Krátke správy redakcie

Ján Krupa pred 951 d

A Rumunsko ešte raz. Tamojšia politická kríza nenechala chladnou ani miestnu pravoslávnu cirkev. Rumunský patriarchát zverejnil na svojej oficiálnej stráne posolstvo, ktorého vydanie zdôvodňuje tým, že „hoci je cirkev politicky neutrálna, nie je sociálne ľahostajná; chápe pokyny a hlavné túžby ľudu: sociálna spravodlivosť, redukcia chudoby a zvyšovanie životnej úrovne“.

 

Rozhádanému Rumunsku patriarcha Daniel I. (na obrázku) odkazuje: „Boj proti korupcii musí pokračovať a tí, ktorí sú vinní, musia byť potrestaní, pretože zlodejstvo a sprenevera degradujú spoločnosť ako morálne, tak materiálne“. Na druhej strane najvyšší predstaviteľ najväčšej cirkvi v Rumunsku varoval pred zneužívaním boja proti korupcii na politické ciele vo forme prehnaných trestov pre páchateľov.  

 

Rumunská pravoslávna cirkev vyzýva k modlitbe, dialógu a sociálnej spoluzodpovednosti. Modlitba je potrebná, pretože „osvecuje rozum“ a „upokojuje sebecké vášne a kultivuje ľudskú lásku k Bohu a ľuďom“. Dialóg umožňuje prekonať „konflikty medzi jednotlivcami, inštitúciami a odlišnými sociálnymi orientáciami“. Sociálna spoluzodpovednosť je potrebná, pretože „prenášanie plnej zodpovednosti na protivníka nerieši spoločné problémy spoločnosti, ktorá si žiada konkrétne, spoločne vyvinuté riešenia“.   

Martin Hanus pred 951 d

Nezašlo Rumunsko v boji proti korupcii priďaleko? Túto otázku si položil Denník N, ktorý uvádza niekoľko zaujímavých faktov: Národný protikorupčný úrad, ktorý je vo svete obdivovaný za stíhanie korupcie na najvyšších miestach, totiž čelí kritike aj zo strany časti mimovládok, že v niektorých prípadoch zneužíva svoju moc.

 

Ako sa píše v článku, úrad sa veľmi spolieha na odpočúvania tajných služieb, pričom „počet nahrávok tajných služieb narástol od roku 2005 zo 6-tisíc na 45-tisíc. Asi dvadsaťtisíc telefonátov odpočúvajú na pokyn DNA. (...) U niektorých vzbudzuje podozrenie voči DNA aj neskutočne vysoká miera úspešných prípadov DNA – 92 percent.“

 

Na jednej strane je nesporné, že v Rumunsku je veľká aj malá korupcia objektívnym problémom, na druhej strane je tu aj hrozba inej krajnosti. Denník N cituje rumunskú protikorupčnú aktivistku Valentinu Dimulesceovú, podľa ktorej sa zamestnanci vo verejnej sfére čoraz viac strachujú, že skončia vo väzení za každý omyl, ktorého sa dopustia.

 

Ľudia sa zhromažďujú počas protestu v Bukurešti 6. februára 2017. FOTO TASR/AP

Ján Krupa pred 951 d

Ukrajinské ministerstvo kultúry vyčíta viacerým pravoslávnym duchovným „protiukrajinskú“ agitáciu. Kritizuje, že na ukrajinskom východe kontrolovanom separatistami biskupi Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu podporujú „agresiu Ruskej federácie proti Ukrajine“. Informovala o tom ukrajinská tlačová služba RISU. Na Kryme mali kňazi tejto cirkvi verejne chváliť pripojenie ukrajinského polostrova k Rusku.

  
Ministerstvo žiada od Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu sankcie voči trom biskupom a ďalším duchovným, ako aj odsúdenie „vojenskej agresie“ voči susednej krajine. Takéto správanie časti kléru otvorene protirečí rétorike cirkevného vedenia, ktoré sa prihlásilo k obrane teritoriálnej integrity Ukrajiny. 



Pravoslávna cirkev na Ukrajine je rozštiepená na tri prúdy: poloautonómna Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu, ktorá podlieha moskovskému patriarchovi Cyrilovi; Kyjevský patriarchát, ktorý sa odštiepil do Moskvy v dôsledku ukrajinskej štátnej nezávislosti vyhlásenej v roku 1991; Ukrajinská autokefálna pravoslávna cirkev.

