Krátke správy redakcie

Lukáš Obšitník pred 1028 d

To, ako disidenti v strednej Európe využili Helsinskú dohodu o ľudských právach z roku 1975, prekonalo očakávania Západu, povedal bývalý minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger v rozhovore pre Českú televíziu, ktorý bol primárne venovaný úlohe Václava Havla.

Kým pôvodne sa o tzv. Helsinskej dohode uvažovalo v súvislosti s bezpečnostnými otázkami medzi Západom a ZSSR, k čomu bol Kissinger najprv skeptický, nakoniec sa do dohody zapracovali aj ľudskoprávne otázky, aby sa tým povzbudil vývoj vo východoeurópskych krajinách. Na základe odvolania sa na ľudské práva, ktoré sa touto dohodou zaviazal dodržiavať aj sovietsky blok, potom vznikla Charta 77, ktorá vyvolala zdesenie v komunistických režimoch. Kissinger: „Havel a ostatní tieto ustanovenia využili nielen ako bezpečnostné ventily, ale ako cieľ, ktorý chceli dosiahnuť a cez ktorý chceli zmobilizovať svetový nátlak svojím menom cez kroky vo svojich krajinách. Toto prekročilo naše očakávania. Ale boli sme, samozrejme, potešení výsledkom.“

Kissinger sa dotkol aj súčasných problémov, podľa neho sa Európa dnes príliš zamestnáva byrokratickými problémami. Kontinent podľa jeho názoru potrebuje inšpiratívnych vodcov, ktorí neriešia iba okamžité problémy, ale vedia sa zaoberať aj snami a víziami.

V závere dostal od redaktora otázku, či by sa stredná Európa nemala obávať, že ju Trumpova administratíva vystaví väčšiemu ohrozeniu zo strany Ruska. Kissingerova odpoveď poukazuje na to, že ak aj USA zmenia spôsob správania sa k Rusku, o takomto dôsledku sa vôbec neuvažuje. Najprv sa začudoval, prečo by nová vláda mala túto hrozbu zvýšiť, následne to rázne odmietol. „Ak by Spojené státy opustili svojich spojencov v strednej Európe, opustili by medzinárodné právo. Nedokážem si predstaviť a ani si nemyslím, že by bolo možné, aby – bez ohľadu na to, čo sa hovorí v politickej kampani – americký prezident čo i len naznačil, že sa americký záväzok voči obrane NATO zmení.“

Foto: ceskatelevize.cz

Pavol Rábara pred 1028 d

Do našej redakcie zavítala historicky prvá exkurzia šudentov. Denník Postoj navštívila tento týždeň skupinka gymnazistov z Gymnázia sv. Cyrila a Metoda v Nitre. Študenti už mali za sebou návštevu TASR a RTVS, z dobre informovaného zdroja sme sa však dozvedeli, že najviac sa tešili na Postoj.

Gymnazistov, ktorí sa podieľajú na tvorbe školského časopisu, sme previedli honosným sídlom našej redakcie a ukázali im všetky tri miestnosti, kde pracujeme. Napokon sme hodinku debatovali v našom štúdiu. Keď odchádzali, vyzerali natešení, hoci sa ich bratislavský výlet končil. Čo zase potešilo nás, že viacerí Postoj poznajú a čítajú. 

Lukáš Obšitník pred 1029 d

Ústav pamäti národa dnes uverejnil mená kmeňových príslušníkov Správy ŠtB Bratislava a jej štruktúru z rokov 1975 – 1989. Rekonštrukciou achívnych dokumentov sa tým podarilo zdokumentovať a online sprístupniť už obsadenia a štruktúry všetkých krajských správ bývalej tajnej služby komunistického režimu z rokov 1966 – 1989.

Dnes uverejnená časť bola na rekonštrukciu najnáročnejšou. Obsahuje mená 1 055 príslušníkov ŠtB, ktorí sa v rokoch 1975 – 1989 podieľali na „boji s vonkajším a vnútorným nepriateľom, ochrane socialistickej ekonomiky“, sledovali a odpočúvali tzv. záujmové osoby, emigračné, nacionalistické a iné „protištátne“ centrá a vykonávali ďalšie podobné činnosti, ktoré patrili medzi hlavné druhy represií totalitného režimu voči svojim občanom. Uverejnené informácie obsahujú mená a personálne zaradenie príslušníkov ŠtB, dĺžku ich funkčných období, pri niektorých aj fotografiu. Na webovej stránke ÚPN sú dostupné aj viaceré zaujímavé dokumenty vypracované tajnou službou týkajúce sa jej zákrokov voči „vnútorným nepriateľom“ či jej analýzam vtedajšej bezpečnostnej situácie v Západoslovenskom kraji.

