Krátke správy redakcie

Lukáš Krivošík pred 5 d

30. novembra 1939 sa začala útokom sovietskych vojsk na fínske územie takzvaná zimná vojna medzi obidvomi krajinami. Sovietsky zväz a Fínsko v roku 1932 podpísali pakt o neútočení. V roku 1934 bola jeho platnosť dokonca predĺžená na 10 rokov.

No v rokoch 1938 a 1939 Helsinki opakovane odmietali návrhy Moskvy upraviť vzájomnú hranicu tak, aby prebiehala ďalej od Leningradu, ktorý bol z pohľadu Sovietov zraniteľný. 28. novembra 1939 Sovieti obvinili Fínov z delostreleckej paľby na ich pohraničnú obec, hoci si ju v skutočnosti Sovieti ostreľovali sami, aby mali zámienku vypovedať pakt o neútočení a napadnúť Fínsko. O dva dni neskôr začali útok pozdĺž väčšiny fínskych hraníc a leteckým bombardovaním Helsínk.

Hoci Sovietsky zväz dúfal v podobne rýchle víťazstvo, ako dosiahol pri útoku na Poľsko (spolu s nacistickým Nemeckom) o dva mesiace skôr, fínska armáda sa húževnato bránila a v zimných teplotách dosahujúcich až -40 stupňov uštedrila agresorovi ťažké straty. V trojmesačnom konflikte zahynulo asi 26-tisíc Fínov, kým sovietske straty na životoch sa odhadujú na 127- až 168-tisíc mužov.

Sovietskej ofenzíve sa podaril prielom až vo februári 1940 a 13. marca, po podpísaní mierovej zmluvy v Moskve, sa zimná vojna skončila. Fínsko muselo súhlasiť s odstúpením asi desatiny svojho územia (najmä v Karélii), kde vznikala skoro tretina fínskeho predvojnového ekonomického výkonu.

Problémy Červenej armády počas vojny s malým Fínskom presvedčili Hitlera, že Sovietsky zväz bude ľahkou korisťou v prípade nemeckého útoku. Aj keď Briti a Francúzi plánovali poskytnúť Fínom vojenskú pomoc v zimnej vojne, táto nedorazila včas, čo viedlo k zblíženiu Helsínk s Berlínom. Keď o 15 mesiacov neskôr došlo k nemeckému útoku na ZSSR, pripojili sa k nemu aj Fíni, márne dúfajúc, že získajú naspäť stratené územia.

Fínske lyžiarske jednotky počas zimnej vojny 12. januára 1940. FOTO Imperial War Museum/Wikimedia Commons

Ján Krupa pred 6 d

Pápež František vymenoval nového prezidenta Úradu pre finančné informácie (AIF), ktorý má v rámci Vatikánu na starosti zamedzenie prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Svätý Otec si vybral talianskeho bankového experta Carmela Barbagalla.

Nový šéf AIF doteraz pôsobil ako generálny funkcionár s úlohou vysokého poradcu riaditeľstva bankového a finančného dozoru talianskej centrálnej banky Banca d´Italia. Prináša si so sebou takmer 40-ročné skúsenosti ako inšpektor a vedúci dohľadu nad talianskym bankovým a finančným systémom. Barbagallo má aj skúsenosti z európskeho systému bankového dohľadu (Single Supervisory Mechanism).

63-ročný Carmelo Barbagallo pochádza zo Sicílie, je ženatý a má dve deti. V talianskej centrálnej banke Banca d´Italia pôsobí od roku 1980.

Menovanie nového prezidenta Úradu pre finančné informácie Svätej stolice a Vatikánu avizovalo Tlačové stredisko Svätej stolice pred cestou Svätého Otca do Thajska a Japonska.

Svätá stolica taktiež oficiálne poďakovala doterajšiemu prezidentovi AIF Renému Brülhartovi, ktorému sa skončilo jeho funkčné obdobie. Viac zákulisných informácií prináša nemecký vatikanista Guido Horst.

