Napokon existuje aj mimoriadne silný a neznášanlivý liberálny dogmatizmus, presvedčený o svojej morálnej nadradenosti, všakže.

 

Ak chceme zostať pri pôvodnom probléme, treba rozlišovať, aby sa náhodou Erich Mistrík nezobudil do sveta, kde budú samí extrémisti.

Martin Hanus pred 945 d

V posledných mesiacoch som viedol s viacerými konzervatívnymi priateľmi aj kolegami polemiku o tom, čo vlastne znamená triumf Donalda Trumpa, pre Ameriku, pre svet aj pre nás. Naozaj stačí na to, aby sme vyhlásili Trumpa za prísľub novej éry len to, že porazil prehnitý establišment, rúca všetky liberálne pravdy a obdivuje Putina? Nie je skôr riziko, že tí (aj slovenskí) konzervatívci, ktorí s trumpizmom intelektuálne koketujú, dopadnú časom ako neokonzervatívci s vojnou v Iraku – teda že sa časom budú za svoju niekdajšiu lásku cudne hanbiť?


Trumpov prvý mesiac charakterizuje to, čo sa vzhľadom na osobnosť nového prezidenta dalo predvídať – nejde o žiaden nástup totality, ako bubnovali na poplach mnohí prepnutí kritici, znakom jeho vlády je najmä chaos. Trump má nepriateľov nielen na uliciach a v liberálnej opozícii, ale aj na ministerstvách a úradoch obsadených republikánmi (o čom svedčia neustále a bezprecedentné úniky informácií z interného prostredia), jeden z jeho najvýznamnejších ľudí, poradca pre národnú bezpečnosť Michael Flynn po mesiaci odstúpil, jeho dekréty rušia súdy.


Tu treba ako cennú výnimku spomenúť Trumpovo pozitívne, dokonca veľmi pozitívne rozhodnutie nominovať na Najvyšší súd brilantného právnika Neila Gorsucha.


Trumpovým hlavným prínosom pre svet aj Európu však vraj malo byť, že skoncuje s tvrdou protiruskou doktrínou americkej zahraničnej politiky a prinesie pokrok na Ukrajinu aj do Sýrie. Trump sa však dnes na twitteri pýtal: „Rusko zabralo Krym počas Obamovej vlády. Nebol Obama na Rusko príliš mäkký?“ Trump už predtým cez svojho hovorcu oznámil, že USA od Ruska očakáva nielen pokoj na východe Ukrajiny, ale aj to, že Rusi vrátia Krym späť Ukrajine. Tým potvrdil predošlé slová svojej veľvyslankyne pri OSN, že sankcie Západu proti Rusku potrvajú dovtedy, kým Ukrajina nedostane Krym (čo je zjavne nerealistické stanovisko, aj v rozpore s vyhláseniami európskych politikov, ktorí viažu odbúravanie sankcií na pokrok na východnej Ukrajine).


Samozrejme, pri Trumpovi nikdy neviete, na čom ste, kde sa začína niečo ako jeho politická línia, kde len reaguje na kritiku vo vlastných radoch alebo kde ide skôr o rozmar narcisa, ktorý si myslí, že svetová politika sa robí rovnakými chvatmi ako komunálne kšeftovanie v New Yorku. Ale tých dôvodov na skepsu je pri ňom viac než tieto tri.

 

Ilustračné foto, TASR/AP

Martin Hanus pred 946 d

Ruský inštitút Levada Center dnes zverejnil výsledky svojho výskumu, v ktorom skúmal pohľad Rusov na sovietskeho diktátora Josifa V. Stalina. Výsledky poukazujú na znepokojujúci trend, Levada Center za posledných 16 rokov nenamerala väčšiu priazeň voči Stalinovi ako práve teraz. Až 46 percent Rusov vníma Stalina pozitívne, 21 percent negatívne, 22 percent Rusov sa vyjadrilo, že má k nemu skôr indiferentný postoj.

 

Gruzínec stojí pred portrétom sovietskeho diktátora Josifa Vissarionoviča Stalina pri príležitosti 138. výročia jeho narodenia v jeho rodnom meste Gori, 80 km západne od gruzínskej metropoly Tbilisi, 21. decembra 2016. Foto TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 946 d

Gallupov inštitút urobil prieskum o tom, ako vnímajú NATO obyvatelia východnej Európy. Výsledky sú pomerne zaujímavé, osobitne pre Slovensko. Gallup sa pýtal dve veci: v členských krajinách zisťoval, koľko respondentov považuje NATO za synonymum ochrany, v nečlenských krajinách zase za synonymum hrozby.

