Krátke správy redakcie

Ján Duda pred 938 d

Evanjelium siedmej nedele v cezročnom období je o tom, že máme milovať aj svojich nepriateľov a byť dokonalými ako náš nebeský Otec (Mt 5, 38-48).

 

(1) Kto je náš priateľ a kto nepriateľ? Zdá sa, že v Biblii Starého zákona sa to chápalo dosť „národne“: priateľom bol ten, kto patril do toho istého kmeňa a národa (Lv 19,18). Ostatní boli nepriateľmi. V slovenčine je naším priateľom ten, kto nám (do)praje, a nepriateľom, kto nám nedopraje (Králik, 471).

 

(2) Ježiš chce, aby sme mali radi aj nepriateľov. Nechce Ježiš od nás kresťanov veľa? Je vôbec možné mať rád nepriateľa? Môžeme byť takými dokonalými ako nebeský Otec? Iste, nikdy nijaký kresťan nedosiahne dokonalosť nebeského Otca. Ale náš skutočný problém spočíva v tom, že sa o dokonalosť ani neusilujeme. Dnešní kresťania majú rovnaké cnosti a neresti ako ich nekresťanskí susedia (Chaput, 134).

 

Ponaučenie: robme niečo pre svoju vieru, namáhajme sa, cvičme svoje telo i ducha v cnostných myšlienkach i skutkoch.

Požehnaný Pánov deň všetkým praje Ján Duda.

Imrich Gazda pred 938 d

Od uplynulého týždňa nájdete všetky rehole pôsobiace na Slovensku na jednej adrese. Nie poštovej, ale internetovej. V utorok bola totiž spustená nová internetová (a rovnako aj facebooková) stránka rehole.sk.

„Portál prinesie základné informácie o zasvätených, uľahčí orientáciu v množstve rôznych inštitútov zasväteného života, zviditeľní ich mnohorakú činnosť a poskytne informácie pre tých, ktorí by radi priložili ruku k dielu,“ uviedol benediktín Michal Mária Kukuča, ktorý sa podieľal na tvorbe stránky. „K dnešnému dňu sa na portáli prezentuje vyše 20 reholí, ďalšie inštitúty pribudnú neskôr.“

Projekt zastrešujú Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku a Konferencia vyšších predstavených ženských reholí na Slovensku, prostredníctvom ktorých sa do projektu môžu zapojiť všetky inštitúty zasväteného života pôsobiace na Slovensku.

Informácie o živote rehoľníkov a rehoľníčok môžu záujemcovia nájsť aj v časopise Zasvätený život a na rovnomennej internetovej a facebookovej stránke.

Jaroslav Daniška pred 939 d

V Amerike dnes vo veku 83 rokov zomrel Michael Novak. Tento muž, dobre známy aj na Slovensku, sa preslávil svojou knihou o demokratickom kapitalizme, priamo ovplyvnil myslenie a texty Jána Pavla II. týkajúce sa kapitalizmu, čo sa prejavilo najmä v encyklike Centesimus Annus. Novak bol v mladosti liberál, neskôr sa radil medzi konzervatívcov podporujúcich prezidenta Reagana, patril do skupiny konzervatívcov, ktorým sa hovorilo teokonzervatívci.

Novak dlhé roky inšpiroval Slovensko, ku ktorému sa hlásil, bol potomkom štyroch starých rodičov pochádzajúcich zo Slovenska. V Poľsku a na Slovensku založil a dlhé roky spoluorganizoval letnú školu, ktorá funguje dodnes. K jeho odkazu sa hlási Spoločenstvo L. Hanusa či Kolégium A. Neuwirtha.

Odišiel vzácny a vplyvný muž, ktorý patril medzi najvplyvnejších katolíkov v USA. Česť jeho pamiatke!

K odkazu a životu Michaela Novaka pripravujeme obsiahlejší text.

Adam Takáč pred 939 d

V Bazilike sv. Petra vo Vatikáne sa budú o mesiac, 13. marca, prvýkrát v histórii sláviť anglikánske vešpery. Po tom, čo sa túto večernú modlitbu modlil pápež František s anglikánskym prímasom Justinom Welbym v októbri 2016 v jednom z rímskych kostolov, budú vešpery tentoraz prebiehať priamo v srdci katolíckej cirkvi. Informoval o tom portál Vatican Insider.

Modlitbe bude predsedať anglikánsky arcibiskup a vedúci Anglikánskeho centra v Ríme David Moxon, kazateľom bude sekretár Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí arcibiskup Arthur Roche.

