Kandidátka vládnej koalície na post ombudsmana Mária Patakyová dostala dnes na vypočutí v parlamentnom výbore pre ľudské práva otázky týkajúce sa svojho členstva v komunistickej strane pred rokom 1989, ako aj pasivity pri kauze študijnej referentky na právnickej fakulte, ktorá upozornila na korupciu, a prišla preto o prácu. 

Patakyová priznala, že do komunistickej strany vstúpila, a nie je na to hrdá. K prípadu študijnej referentky Zuzany Melicherčíkovej povedala, že v tom čase síce bola prodekankou fakulty pre zahraničné vzťahy, ale o tejto záležitosti nemala informácie a odozvedela sa o nej až z médií. 

Pred parlamentným výborom vystúpili všetci traja navrhnutí kandidáti na ombusdmana. Okrem Patakyovej aj Janka Šípošová, ktorú navrhuje OĽaNO a SaS, a nominant ĽSNS Anton Čulen. Všetci traja dostali aj otázku, či by sa podobne ako súčasná ombudsmanka Jana Dubovcová zúčastnili na Dúhovom Pride. Čulen to odmietol, podobne aj Šípošová, ktorá povedala, že by chcela zabrániť tomu, aby boli do ľudských práv vťahované ideológie. Patakyová opovedala nejasne s tým, že „nie je možné, aby sa v partnerských vzťahoch neposkytovala dôstojnosť“.  Nového ombudsmana budú poslanci voliť v stredu. 

Foto: TASR/ Michal Svítok 

Dnešné vydanie českého Respektu prinieslo zaujímavý rozhovor s Markom Morom, ktorý sa o pár dní stane novým členom bankovej rady českej centrálnej banky. Mora je príklad špičkového topúradníka EÚ, päť rokov bol vedúcim kancelárie generálneho tajomníka Rady EÚ, esenciu rozhovoru vyjadruje tento citát:

„Myslím, že jsme to v některých věcech přepískli s integrací a tu krizi jsme si trošku vyrobili sami.“

Pri ďalšej otázke to rozvíja takto: „... měli jsme ambici, vytvářeli v lidech očekávání, a přitom se ukázalo, že máme projekt EU, který je jen do dobrého počasí. Euro v sobě od počátku nese systémové chyby a my jsme je stále neopravili. Reakce na migrační krizi se bezvýsledně táhne už dva roky. Já si proto například umím představit, byť nerad, že nebude schengen. Jestli jsou lidé přesvědčeni, že jim to pomůže k větší bezpečnosti, tak ukazujme pasy. Než abych riskoval, že se tady „ztrumpizují“ některé státy, uzavřou se do sebe, až EU úplně skončí, tak raději zrušme schengen.“

Mora o sebe hovorí, že za sedem rokov v centre EÚ sa z neho stal väčší patriot, predtým – v čase českého predsedníctva – bol námestníkom vicepremiéra pre euro-záležitosti Alexandra Vondru z ODS. Hoci eurofilný čitateľ bude v rozhovore cítiť predovšetkým skepsu, v skutočnosti ide o závan nádeje, ako treba o EÚ uvažovať do budúcnosti.

Foto: Nicolas Raymond, flickr.com

Na Ukrajine sa opäť intenzívnejšie bojuje. V uplynulých dňoch sa dejiskom boja stalo východoukrajinské mesto Avdijivka ostreľované z povstaleckej strany. Počas víkendu, keď boje eskalovali, zostali tisícky civilistov bez vody, prúdu a kúrenia pri teplotách hlboko pod bodom mrazu.

Latinskí katolícki biskupi pôsobiaci na Ukrajine vyzvali k zastaveniu bojov medzi proruskými separatistami a vládnymi jednotkami na východe krajiny. „Ukrajina potrebuje mier,“ uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom 1. februára 2017 v západoukrajinskom Ľvove. Biskupi vyjadrili sústrasť rodinám vojnových obetí. Svojich veriacich vyzvali, aby sa modlili za vlasť a mier. Informovala o tom ukrajinská tlačová služba RISU. Podľa odhadov OSN si konflikt na východnej Ukrajine vyžiadal od svojho začiatku na jar 2014 okolo 10-tisíc ľudských obetí.

Spomedzi 46 miliónov Ukrajincov sa ich jeden milión hlási k rímskokatolíckej cirkvi. Okolo päť miliónov veriacich má miestna gréckokatolícka cirkev, ktorá je najväčšou spomedzi 23 východných katolíckych cirkví. Na území obsadenom proruskými separatistami smú pastoračne pôsobiť len rímskokatolícki kňazi. Ukrajinskí gréckokatolíci sú už stáročia tŕňom v oku ruskej pravoslávnej cirkvi.