Celkovo ÚPN takto zdokumentoval 4 135 mien príslušníkov ŠtB. Je prvou pamäťovou inštitúciou v bývalom Východnom bloku, ktorá za roky 1966 – 1989 zrekonštruovala organizáciu a personálne obsadenie útvarov tajnej služby na svojom území.

Foto: ÚPN

Jaroslav Daniška pred 1029 d

Jedna veta ku charite. Arcibiskup Zvolenský dnes odovzdal združeniu Úsmev ako dar 94-tisíc eur, čo je suma, na ktorú sa zozbierali veriaci bratislavskej arcidiecézy. Podarila sa pekná vec.

Jozef Majchrák pred 1029 d

Novozvolená ombudsmanka Mária Patakyová nastupuje do funkcie s viacerými hendikepmi. Pred Novembrom 1989 bola členkou KSČ, téme ľudských práv sa nevenovala a v kauze vyhodenej študijnej referentky na právnickej fakulte, ktorá upornila na korupciu, jej chýbala odvaha odvaha ísť do konfliktu. 

 

Ostáva len veriť, že Patakyová v novej funkcii prekvapí. Ak nie, ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská sa do histórie zapíše ako politička, ktorá svojou nomináciou tento úrad definitívne pripravila o zvyšky rešpektu. 

Imrich Gazda pred 1029 d

Čítate mestské noviny? Ak nie, podľa Transparency International Slovensko o nič neprichádzate. Z hodnotenia novín vychádzajúcich vo viac ako 80 najväčších mestách podľa TIS vyplýva, že takmer tri štvrtiny z nich prinášajú skôr propagandu ako vecné informácie.

Za najprínosnejšie TIS označila bratislavský Hlas Nového Mesta, trnavské Noviny z radnice a Život v Hlohovci. Na opačnom konci rebríčka skončil Dunajskostredský hlásnik, Humenské noviny a rimavskosobotské Gemerské zvesti. Proti výsledkom sa už ohradila primátorka Humenného a poslankyňa NR SR za SMER-SD Jana Vaľová, ktorá hodnotenie považuje za „nedôveryhodné, tendenčné a politicky motivované".

Zaujímavým rekordmanom sú noviny Jazerčan, ktoré vychádzajú v mestskej časti Košice – Nad jazerom. V piatich hodnotených vydaniach sa fotografia starostky Lenky Kovačevičovej objavila až 69-krát.

TIS sa pri hodnotení mestských novín zamerala na faktory, ako sú podiel samosprávnych tém, poskytnutie priestoru pre kritické a polemické názory, zapájanie verejnosti do budúcich rozhodnutí, anonymita článkov, nadmerná propagácia primátora a vedenia mesta či podiel zmienok poškodzujúcich oponentov.

Podľa TIS cesta k zlepšeniu vedie cez prijatie novely tlačového zákona podľa vzoru ČR, ktorá stanovila pravidlá založené na princípoch verejnoprávnosti a vyváženosti aj pre periodiká vydávané samosprávou. Ďalšími krokmi by malo byť meranie úrovne užitočnosti novín, čím sa môže vytvárať tlak na ich skvalitnenie, zriadenie nestrannej redakčnej rady bez účasti primátora či prijatie jasných pravidiel pre tvorbu obsahu.

Foto – Flickr/Judy van der Velden

Jaroslav Daniška pred 1029 d

V Poľsku dožíva návšteva Angely Merkelovej, ukázalo sa, že nemecká kancelárka sa už s Jaroslawom Kaczynským súkromne stretla pred pár mesiacmi, stretnutie bolo dlhšie ako to tohtotýždňové a konalo sa v lete neďaleko Berlína. Informáciu o ňom priniesol Ryszard Legutko, poľký filozof a europoslanec PiS, ktorý sa účastnil aj na poslednom rokovaní s kancelárkou Merkelovou.

 

Čo to znamená? Poľské médiá to čítajú jasne: Kaczynski nie je až taký zlý, dá sa s ním jednať. Nemecký politológ Karl Olaf Lang zašiel ešte ďalej: Nemci potrebujú Poľsko, povedal. Jedným zo záverov Merkelovej návštevy by mal byť spoločný postup Berlína a Varšavy pri príprave politickej deklarácie o budúcnosti EÚ, ktorú chce Merkelová prezentovať v marci pri výročí Rímskych zmlúv. Uvidíme. Ale signál vyslaný bol, Merkelová si dokonca potykala s poľskou premiérou Beatou Szydlo (na obrázku TASR/AP).