Dátum nebol vybraný náhodou. Deň predtým si obe cirkvi pripomínajú výročie smrti pápeža Gregora Veľkého, ktorý koncom 6. storočia poslal skupinku benediktínskych mníchov evanjelizovať britské ostrovy. Jeden z nich, Augustín, sa neskôr stal prvým arcibiskupom Canterbury, mesta, ktoré je v súčasnosti sídlom duchovnej hlavy anglikánskeho spoločenstva, anglikánskeho prímasa. Na 13. marca pripadá aj 4. výročie zvolenia pápeža Františka do čela katolíckej cirkvi.

Spoločné slávenie vešpier je ďalšou z aktivít v rámci 50. výročia nadviazania ekumenických vzťahov medzi katolíkmi a anglikánmi, ku ktorým došlo 23. marca 1966, keď sa stretol pápež Pavol VI. s anglikánskym prímasom Michaelom Ramseym.

Ešte pred spomínanou udalosťou, 26. februára, pápež František zavíta do anglikánskeho kostola Všetkých svätých v Ríme.

Foto – TASR/AP (canterburský arcibiskup Justin Welby počas svojej intronizácie 21. marca 2013) 

Jaroslav Daniška pred 940 d

V Česku sa práve odohral jeden z najväčších politických posunov od roku 1993, padla dogma, že s komunistami sa nevládne. Koalíciu ČSSD s komunistami pripustil český premiér Bohuslav Sobotka, povedal to v rozhovore pre české Hospodárske noviny. Padlo by tým tzv. bohumínske uznesenie, ktoré bránilo vzniku takejto koalície. „Bohumínské usnesení vězí v historii. Formálně se ani není potřeba k němu vracet. Bylo přijato v nějakém historickém kontextu, v době, kdy byla na politické scéně úplně jiná situace, bylo velmi brzy po listopadu 1989,“ povedal Sobotka.

Nákup akcií Agrofertu z dovtedy nepriznaných príjmov označil Sobotka za „daňový trik“. Útokmi na Babiša sa Sobotka chystá na blížiace sa voľby, Babiša nazval v rozhovore pokrytcom a do vlády by s ním išiel, len ak by mal hlavné slovo v koalícii a zostal premiérom. Babiš na to reagoval slovami, že „Sobotka udělá cokoliv, aby byl zase premiérem, s klidem se spojí i s ďáblem“.

Sobotka sa vyjadril aj k svojmu vulgarizmu, rovnako adresovanému Babišovi: „Já takto nemluvím. Ani v soukromí. (...) Já jsem hledal výraz, jak tu věc popsat a také definovat svůj postoj k této věci. Také jsem řekl, že je to parafráze trumpovského jazyka a že mě naštvalo Babišovo pokrytectví. Pokud by to bylo potřeba, napsal bych to znovu.“

Foto: wikimedia

Imrich Gazda pred 940 d

„Voličovi poslanci napľuli do tváre. Verejný záujem dostáva na frak v Bratislave i na celom Slovensku,“ napísal k výsledku hlasovania o zákaze hazardu v Bratislave komentátor SME Márius Kopcsay. V duchu hesla „jména hloupých na všech sloupích“ si podľa Kopcsaya treba zapamätať mená všetkých poslancov, ktorí zákaz v zhode s vôľou takmer 140-tisíc Bratislavčanov nepodporili, a už nikdy ich nevpustiť do verejného života.

Situácia s herňami je podľa komentátora SME natoľko alarmujúca, že by sa dala považovať za bezpečnostné riziko a geopolitický problém. „Alebo budeme žiť v ilúzii, že ľudia pripútaní k videohrám a herným automatom budú nositeľmi aktívnych občianskych postojov?“

„Z Bratislavy cítiť starý známy smrad kupovania poslancov,“ napísal zasa na facebooku komentátor portálu Aktuality.sk Dag Daniš. „Keď niekto ignoruje 136-tisíc Bratislavčanov, ktorí chcú zákaz hazardu (správnu vec), je buď kúpený, alebo tupý ako poleno.“

Pripomeňme, že zákaz hazardu neprešiel bratislavským zastupiteľstvom napriek tomu, že nikto nehlasoval „proti“. K potrebnej trojpätinovej väčšine však chýbal jediný hlas „za“. Zo 41 prítomných poslancov až sedemnásti nehlasovali alebo sa zdržali.