Na fotografii je Carmello Barbagallo. Zdroj: vaticannews.va/sk

Martin Hanus pred 7 d

Agentúra Focus zisťovala, aké sú voličské nálady medzi mileniálmi, konkrétne vo vekovej skupine medzi 18 a 29 rokov. Prieskum, ktorý agentúra uskutočnila pre Radu mládeže na reprezentatívnej vzorke vyše 700, potvrdil, že Kotlebova ĽSNS čerpá svoju silu najmä z tejto vekovej skupiny.

ĽSNS by medzi mladými do 29 rokov pomerne jasne vyhrala so zhruba 19 percentami, na druhom mieste by skončila Kiskova strana Za ľudí s takmer 13 percentami, nasleduje liberálny tandem PS/Spolu so zhruba 12 percentami. To, že progresívci nebodujú viac, je asi najväčším prekvapením prieskumu. Nemenej zaujímavé je, že medzi mladými sa teší rovnakej obľube ako PS/Spolu aj Kollárovo hnutie Sme rodina (tiež asi 12 percent).

Lepšie než v štandardných prieskumoch sa v tejto vekovej skupine darí aj OĽaNO (10 percent), až na šiestom mieste je Smer (9 percent), čo je však očakávane slabý výsledok. Sulíkova SaS, ktorá bola kedysi medzi dvadsiatnikmi aj tridsiatnikmi nadmieru úspešná, je už pre mladých tak trochu politickým dinosaurom (volilo by ju 7 percent). Rovnako neprekvapí, že KDH a SNS by voliči do 29 rokov neposlali do parlamentu, obe strany majú zhruba tri percentá.

Z prieskumu vyplynulo, že ĽSNS síce naďalej oslovuje skôr mladých voličov s nižším vzdelaním, jej baštu však už netvoria mladí muži zo stredného Slovenska. Úspechy žne naprieč krajinou, medzi mladými mužmi aj ženami, pričom ani rozdiel v príjmoch nehrá zásadnú rolu. Rada mládeže pripomína aj dáta z iného čerstvého prieskumu Focusu, z ktorého vyplynulo, že ĽSNS už zďaleka nevolia takmer výlučne mladí ľudia, ako to platilo vo voľbách roku 2016, no stále je to voličsky veľmi mladá strana, až polovica voličov ĽSNS má menej ako 36 rokov.

Z najnovšieho merania Focusu tiež vyplynulo, že mladí voliči ĽSNS necítia prínosy zmeny režimu po roku 1989, sú skôr náchylní orientovať sa na východ, demokraciu nepovažujú za najlepší systém. Mladí voliči Za ľudí a PS/Spolu to vidia skôr zrkadlovo obrátene. K percentám strany Za ľudí a PS/Spolu prispel fakt, že ich významne častejšie uvádzali prvovoliči a mladí z Bratislavského kraja.

Foto Profimedia, Marian Kotleba na mítingu v Detve.

Slávka Kubíková pred 7 d

„A deti budú kedy?“ je netaktná otázka. Mladých ľudí sa ju pýta kdekto – rodičia, babky, tetky, susedy a dokonca aj prieskumné agentúry. Odpovede sú občas prekvapivé. Keď sa na túžbu mať deti mileniálov pýtala americká agentúra Deep Focus, dozvedela sa, že takmer tretina z nich žiadne neplánuje.

Ako dôvod svojho rozhodnutia mladí ľudia v prieskume najčastejšie uvádzali, že nechcú prísť o svoju flexibilitu a nechce sa im brať na seba tak veľkú zodpovednosť.

Odkladanie materstva na stále vyšší vek je známy trend. Avšak toto je niečo iné. Ide o uvedomelé rozhodnutie nezakladať si rodinu. Nie neskôr, ale nikdy. A netýka sa to len Ameriky.

Keď si človek pustí pár slovenských youtuberok (tu alebo tu) a prečíta komentáre pod nimi, pochopí, že nejde o rozmar. Tie ženy sú naozaj odhodlané.

Jaroslav Daniška pred 8 d

Čo ak nie účel svätí prostriedky?... tak znie stará známa vtipná reakcia na machiavellizmus. Parlament schválil 50-dňové moratórium na prieskumy, prezidentka zákon vetovala, parlament včera veto prelomil, za zákon v rovnakom znení hlasovalo 80 poslancov, prezidentka Čaputová vyhlásila, že sa obráti na Ústavný súd.