 

Okolité autokefálne pravoslávne cirkvi uznávajú len poloautonómnu Ukrajinskú pravoslávnu cirkev Moskovského patriarchátu. Zo strany ukrajinskej politiky badať v posledných rokoch zosilnené úsilie o založenie celonárodnej ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorej by priznal autokefáliu konštantínopolský ekumenický patriarcha.

Foto: Giulio Bernardi/flickr.com

Imrich Gazda pred 951 d

Kandidát ĽSNS na ombudsmana Anton Čulen pri včerajšom predstavovaní pred parlamentným výborom pre ľudské práva a menšiny podľa Denníka N hovoril o svojej príslušnosti k bielej rase, ktorú miluje. Dodal, že by nechcel byť ani čierny, ani kakaový.

Zarážajúce na tom je, že tieto slová vyslovil bývalý náboženský disident a učiteľ náboženskej výchovy, ktorému však Bratislavská arcidiecéza nepredĺžila súhlas k vyučovaniu náboženstva po tom, čo sa začal angažovať v Kotlebovej strane, za ktorú kandidoval aj do parlamentu.

Čulen, ako aj všetci kresťania – katolíci, ktorí si nahovárajú, že heslá „Za Boha a za národ“ majú čosi spoločné s kresťanstvom, a nevidia problém v podpore Kotlebovej strany, by si mali dôkladne prečítať encykliku Pia XI. Mit brennender Sorge, ktorou tento pápež reagoval na nástup fašizmu a nacizmu: „Len povrchné mysle môžu podľahnúť bludu a horliť za národného Boha, za národné náboženstvo, bláznivo sa pokúšať vtesnať Boha, stvoriteľa celého sveta (...) do hraníc jedného národa, uväzniť ho do krvného priestoru jedinej rasy.“

Foto – TASR/Michal Svítok

Jozef Majchrák pred 952 d

Kandidátka vládnej koalície na post ombudsmana Mária Patakyová dostala dnes na vypočutí v parlamentnom výbore pre ľudské práva otázky týkajúce sa svojho členstva v komunistickej strane pred rokom 1989, ako aj pasivity pri kauze študijnej referentky na právnickej fakulte, ktorá upozornila na korupciu, a prišla preto o prácu. 

 

Patakyová priznala, že do komunistickej strany vstúpila, a nie je na to hrdá. K prípadu študijnej referentky Zuzany Melicherčíkovej povedala, že v tom čase síce bola prodekankou fakulty pre zahraničné vzťahy, ale o tejto záležitosti nemala informácie a odozvedela sa o nej až z médií. 

 

Pred parlamentným výborom vystúpili všetci traja navrhnutí kandidáti na ombusdmana. Okrem Patakyovej aj Janka Šípošová, ktorú navrhuje OĽaNO a SaS, a nominant ĽSNS Anton Čulen. Všetci traja dostali aj otázku, či by sa podobne ako súčasná ombudsmanka Jana Dubovcová zúčastnili na Dúhovom Pride. Čulen to odmietol, podobne aj Šípošová, ktorá povedala, že by chcela zabrániť tomu, aby boli do ľudských práv vťahované ideológie. Patakyová opovedala nejasne s tým, že „nie je možné, aby sa v partnerských vzťahoch neposkytovala dôstojnosť“.  Nového ombudsmana budú poslanci voliť v stredu. 

 

Foto: TASR/ Michal Svítok 

Jaroslav Daniška pred 952 d

Dnešné vydanie českého Respektu prinieslo zaujímavý rozhovor s Markom Morom, ktorý sa o pár dní stane novým členom bankovej rady českej centrálnej banky. Mora je príklad špičkového topúradníka EÚ, päť rokov bol vedúcim kancelárie generálneho tajomníka Rady EÚ, esenciu rozhovoru vyjadruje tento citát:

 

„Myslím, že jsme to v některých věcech přepískli s integrací a tu krizi jsme si trošku vyrobili sami.“

 

Pri ďalšej otázke to rozvíja takto: „... měli jsme ambici, vytvářeli v lidech očekávání, a přitom se ukázalo, že máme projekt EU, který je jen do dobrého počasí. Euro v sobě od počátku nese systémové chyby a my jsme je stále neopravili. Reakce na migrační krizi se bezvýsledně táhne už dva roky. Já si proto například umím představit, byť nerad, že nebude schengen. Jestli jsou lidé přesvědčeni, že jim to pomůže k větší bezpečnosti, tak ukazujme pasy. Než abych riskoval, že se tady „ztrumpizují“ některé státy, uzavřou se do sebe, až EU úplně skončí, tak raději zrušme schengen.“

 

Mora o sebe hovorí, že za sedem rokov v centre EÚ sa z neho stal väčší patriot, predtým – v čase českého predsedníctva – bol námestníkom vicepremiéra pre euro-záležitosti Alexandra Vondru z ODS. Hoci eurofilný čitateľ bude v rozhovore cítiť predovšetkým skepsu, v skutočnosti ide o závan nádeje, ako treba o EÚ uvažovať do budúcnosti.