Foto: Modlitba kňazov na Majdane pred vyše dvomi rokmi. Zdroj: wikimedia

V evanjeliu dnešnej nedele Ježiš povedal, akú úlohu má kresťan v spoločenstve iných ľudí (Mt 5, 13-16).

(1) „Vos estis sal terrae“ („Vy ste soľ zeme“). Ak nám kresťanom dáva Ježiš úlohu soli v jedle, chce tým povedať, že kresťania majú úlohu vylepšovať kvalitu ľudskej existencie. Aj iní ľudia žijú svoj ľudský život, ale kresťania dávajú ľudskému životu pridanú hodnotu. Lebo čím je soľ pre jedlo, tým je kresťan pre ľudskú spoločnosť. Inak neplní úlohu, ktorú nám dal Kristus. Ak ľudský život má chuť, o to viac musí mať chuť život kresťana.

(2) „Vos estis lux mundi“ („Vy ste svetlom sveta“). Kresťan nie je sám osebe svetlom, ale je svetlom iba natoľko, nakoľko je podobný (napodobný) Kristovi. Nasledovanie Krista znamená „imitatio Christi“ – podobať sa Kristovi. Kresťan je akoby mesiacom, ktorý je iba odrazom slnečného svetla. Úloha kresťana je, aby bol skvelým svetlom pre iných, ktorí tápajú v tme zmyslu pozemského života.

Ponaučenie: máme úlohu, aby sme ako kresťania dávali ľuďom vo svete chuť skutočného života a aby náš život a jeho spôsob poskytoval iným ľuďom zmysel žiť, aby náš život bol pre nich svetlom (v tmách ľudského života). Nech nás k tomu Pán uschopní.

Požehnaný Pánov deň všetkým praje Ján Duda!

V meste Reyðarfjörður, ktoré sa nachádza na východe Islandu, v júni posvätia nový katolícky kostol. Na tejto informácii by nebolo nič zvláštne, keby 16 metrov dlhý kostol v tvare františkánskeho kríža sv. Damiána nebol postavený zo slovenského dreva z Poľany. Informovala o tom Tlačová konferencia KBS.

Ako k tomu došlo? Miestnu farnosť spravuje komunita troch kapucínov zo Slovenska. Dopravu dreva zo Slovenska na Island financovala organizácia nemeckých katolíkov Bonifatiuswerk, ktorej cieľom je podporovať katolíkov v severských krajinách. Pri stavbe kostola pomáhali aj dobrovoľníci zo Slovenska.

Celý Island je jednou diecézou s rozlohou 103-tisíc kilometrov štvorcových. Diecéznym biskupom Reykjavíku je slovenský kapucín David Tencer, ktorý v minulosti tiež pôsobil vo farnosti v Reyðarfjörður. Na ostrove žije 350-tiísc obyvateľov, z toho je 13 500 katolíkov, pričom za posledných desať rokov sa ich počet strojnásobil.

Jedným z ďalších projektov islandskej cirkvi je postaviť nový kostol aj pre veriacich na juhu, ktorí v súčasnosti využívajú na slávenie svätej omše protestantský kostol.

Foto – facebook.com/david.tencer.63 (David Tencer počas vysluhovania sviatosti manželstva vo farnosti Reyðarfjörður v roku 2015)

„Ordonanţa de urgenţă a guvernului nr. 13/2017“, čiže „urgentný dekrét vlády“ vyzeral pre vedenie Sociálnych demokratov Rumunska (PSD) ako jednoduché riešenie: Predsedovi PSD Liviovi Dragneovi zase hrozilo odsúdenie za spreneveru vo výške 100-tisíc lei, a tak vládni politici pre istotu vyhlásili plošnú amnestiu pre všetkých korupčníkov do výšky 200 000 lei (44 000 eur). Dlhoročný boj rumunskej justície a malej časti rumunskej pravice proti korupcii otravoval socialistov už dosť dlho. Dekrét OUG13 vyhlásili s najväčšou demokratickou legitimitou – v decembrových voľbách dostali takmer absolútnu väčšinu. 

Len teraz majú z toho bordel. Najmä v Bukurešti a v Sedmohradsku demonštruje štyri dni po sebe nejaké percento obyvateľstva, sám prezident Iohannis išiel na ulicu, na protest odstúpil jeden minister a dokonca patriarcha Daniel sa vyjadril nezvyčajne jasne o „mieri, ktorý prichádza od Pána a ktorý pacifikuje egoistické vášne ako zneužívanie moci a materiálne obohacovanie bez hraníc“. 