Dve poznámky.

Po prvé, oplatí sa trochu držať pri zemi a netreba hneď z účelovej koalície, kde sa spojili poslanci za Smer, SNS a ĽSNS, robiť základ budúcej vládnej koalície. Všetky tri strany totiž spája obava z nárastu Harabinovej strany, pre SNS to môže byť za istých okolností likvidačné, myslím ale, že najviac to vysvetľuje motiváciu kotlebovcov hlasovať za Ficovu agendu. Tento zákon totiž najviac poškodzuje práve Harabina, onedlho nebude možné zverejňovať prieskumy verejnej mienky.

Pritvrdzovanie opozičného naratívu, že Fico sa určite spojí s Kotlebom, je nežiaduce z viacerých dôvodov. Napr. preto, že za istých okolností môže byť po voľbách nevyhnutné, aby vznikla (dočasná) široká koalícia. Ak by k tomu došlo, voliči liberálnej opozície zase oprášia slovník zrady a môže ich to zbytočne radikalizovať. Netreba zabúdať, že Smer Kotlebu stále vylučuje, takáto koalícia by bola problém pre reputáciu krajiny, čomu Fico rozumie. Napokon, Kotlebu nepozýva na svoje akcie ani ruská ambasáda, oplatí sa teda hamovať.

Po druhé, s prieskumami verejnej mienky máme na Slovensku naozaj problém, v zásade ide o hlavný nástroj manipulácie verejnej mienky, zvlášť pred voľbami. Očakával by som preto, aby sa diskusia využila na účinnú reguláciu tohto javu, azda na to vznikne priestor pri rozhodovaní o ústavnosti tohto zákona. Niekoľko javov je zrelých na zmenu hneď, napr. zverejňovanie výsledkov preskumov v médiách, ktoré zadávajú politické strany alebo ich sympatizanti/organizácie. Liberalizácia tomuto segmentu zjavne neprospieva.

Osobne si myslím, že najférovejším opatrením by bolo, aby sa zaviedla regulácia na súkromné agentúry a súčasne obnovili prieskumy organizované štátnym Štatistickým úradom, kde by metodiku a celý priebeh mohla kontrolovať komisia zložená zo zástupcov všetkých parlamentných strán na čele s opozičným predstaviteľom.

Foto: TASR

Jaroslav Daniška pred 10 d

Vo včerajšej relácii Na telo na Markíze sa odohral duel, akých nebude veľa. Politikom sa totiž nechce veľmi chodiť jeden na jedného s Mariánom Kotlebom. Richard Sulík je výnimka, jeho správanie ku Kotlebovi patrí k tomu najlepšiemu, čo u nás možno vidieť, nenazýval ho fašistom, nedémonizoval ho a snažil sa o vecnú polemiku, podaril sa mu dokonca vtip (to, keď sa Kotleba Sulíka spýtal, či je ekonóm, on súhlasne mlčal, až napokon dodal, že nie, že je kozmonaut), aj tak to ale nemusí stačiť. Sulíkovi sa nepodaril žiadny tvrdý polemický úder, Kotlebu neznemožnil ani nedostal do rohu, nepodarilo sa nič, čím by zaujal liberálnych voličov, v tom bol úspešnejší moderátor Kovačič.

Ktovie koľko podobných príležitostí ešte Richard Sulík môže mať, stačí jeden-dva prieskumy, kde keď sa opäť ocitne čo len tesne pod 5 percentami, môže počítať s nadprácou liberálnych médií, ktoré začnú voličov varovať pred zahodeným hlasom. Sulík bojuje o politické prežitie, nevyšiel mu Mika ani Mistrík, ale najmä mu nejde to, v čom bol najlepší on sám – v minulosti sme boli od neho naučení na iné témy aj iný prístup. Slogan o daniach je mimo doby rovnako, ako keby niekto hovoril o reformách, tlak na Sulíka sa bude len zvyšovať. V zásade má len dve možnosti: Buď zviesť konfrontáciu s Kiskom a zabojovať o liberálne hlasy (o to sa zatiaľ nikto nepokúsil), alebo uzavrieť koalíciu s Matovičom a prežiť bez boja. Matovič kedysi začal práve na Sulíkovej kandidátke, malo by to teda istú symboliku. 