Foto: Nicolas Raymond, flickr.com

 

Ján Krupa pred 952 d

Na Ukrajine sa opäť intenzívnejšie bojuje. V uplynulých dňoch sa dejiskom boja stalo východoukrajinské mesto Avdijivka ostreľované z povstaleckej strany. Počas víkendu, keď boje eskalovali, zostali tisícky civilistov bez vody, prúdu a kúrenia pri teplotách hlboko pod bodom mrazu.

 

Latinskí katolícki biskupi pôsobiaci na Ukrajine vyzvali k zastaveniu bojov medzi proruskými separatistami a vládnymi jednotkami na východe krajiny. „Ukrajina potrebuje mier,“ uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom 1. februára 2017 v západoukrajinskom Ľvove. Biskupi vyjadrili sústrasť rodinám vojnových obetí. Svojich veriacich vyzvali, aby sa modlili za vlasť a mier. Informovala o tom ukrajinská tlačová služba RISU. Podľa odhadov OSN si konflikt na východnej Ukrajine vyžiadal od svojho začiatku na jar 2014 okolo 10-tisíc ľudských obetí.

 

Spomedzi 46 miliónov Ukrajincov sa ich jeden milión hlási k rímskokatolíckej cirkvi. Okolo päť miliónov veriacich má miestna gréckokatolícka cirkev, ktorá je najväčšou spomedzi 23 východných katolíckych cirkví. Na území obsadenom proruskými separatistami smú pastoračne pôsobiť len rímskokatolícki kňazi. Ukrajinskí gréckokatolíci sú už stáročia tŕňom v oku ruskej pravoslávnej cirkvi.

 

Foto: Modlitba kňazov na Majdane pred vyše dvomi rokmi. Zdroj: wikimedia

Ján Duda pred 953 d

V evanjeliu dnešnej nedele Ježiš povedal, akú úlohu má kresťan v spoločenstve iných ľudí (Mt 5, 13-16).

(1) „Vos estis sal terrae“ („Vy ste soľ zeme“). Ak nám kresťanom dáva Ježiš úlohu soli v jedle, chce tým povedať, že kresťania majú úlohu vylepšovať kvalitu ľudskej existencie. Aj iní ľudia žijú svoj ľudský život, ale kresťania dávajú ľudskému životu pridanú hodnotu. Lebo čím je soľ pre jedlo, tým je kresťan pre ľudskú spoločnosť. Inak neplní úlohu, ktorú nám dal Kristus. Ak ľudský život má chuť, o to viac musí mať chuť život kresťana.

(2) „Vos estis lux mundi“ („Vy ste svetlom sveta“). Kresťan nie je sám osebe svetlom, ale je svetlom iba natoľko, nakoľko je podobný (napodobný) Kristovi. Nasledovanie Krista znamená „imitatio Christi“ – podobať sa Kristovi. Kresťan je akoby mesiacom, ktorý je iba odrazom slnečného svetla. Úloha kresťana je, aby bol skvelým svetlom pre iných, ktorí tápajú v tme zmyslu pozemského života.

Ponaučenie: máme úlohu, aby sme ako kresťania dávali ľuďom vo svete chuť skutočného života a aby náš život a jeho spôsob poskytoval iným ľuďom zmysel žiť, aby náš život bol pre nich svetlom (v tmách ľudského života). Nech nás k tomu Pán uschopní.

Požehnaný Pánov deň všetkým praje Ján Duda!

Imrich Gazda pred 953 d

V meste Reyðarfjörður, ktoré sa nachádza na východe Islandu, v júni posvätia nový katolícky kostol. Na tejto informácii by nebolo nič zvláštne, keby 16 metrov dlhý kostol v tvare františkánskeho kríža sv. Damiána nebol postavený zo slovenského dreva z Poľany. Informovala o tom Tlačová konferencia KBS.