Socialistom nepomohlo ani to, že to v druhý večer protestov krátko vyzeralo na násilie – v Bukurešti skupina ultras začala hádzať predmety na políciu. Liviu Dragnea síce vyčítal prezidentovi Iohannisovi, že za to vyčíňanie nesie „morálnu zodpovednosť“, len bezpečnostné zložky vrátane tajnej služby SRI obvinili samotnú vládu, že napriek varovaniam nezakročila. Tretí večer bolo po násilí, demonštranti a policajti sa vzájomne obdarovávali kvetmi. 

V novom parlamente sedia aj dvojičky slovenských OĽANO, „Únia Spaste Rumunsko“. Predvčerom kričali ich poslanci na kolegov z frakcie socialných demokratov: „Majte odvahu povedať nie Dragneovi!“ Socialisti kričali späť: „Majte odvahu povedať nie Sorosovi!“ Heslá sú často vtipné, ale situácia je vážna, Rumunsko sa nachádza v kríze proti sebe stojacich inštitúcií. Bývalý prezident Basescu, ktorý sa dostal s malou pravicovou stranou do parlamentu, náhle odstúpil s obavou „ukrajinského scenára“. 

Kto chce, uvidí paralely s inou krajinou, kde sa žiaden boj s korupciou ešte nazačal. V čom sa Rumunsko najviac odlišuje od Slovenska, to je sebavedomie značnej časti rumunskej justície. Škandál s OUG13 je taký veľký, lebo v tejto periférnej krajine EÚ naozaj niektorí ľudia začali veriť v možnosť právneho štátu. Urgentný dekrét vlády leží už na stole Ústavného súdu a včera ho napadol ešte aj generálny prokurátor, podľa neho porušuje „viaceré články ústavy“. Liviu Dragnea možno potrebuje nový plán. Tá kríza sa pokojne môže skončiť tak, že národ si vedome zvolil gaunerov a suchári z justície mu to nedoprajú. 

Na snímke demonštrant drží rumunskú vlajku počas protestu v Bukurešti 2. februára 2017. FOTO TASR /AP

Česká predvolebná kampaň sa dnešným dňom spustila na plné obrátky. Premiér a líder ČSSD Bohuslav Sobotka, inak s povesťou jemnocitného slušáka, napísal pred pár hodinami na svoj facebook nasledujúce vety: „Řečeno jednoduchým trumpovským jazykem: Korunové dluhopisy byla cesta, kterou využil miliardář A. Babiš k tomu, aby důkladně ojebal český stát. Říká, že to bylo chvíli legální. Já říkám, že je to velké pokrytectví, když inkasuje peníze z Agrofertu, aniž by je zdanil, a současně se tváří, jak bojuje s daňovými úniky. Tohle je šaškárna!“

Novinári si najskôr neboli istí, či jeho stránku nenapadli hackeri, ale Sobotka neskôr svoje slová potvrdil. Reagoval aj sám Babiš: „Já ho takhle nikdy mluvit neslyšel. Každopádně jsem neudělal nic nezákonného a nikoho jsem nepodvedl. Je to lež, kterou odmítám. Když mě chce pan premiér kritizovat, tak by si možná měl nejdříve zamést před vlastním prahem.“

Sobotkov útok súvisí s informáciami týždenníka Echa, podľa ktorých Babiš nevie vysvetliť, odkiaľ vzal dosť osobných príjmov, aby si zaobstaral dlhopisy Agrofertu za 1,482 miliardy korún. Len nedávno sme mali o tejto kauze rozhovor s redaktorkou Echa Lenkou Zámalovou, ktorá vravela, ako ju prekvapilo, že jej odhalenie vyvolalo v Česku takú malú pozornosť. Po dnešnom dni sa už nebude môcť na nedostatočnú pozornosť sťažovať.

Je zrejmé, že za Sobotkovým vulgárno-trumpovským jazykom stojí nová mediálna stratégia, ktorou chce ČSSD zahrať na zatiaľ nevyskúšanú strunu, ničiť dôveryhodnosť Babiša a dohnať sa naňho v prieskumoch (v ktorých sociálni demokrati zaostávajú o viac než desať percent). Bude zaujímavé sledovať, ako na to zareaguje „pražská kavárna“ a „česká hospoda“.

Foto: TASR/AP

V posledných týždňoch bolo aj v našom konzervatívnom prostredí počuť názory, že nový americký prezident Donald Trump je nádejou na reset vzťahov s Ruskom, na mier v Sýrii aj na realistickejšiu zahraničnú politiku Ameriky, ktorá bola za Busha vrcholom arogancie a i za Obamu oscilovala stále v mentálnom zajatí starých chýb a schém.