Pozerať sa na Sulíka bez emócie je stále viac a viac ťažšie.

Foto: P. Neubauer/TASR

Jaroslav Daniška pred 10 d

Obidve hlavné britské strany predstavili svoje programy, labouristi sľubujú masívne balíčky na podporu každej voličskej skupiny, ktorú sa snažia osloviť vo voľbám, konzervatívci sa držia pri zemi.

Pár príkladov: Tam, kde Corbyn navrhuje navýšenie o 83 miliárd libier na sociálne služby, dôchodcov, študentov a zdravotníctvo do roku 2023, Johnson navrhuje navýšenie o 3 miliardy libier. Tam, kde Corbyn navrhuje 80 miliárd libier navyše na dôchodky žien narodených v 50. rokoch, na znárodňovanie, dotácie na bývanie a zelené politiky, Johnson navrhuje plus 8 miliárd na dotácie. Témami konzervatívcov je aj zdravotníctvo, najmä viac sestričiek, aj viac policajtov v uliciach a žiadne zvyšovanie daní. Johnson sa zrejme pripravuje aj na recesiu, keďže desiatky miliárd libier ponecháva bokom, ako prípadnú zásobu na investície. (Porovnanie tu.) Svoj prejav zakončil výzvou, že urobí všetko preto, aby bola Británia karbónovo neutrálna do roku 2050 a Corbyn-neutrálna do Vianoc.

Po tom, čo Johnson odmietol hodenú rukavicu od Corbyna a nevedie s ním súťaž v obrovských sľuboch a uplácaní voličov, sa na stránkach konzervatívnych médií vedie diskusia, či je to chyba alebo naopak strategická výhoda. Rozhodnú to až voľby o zhruba tri týždne - 12. decembra.

Zaujímavý je aj vývoj v prieskumoch. Konzervatívci vedú o 12 percent, majú niečo cez 40 percentuálnu podporu, Labour zaostáva o 12 percentuálnych bodov a majú asi 30 percentnú podporu, LibDem posilnili o jeden percentuálny bod na 16 percent. Po tom, čo Brexit party oznámila, že nepostaví svojich kandidátov v 317 obvodoch, kde vyhrali konzervatívci, sa jej podpora znížila na asi 3 percentá.

V Škótsku evidentne posilnia nacionalisti, ich podpora je zhruba na úrovni 40 percent, posilnia aj na úkor konzervatívcov, ktorí stále zostávajú druhou stranou, ale najmä Labour - tí de facto prestávajú v Škótsku existovať. Je možné, že Labour nebude mať zo Škótska ani jedného zvoleného poslanca.

Hlavnou témou kampane je samozrejme brexit, James Forsyth v Spectatori píše, že tábor za zotrvanie v EÚ má momentálne väčšinu v pomere 45:41, keby sa teda dokázali rýchlo zjednotiť a vytvoriť jeden voličský blok, mohli by voľby zdramatizovať. Lenže to sa zatiaľ nedeje, ani Corbyn neurobil z volieb opakované referendum, to naopak sľubuje, ak vyhrá, pričom pridáva, že on sám bude vystupovať v prípadnej kampani neutrálne.

Johnsonovi naopak praje vývoj v EÚ, z Paríža napríklad zaznelo, že s Britániou by mala mať EÚ "jedinečnú dohodu o voľnom obchode," pritom ako podmienky francúzsky minister Lemoyne uviedol niečo, čo dnes Londýn spĺňa.

Boris Johnson má teda zatiaľ navrch, neohrozuje ho Faragova strana, nevytvoril sa proti nemu zatiaľ jednotný pro-EÚ blok, ale do volieb zostávajú tri najťažšie týždne. Časť médií sa mu snaží preto poškodiť aspoň osobne, a nad rámec bežného priestoru venujú priestor jeho vyzývateľovi v obvode, kde Johnson usiluje o znovuzvolenie. Keďže v tomto obvode žije 30 percent voličov s pôvodom z cudziny, môže to mať Johnson sťažené, zatiaľ však vedie.