Ako k tomu došlo? Miestnu farnosť spravuje komunita troch kapucínov zo Slovenska. Dopravu dreva zo Slovenska na Island financovala organizácia nemeckých katolíkov Bonifatiuswerk, ktorej cieľom je podporovať katolíkov v severských krajinách. Pri stavbe kostola pomáhali aj dobrovoľníci zo Slovenska.

Celý Island je jednou diecézou s rozlohou 103-tisíc kilometrov štvorcových. Diecéznym biskupom Reykjavíku je slovenský kapucín David Tencer, ktorý v minulosti tiež pôsobil vo farnosti v Reyðarfjörður. Na ostrove žije 350-tiísc obyvateľov, z toho je 13 500 katolíkov, pričom za posledných desať rokov sa ich počet strojnásobil.

Jedným z ďalších projektov islandskej cirkvi je postaviť nový kostol aj pre veriacich na juhu, ktorí v súčasnosti využívajú na slávenie svätej omše protestantský kostol.

Foto – facebook.com/david.tencer.63 (David Tencer počas vysluhovania sviatosti manželstva vo farnosti Reyðarfjörður v roku 2015)

Martin Leidenfrost pred 953 d

„Ordonanţa de urgenţă a guvernului nr. 13/2017“, čiže „urgentný dekrét vlády“ vyzeral pre vedenie Sociálnych demokratov Rumunska (PSD) ako jednoduché riešenie: Predsedovi PSD Liviovi Dragneovi zase hrozilo odsúdenie za spreneveru vo výške 100-tisíc lei, a tak vládni politici pre istotu vyhlásili plošnú amnestiu pre všetkých korupčníkov do výšky 200 000 lei (44 000 eur). Dlhoročný boj rumunskej justície a malej časti rumunskej pravice proti korupcii otravoval socialistov už dosť dlho. Dekrét OUG13 vyhlásili s najväčšou demokratickou legitimitou – v decembrových voľbách dostali takmer absolútnu väčšinu. 


Len teraz majú z toho bordel. Najmä v Bukurešti a v Sedmohradsku demonštruje štyri dni po sebe nejaké percento obyvateľstva, sám prezident Iohannis išiel na ulicu, na protest odstúpil jeden minister a dokonca patriarcha Daniel sa vyjadril nezvyčajne jasne o „mieri, ktorý prichádza od Pána a ktorý pacifikuje egoistické vášne ako zneužívanie moci a materiálne obohacovanie bez hraníc“. 


Socialistom nepomohlo ani to, že to v druhý večer protestov krátko vyzeralo na násilie – v Bukurešti skupina ultras začala hádzať predmety na políciu. Liviu Dragnea síce vyčítal prezidentovi Iohannisovi, že za to vyčíňanie nesie „morálnu zodpovednosť“, len bezpečnostné zložky vrátane tajnej služby SRI obvinili samotnú vládu, že napriek varovaniam nezakročila. Tretí večer bolo po násilí, demonštranti a policajti sa vzájomne obdarovávali kvetmi. 


V novom parlamente sedia aj dvojičky slovenských OĽANO, „Únia Spaste Rumunsko“. Predvčerom kričali ich poslanci na kolegov z frakcie socialných demokratov: „Majte odvahu povedať nie Dragneovi!“ Socialisti kričali späť: „Majte odvahu povedať nie Sorosovi!“ Heslá sú často vtipné, ale situácia je vážna, Rumunsko sa nachádza v kríze proti sebe stojacich inštitúcií. Bývalý prezident Basescu, ktorý sa dostal s malou pravicovou stranou do parlamentu, náhle odstúpil s obavou „ukrajinského scenára“. 


Kto chce, uvidí paralely s inou krajinou, kde sa žiaden boj s korupciou ešte nazačal. V čom sa Rumunsko najviac odlišuje od Slovenska, to je sebavedomie značnej časti rumunskej justície. Škandál s OUG13 je taký veľký, lebo v tejto periférnej krajine EÚ naozaj niektorí ľudia začali veriť v možnosť právneho štátu. Urgentný dekrét vlády leží už na stole Ústavného súdu a včera ho napadol ešte aj generálny prokurátor, podľa neho porušuje „viaceré články ústavy“. Liviu Dragnea možno potrebuje nový plán. Tá kríza sa pokojne môže skončiť tak, že národ si vedome zvolil gaunerov a suchári z justície mu to nedoprajú. 

 

Na snímke demonštrant drží rumunskú vlajku počas protestu v Bukurešti 2. februára 2017. FOTO TASR /AP