Foto – TASR/Štefan Puškáš

Martin Hanus pred 941 d

V posledných dňoch zverejnili svoje prieskumy agentúry AKO a Median SK, výsledky jednotlivých strán sa nevymykajú z povolebných trendov, zaujímavejší je len nárast SaS, ktorá je jasne druhá (so 16,3, respektíve 15 percentami) a ustrnutie Dankovej SNS (11,4, respektíve 11 percent), ktorej kapitánske výložky predsedu zjavne neprospeli.

 

Agentúra Median SK meria nielen aktuálne preferencie, ale aj volebný potenciál politických strán. Jej prieskumy nám teda dokážu napovedať nielen to, koľko ľudí by dnes tú či onú stranu volilo, ale aj to, koľko voličov jej voľbu vážne zvažuje. Podľa tohto ukazovateľa nastali za posledný rok obrovské posuny: kým na konci roku 2015 si vedelo takmer 50 percent ľudí ako vážnu možnosť predstaviť, že by volilo Smer, teraz je to len 30,5.

 

Naopak, veľkým skokanom je SaS, až 24,5 percenta voličov si vie dobre predstaviť, že by jej dalo vo voľbách svoj hlas. Pred rokom bol potenciál Sulíkovej strany pri 14 percentách, SaS ho napokon v marci takmer naplno vyčerpala. Dobrý potenciál na rast má podľa tohto modelu aj SNS (21 percent), ale aj OĽaNO (19 percent), Kotlebova ĽSNS má strop pri 13,5 percenta, KDH 10,5, Sme rodina 13 percent.

 

Ilustračná FOTO TASR – Dano Veselský

Jaroslav Daniška pred 941 d

Kolega Martin Hanus včera na tomto mieste napísal o svojej polemike, ktorú vedie s inými konzervatívcami o Trumpovi, a vyjadril obavu, aby jeho oponenti nedopadli ako obdivovatelia neokonzervatívcov. Myslím, že to nehrozí, aspoň ak má Martin na mysli ľudí, ktorí o Trumpovi píšu na našej stránke.

 

Tí z nás, ktorí vieme oceniť niečo na Trumpovi, ho totiž nevidíme nekriticky, ako videli amerických neokonov slovenskí neokoni, a ak sme na ňom niečo ocenili, bolo to najmä v kontraste s Hillary Clintonovou. V Trumpovi nevidím druhého Reagana, skôr Nixona. Trumpov triumf je v tom, s čím vyhral voľby, že porazil dogmy republikánov aj demokratov, či bude úspešný a v čom, je iná debata. 

 

Ale aby sme pokračovali v redakčnej polemike, dovolím si svojmu ctenému kolegovi pripomenúť, že jemu bola pred voľbami bližšia Hillary Clintonová, rozumej, že jej zvolenia sa obával menej ako Trumpa,samozrejme, že ho neupodozrievam, že by ju videl nekriticky. Ale predstavme si na moment, ako by asi teraz vyzerala vláda prezidentky Clintonovej, akého sudcu by nominovala na Najvyšší súd, ako by sa správala k náboženskej slobode či financovaniu potratov atď.

 

Myslím, že keď na to budeme brať ohľad, budeme aj Trumpa vedieť zhodnotiť realistickejšie. Skrátka, keď niekto ocení niečo na Trumpovi, nevidí v ňom hneď ideál, neuplatňuje táborové ani náboženské meradlo. Vidí napríklad Hillary.

 

Foto: Steam Pipe/flickr.com

Jaroslav Daniška pred 941 d

Erich Mistrík si vo svojom blogu zobral na mušku školské výlety do Auschwitzu, ktoré chce štát viac podporovať ako súčasť boja proti extrémizmu. A lietali triesky.

 

Autorovi tento nápad nevonia, všetko sa podľa neho zvrhne na: „cestovanie bez rodičov, večernú zábavu na izbe, schovávanie cigariet a fľašiek pred učiteľmi, prvé dotyky a ľúbostné laškovanie...“ Návštevu Osvienčimu podľa Mistríka „fetišizujeme“. A potom ponúka svoju diagnózu zdrojov extrémizmu.

 

Dovolím si dve poznámky.

 

Po prvé, keď som pred časom ešte ako zamestnanec ÚPN navštívil niekoľko desiatok gymnázií a stredných škôl s témou Vrbu, Wetzlera a ich úteku z Auschwitzu, všimol som si niekoľko vecí. Všetky triedy, ktoré navštívili Auschwitz, boli k téme vnímavejšie, študenti boli pozornejší. Holocaust síce mladých ľudí vo veľkej väčšine absolútne nezaujímal, ale keď sa zmenila perspektíva a hovorilo sa buď o príbehu Vrbu a Wetzlera, alebo si vedeli predstaviť koncentrák, pozornosť bola rádovo iná. Zaujímavé tiež bolo, že do Auschwitzu chodili nadpriemerne cirkevné školy.