Foto: TASR/AP

Ján Duda pred 12 d

Nedeľa Krista Kráľa je poslednou nedeľou liturgického (= bohoslužobného) roka. Niečo sa končí a niečo začína. Je to teda hraničná situácia. 

(1) Nedeľné evanjelium (Lk 23,35-43) nám predstavuje Ježiša v hraničnej situácii: je na kríži, blízko smrti a blízko večnosti. V čom spočíva toto evanjeliové posolstvo? Piláta informuje, že „moje kráľovstvo nie je z tohto sveta“ (Jn 28,18). Kristovo kráľovstvo sa začína na tomto svete, ale svoje zavŕšenie má na druhom svete. Druhý svet, ten definitívne Kristov, nazývame rôzne: život po živote, raj, nebeské kráľovstvo, nebeský Jeruzalem, nebo, Božie mesto a pod.

(2) Že Ježiš Kristus je kráľom, naznačuje aj nedeľné prvé čítanie, v ktorom sa píše, že Dávid bol pomazaný za kráľa nad Izraelom (2Sam 5,1-3). Panovník riadi a usmerňuje občanov k šťastiu a spokojnosti. Kristus nás usmerňuje k duchovnej spokojnosti a večnému šťastiu. Ak tvrdíme, že sme „obyvateľmi“ Kristovho kráľovstva už tu na zemi, tým hovoríme, že nasledujeme Krista a nechali sme sa už na tejto zemi Kristom viesť a usmerňovať do neba. Autor listu Kolosanom to vyjadril takto: „(Kristus) pre krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj na nebi“ (Kol 1,20).

Zrnko duchovnej múdrosti: buďme neustále otvorení pre nový začiatok, pre novú budúcnosť s Kristom Kráľom.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým. 

 

Foto: fineartamerica.com

Jana Vinterová pred 13 d

Organizátori Košických Hanusových dní (KHD), ktoré aktuálne prebiehajú, prijali včera plaketu primátora mesta Košice z rúk Jaroslava Polačka za „šírenie myšlienok slobody a demokracie prostredníctvom jedinečného akademického festivalu KHD“. Primátor vyzdvihol ich spoločenskú angažovanosť a snahu o formovanie mladých ľudí v intelektuálno-duchovných otázkach.

Festival prebieha počas tohto týždňa v košickej Fuge. Ide predovšetkým o diskusné večery s pozvanými hosťami politického, kultúrneho a duchovného života. Štvrtý ročník bude ukončený v nedeľu ďakovacou sv. liturgiou o 14.00 v gréckokatolíckej katedrále.

 

Odovzdávanie plakety primátora mesta Košice 17. 11. 2019. (Foto: kosice.sk)

Pavol Rábara pred 14 d

Absolvent vzdelávacieho programu v Kolégiu Antona Neuwirtha a tohtoročný stážista v Kolégiu Michal Stach je nezvestný. 

Michal má dvadsať rokov, je z Prešova a študuje v Bratislave. Posledná informácia o ňom je zo stredy 20. novembra, keď bol behať v hlavnom meste popri brehu Dunaja, odvtedy sa neozval a nie je o ňom žiadna správa.

„Nezvestný je 180 centimetrov vysoký, štíhlej postavy, má krátke vlasy svetlohnedej farby ostrihané na dĺžku približne dva cm,“ informovala bratislavská krajská hovorkyňa polície Lucia Mihalíková. 

Michal bol študentom minulého ročníka Kolégia, tento rok pomáhal v KANe ako stážista. „Michal je chodiaca encyklopédia. Vždy viete, že je v miestnosti, lebo je nemožné prehliadnuť jeho prítomnosť,“ píše sa v jeho profile na stránke Kolégia. 

Polícia vyzýva ľudí, aby akékoľvek informácie, ktoré by mohli viesť k nájdeniu nezvestného študenta, oznámili na linke 158, prípadne osobne na ktoromkoľvek policajnom oddelení. Kontaktovať možno aj oficiálnu stránku polície na facebooku formou súkromnej správy.

Foto: kolegium.org