Ján Krupa pred 1029 d

Maronitská cirkev dnes začína sláviť Rok mučeníctva a mučeníkov. Táto cirkev, prítomná hlavne v Libanone, si dnešný deň vybrala zámerne, pretože 9. februára slávi spomienku na svätého Marona, sýrskeho pustovníka z prelomu 4. a 5. storočia, ku ktorému siahajú jej historické počiatky. Záverečný deň špeciálneho roka je naplánovaný v budúcom roku na 2. marca, keď si najstaršia východná katolícka cirkev pripomína svojho prvého patriarchu svätého Jána Marona.

Súčasný maronitský patriarcha Bechara Boutros al-Rahi vyhlásil, že je veľmi vhodné venovať špeciálny rok takejto téme, pretože žijeme v dobe, keď Cirkev prežíva na mnohých miestach prenasledovanie, zvlášť na Blízkom východe.

Maronitská cirkev o sebe tvrdí, že nikdy neprerušila cirkevné spoločenstvo s Rímom. Aj pápež František veľmi často spomína súčasných mučeníkov. Najnovšie v príhovore, ktorý mal počas omše v Dome sv. Marty 30. januára 2017. Podľa slov Svätého Otca je dnes viac mučeníkov než v prvých storočiach, avšak „médiá o tom nehovoria“, lebo to pre ne nie je zaujímavá správa. Petrov nástupca pozval prítomných, aby pamätali na tých, ktorí dnes čelia prenasledovaniu a trpia mučeníctvo.

Na historickej fotografii maronitský patriarcha a biskupi počas návštevy Ríma v roku 1906, foto: wikimedia

Jaroslav Daniška pred 1030 d

Škótsky parlament hlasoval o Brexite, podľa očakávaní odchod z EÚ odmietol, 90 poslancov škótskeho parlamentu hlasovalo za to, aby sa procedúra vystúpenia ani nezačala, 34 poslancov bolo proti tomuto návrhu. Hlasovanie nemá záväzný charakter, je to v podstate iba politická deklarácia. Aj keď vážna.

 

Škótsky parlament totiž podporuje pozíciu prvej ministerky Škótska Nicoly Sturgeonovej (na obrázku), ktorá sa systematicky pripravuje na politický stret s britskou premiérkou Theresou Mayovou.

Ilustračné foto: David Holt/flickr.com

Imrich Gazda pred 1031 d

Až sedem percent austrálskych kňazov malo v uplynulých desaťročiach (1950 – 2015) sexuálne zneužívať maloletých. Vyplýva to zo zistení kráľovskej vyšetrovacej komisie (Royal Commission into Institutional Responses to Child Sexual Abuse), ktoré zverejnili v uplynulých dňoch.

Vyšetrovanie, ktoré trvá už štyri roky a stále nie je ukončené, hovorí o takmer 4500 obetiach z radov chlapcov a dievčat v priemernom veku 10 – 11 rokov. Vyšetrovatelia zároveň odhalili približne 1 900 páchateľov z radov kňazov, rehoľníkov, rehoľníčok a laických zamestnancov cirkevných inštitúcií. V jednej z reholí sa zneužívania dopúšťalo až 40 percent rehoľníkov.

Vyšetrovatelia dokonca zavítali až do Vatikánu, kde vypočúvali austrálskeho kardinála Georgea Pella, ktorý však medializované obvinenia rázne odmieta.  

Právny poradca vyšetrovacej komisie Gail Furness na tlačovej konferencii hovoril o systematickom ignorovaní a zakrývaní podozrivých prípadov zo strany austrálskej cirkvi. „Tieto čísla sú šokujúce, tragické a neobhájiteľné,“ reagoval poradca katolíckej cirkvi Francis Sullivan.

Dôkazom, že miestni cirkevní predstavitelia neberú výsledky vyšetrovania na ľahkú váhu, je videoposolstvo arcibiskupa Sydney Anthonyho Fishera. „Ako katolíci sa musíme hanbiť,“ vyhlásil arcibiskup Fisher, podľa ktorého si cirkev uvedomuje svoju zodpovednosť a realizuje všetky potrebné opatrenia, aby k podobným prípadom už nikdy nedošlo.

Arcibiskup zároveň vyzval veriacich, aby pri akýchkoľvek podozreniach spolupracovali s políciou a aby sa o týchto bolestných témach, ktoré mohli otriasť aj ich vierou, rozprávali so svojimi kňazmi a biskupmi.   

Foto – TASR/AP (Austrálčan Anthony Foster ukazuje novinárom v marci 2016 fotografie svojich dvoch zneužívaných dcér, z ktorých jedna spáchala samovraždu)