Trump je dva týždne prezidentom a prejavy nového amerického realizmu sú takéto: Trump hovorí voči Iránu jazykom, akým sa naposledy hovorilo v čase Bushovej vlády, keď Iránu vládol Ahmadinedžád. Reč je o potiiránskych sankciách, z Trumpovho okolia zaznievajú dokonca hlasy, ktoré nevylučujú ani vojenský zásah voči Iránu. Pritom Irán je momentálne kľúčovým partnerom Ruska v politike voči Sýrii. 

Trump takisto používa nebývalo drsné slová voči Číne, Japonsku aj Mexiku kvôli vzájomnému obchodu, celý svet strašia vysoké clá, ktoré sa podľa rôznych deklarácií chystá uvaliť nová administratíva, a aby bolo jasné, že sme v celosvetovej obchodnej vojne, Trumpov dôležitý poradca Peter Navarro stihol obviniť aj Nemecko, že slabým eurom „vykorisťuje“ svojich obchodných partnerov.

A naposledy došlo k dramatickému rozhovoru medzi Trumpom a austrálskym premiérom Malcolmom Turnbullom, ktorý mal Trump po 25 minútach v hneve predčasne ukončiť. Zdá sa, že o únik tejto informácie do americkej tlače sa postaral Trumpov tím, a to všetko zrejme len preto, že nový prezident chce zrušiť Obamovu dohodu s Austráliou, podľa ktorej má USA prijať 1 250 utečencov.

Sympatizantom novej americkej reálpolitiky ostáva teraz len dúfať, že Trumpov na diaľku dobrý vzťah s Vladimírom Putinom prežije aj druhý spoločný telefonát.

Americký prezident Donald Trump podpisuje nariadenia týkajúce sa výstavby bezpečnostného múru na hranici USA s Mexikom vo svojej pracovni vo Washingtone 25. januára 2017. FOTO TASR/AP  

Cirkev si dnes pripomína Svetový deň zasväteného života. Ešte koncom minulého týždňa sa pápež František stretol s účastníkmi plenárneho zasadnutia Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. František v príhovore pomenoval faktory, ktoré majú vplyv na stav a záujem o zasvätený život.

Prvým je podľa neho sociálny a kultúrny kontext. „Žijeme ponorení v takzvanej kultúre fragmentu, provizória, ktorá môže viesť k tomu, že žijeme podľa jedálneho lístka a že sme otrokmi módy. Táto kultúra vyvoláva potrebu mať vždy otvorené ,bočné dvierka’, podporuje konzumizmus a zabúda na krásu jednoduchého a prostého života, často vyvolávajúc veľké existenčné prázdno,“ povedal pápež, podľa ktorého v cirkvi nechýbajú mladí túžiaci po skutočnom duchovnom živote, mnohokrát sa však stávajú „obeťami logiky svetskosti“, ktorú možno zhrnúť ako „hľadanie úspechu za každú cenu“.

Ďalším faktorom sú situácie, ktoré protirečia svedectvu, ktoré robia vernosť náročnejšou. „Sú to okrem iných únava, ťarcha riadenia štruktúr, vnútorné rozdelenia, baženie po moci – karieristi, svetský spôsob riadenia inštitútov, služba autorít, ktorá sa niekedy stáva autoritárstvom alebo niekedy ,liberalizmom’. Ak si chce zasvätený život udržať svoju prorockú misiu a svoj pôvab, (...) musí ukázať krásu nasledovania Krista a vyžarovať nádej a radosť.“

František zdôraznil potrebu bratského života v komunite, ktorý je možné živiť spoločnou modlitbou, úprimnou komunikáciou či rozdelením si zodpovednosti. Ďalším dôležitým aspektom je podľa Františka duchovné sprevádzanie.

Foto: tkkbs

Predseda Mosta Béla Bugár dnes ráno vyzval šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozefa Holjenčíka, aby okamžite odstúpil z funkcie. Ako dôvod uviedol to, že sa nedostavil do parlamentu vysvetliť predražené platby za energiu.

Béla Bugár získava v tejto vládnej koalícii schopnosť prísť so silným vyhlásením až vo chvíli, keď už je rozhodnuté. Má to jednu veľkú výhodu. Menej zorientovaným sa to dá predať ako nekompromisný postoj politika, ktorý sa nebojí buchnúť päsťou po stole, dotyčný tým však zároveň nič neriskuje a nemusí sa báť konfliktu so svojím koaličným partnerom. Skrátka ideálna koaličná stratégia. 

Foto: TASR/ Michal Svítok