 

Po druhé, Mistrík si trochu pletie kategórie a mieša veci, ktoré treba rozlišovať. Napríklad extrémizmus a fundamentalizmus či dogmatizmus. Píše: „Extrémizmus a neznášanlivosť je príklon k dogmatizmu akéhokoľvek druhu, bezmyšlienkovité nasledovanie vodcu, snaha zapojiť sa do „svojho“ davu a hlavne definitívne, rýchlo a jednoducho riešiť problémy. (...) Extrémizmus je aj etický – kto nenasleduje moje morálne normy, je amorálny.“

 

A sme pri pointe. Všetko z vyššie napísaného možno stiahnuť napríklad na protestantský fundamentalizmus, silný napríklad v USA, hovoriť ale o protestantskom extrémizme ako o niečom, čo by sa podobalo na fašizmus, jednoducho nemožno. Historicky ani filozoficky. Napokon existuje aj mimoriadne silný a neznášanlivý liberálny dogmatizmus, presvedčený o svojej morálnej nadradenosti, všakže.

 

Ak chceme zostať pri pôvodnom probléme, treba rozlišovať, aby sa náhodou Erich Mistrík nezobudil do sveta, kde budú samí extrémisti.

Martin Hanus pred 941 d

V posledných mesiacoch som viedol s viacerými konzervatívnymi priateľmi aj kolegami polemiku o tom, čo vlastne znamená triumf Donalda Trumpa, pre Ameriku, pre svet aj pre nás. Naozaj stačí na to, aby sme vyhlásili Trumpa za prísľub novej éry len to, že porazil prehnitý establišment, rúca všetky liberálne pravdy a obdivuje Putina? Nie je skôr riziko, že tí (aj slovenskí) konzervatívci, ktorí s trumpizmom intelektuálne koketujú, dopadnú časom ako neokonzervatívci s vojnou v Iraku – teda že sa časom budú za svoju niekdajšiu lásku cudne hanbiť?


Trumpov prvý mesiac charakterizuje to, čo sa vzhľadom na osobnosť nového prezidenta dalo predvídať – nejde o žiaden nástup totality, ako bubnovali na poplach mnohí prepnutí kritici, znakom jeho vlády je najmä chaos. Trump má nepriateľov nielen na uliciach a v liberálnej opozícii, ale aj na ministerstvách a úradoch obsadených republikánmi (o čom svedčia neustále a bezprecedentné úniky informácií z interného prostredia), jeden z jeho najvýznamnejších ľudí, poradca pre národnú bezpečnosť Michael Flynn po mesiaci odstúpil, jeho dekréty rušia súdy.


Tu treba ako cennú výnimku spomenúť Trumpovo pozitívne, dokonca veľmi pozitívne rozhodnutie nominovať na Najvyšší súd brilantného právnika Neila Gorsucha.


Trumpovým hlavným prínosom pre svet aj Európu však vraj malo byť, že skoncuje s tvrdou protiruskou doktrínou americkej zahraničnej politiky a prinesie pokrok na Ukrajinu aj do Sýrie. Trump sa však dnes na twitteri pýtal: „Rusko zabralo Krym počas Obamovej vlády. Nebol Obama na Rusko príliš mäkký?“ Trump už predtým cez svojho hovorcu oznámil, že USA od Ruska očakáva nielen pokoj na východe Ukrajiny, ale aj to, že Rusi vrátia Krym späť Ukrajine. Tým potvrdil predošlé slová svojej veľvyslankyne pri OSN, že sankcie Západu proti Rusku potrvajú dovtedy, kým Ukrajina nedostane Krym (čo je zjavne nerealistické stanovisko, aj v rozpore s vyhláseniami európskych politikov, ktorí viažu odbúravanie sankcií na pokrok na východnej Ukrajine).


Samozrejme, pri Trumpovi nikdy neviete, na čom ste, kde sa začína niečo ako jeho politická línia, kde len reaguje na kritiku vo vlastných radoch alebo kde ide skôr o rozmar narcisa, ktorý si myslí, že svetová politika sa robí rovnakými chvatmi ako komunálne kšeftovanie v New Yorku. Ale tých dôvodov na skepsu je pri ňom viac než tieto tri.

 

Ilustračné foto, TASR/AP