 

Z členských a NATO-friendly krajín najnižšie čísla nameral Gallup práve na Slovensku, len niečo nad 30 percent Slovákov si NATO spája s ochranou našej krajiny. Podobné vnímanie NATO majú ešte Gruzínci, ktorí ale nie sú členmi NATO. Vo väčšine krajín (Pobaltie, Česká republika, Maďarsko, Rumunsko, Chorvátsko či Macedónsko) si NATO s ochranou svojej krajiny spája vyše 50 percent respondentov. V krajinách ako Poľsko alebo Albánsko je to viac ako 70 percent, v Kosove, ktoré tiež nie je členskou krajinou, je to viac ako 90 percent.

 

Opačnú otázku dostali obyvatelia zvyšných východoeurópskych krajín. V NATO vidí hrozbu niečo vyše 30 percent Ukrajincov, viac ako 45 percent Bielorusov a viac ako 60 percent Srbov a Rusov. 

Ján Krupa pred 946 d

Historické stretnutie pápeža Františka a patriarchu Cyrila z 12. februára 2016 v Havane si predstavitelia oboch cirkví pripomenuli spoločným slávnostným aktom v nedeľu 12. februára 2017 na univerzite vo švajčiarskom Fribourgu.

 

Podľa metropolitu Hilariona Alfejeva, vedúceho Oddelenia pre vonkajšie záležitosti Moskovského patriarchátu, stretnutie medzi pápežom a patriarchom ukázalo, ako veľmi vzrástla dôvera a porozumenie medzi cirkvami. Najdôležitejším dôvodom stretnutia bola tragická situácia na Blízkom východe a v severnej Afrike v dôsledku vojen a teroru. Obidve cirkvi môžu dosahovať spoločné ciele len po „prekonaní historického nepriateľstva“. „Stará psychológia“ súperenia musí ustúpiť súrodeneckej spolupráci. Obidve cirkvi bránia rovnaké hodnoty rodiny a manželstva. 

 

Kardinál Kurt Koch (na obr.), predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov, hovoril o „ekumenizme svätých“. Presadil sa aj „kultúrny ekumenizmus“. Pripravujú sa aj ďalšie kultúrne iniciatívy.

 

Metropolita a kardinál sa dotkli situácie na Ukrajine. Kardinál Koch priznal, že spoločné vyhlásenie len veľmi krátko pojednáva o „bolestnej situácii“ na Ukrajine, čo veľmi kritizovala Ukrajinská gréckokatolícka cirkev. Podľa kardinála Ukrajina musí dialógom nájsť cestu k mieru. Metropolita Hilarion vyjadril nádej, že výzva oboch hláv cirkví prispeje k ukončeniu krviprelievania na Ukrajine. Vzťah svojej cirkvi k Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi označil za „podráždený“.

 

Názor vyššieho ukrajinského arcibiskupa Svjatoslava Ševčuka, že do akej miery spoločné vyhlásenie zostáva vo veci Ukrajiny prázdnou literou zo strany Moskovského patriarchátu, nájdete tu.

Martin Hanus pred 946 d

Dnes sme si opäť mohli pripomenúť dôvod, prečo Robert Kaliňák už dávno nemal byť ministrom vnútra, hoci účelom akcie bolo demonštrovať opak. Policajti zase vykonali raziu u Bašternáka v jeho vile pod Slavínom, špeciálna prokuratúra neskôr potvrdila, že policajný zásah súvisí s kauzou Bonaparte.

 

A tretia Ficova vláda od nás opätovne žiada úplne nadľudský výkon: veriť, že polícia má úplnú voľnosť pri vyšetrovaní tejto kauzy, že rezortný šéf, ktorý je v obchodných a ešte onakvejších vzťahoch s Bašternákom namočený nie po uši, ale nad uši, vôbec nijako neovplyvňuje výsledok policajného vyšetrovania, respektíve – ak na chvíľu ako nezničiteľní životní optimisti veríme, že rezortný šéf by si nič také nedovolil – že policajti nijako nehľadia na priamo nevyslovené, ale celej krajine známe záujmy rezortného šéfa, majú stavovský étos ako poručík Columbo a postupujú plne podľa zásady „padni komu padni“.

 

 Foto – TASR – Martin Baumann