Krátke správy redakcie

Lukáš Obšitník pred 1171 d

Úrad riaditeľa amerických tajných služieb pred niekoľkými dňami uverejnil 14-stranovú správu o ruských aktivitách v rámci posledných prezidentských volieb. Podľa správy ruský prezident Putin nariadil kampaň na ovplyvnenie výsledku volieb, očierňovanie Hillary Clintonovej a podkopanie viery Američanov v americký volebný proces.

Keďže ide o verejný dokument, nemôže obsahovať všetky informácie o zdrojoch a metódach, aké boli použité pre záver správy. Michael Cook z austrálskeho magazínu Mercatornet píše, že okrem toho je text trochu čudný, ak nie rovno bizarný. Správa totiž až 7 zo 14 strán svojho textu venuje „nebezpečenstvám“ populárneho ruského youtube kanálu RT vysielajúceho v anglickom jazyku, ktorý financuje ruská vláda. V oficiálnej správe sú opísané viaceré spravodajské materiály kanálu z diania v USA a dokonca aj také podrobnosti, ako zásah RT na sociálnych sieťach v porovnaní so CNN a ďalšími médiami.

Samozrejme, RT sa zameriava na negatívne charakteristiky USA a robí to živým a pútavým spôsobom. Ale čo iné sa od ruskej televízie dá čakať? pýta sa Cook. V USA majú pritom obrovský zásah a popularitu aj autenticky americké ľavicové médiá ako TruthOut či AlterNet s veľmi podobným obsahom ako RT, takisto sa zameriavajú na korupciu systému USA a pod. Robiť potom strašiaka práve z RT je trochu nelogické. Zvlášť, ak napr. aj Radio Free Europe/Radio Liberty, financované USA, vysiela podobne kritické materiály o dianí v Rusku. „RFE/RL dlhodobo propaguje LGBT práva a napáda Kremeľ ako lídra krajín, ktoré pokračujú v utláčaní sexuálnych menšín. Inými slovami, RFE/RL propaguje americké záujmy a kultúru tak, ako to robí aj RT, hoci v menšej miere. A pravdepodobne rozčuľuje Rusov presne tak, ako RT rozčuľuje Američanov.“

Foto: rt.com

Martin Hanus pred 1171 d

Marc Pitze, vyslaný redaktor Spiegla v USA, sledoval včerajšiu tlačový konferenciu so zjavným znechutením. Ale nielen z nastupujúceho prezidenta Donalda Trumpa.

 

Svoju reportáž začína takto: „Niet divu, že niektorí ľudia nemajú radi novinárov. Ako svorka vyhladovaných kojotov sa reportéri valia cez Trump Tower, šliapú si po nohách a surovo sa sácajú z cesty. Otázky vreštia cez seba, ponad seba, proti sebe, veľavýznamne mávajú svojimi písadlami ako v zlom hollywoodskom filme. Ale ešte predtým si urobia selfies. (...) Trumpova prvá tlačovka ako dezignovaného prezidenta USA sa tak prepadne do chaosu ešte prv, než sa začne. Tucty reportérov sa v Trump Tower bijú o svoje miesta.“

 

Samozrejme, Pitzeho nenadchol ani pohľad na samotnú tlačovku s Trumpom. Ten sa k novinárom „správa ako k svojim poddaným, buď im milostivo udelí právo prejavu, alebo ich umlčí opovržlivým pohybom ruky“.

 

Reportáž uzatvára vetou: „Nová realita Ameriky sa začala.“

 

Novozvolený americký prezident Donald Trump počas tlačovej konferencie v Trump Tower v New Yorku 11. januára 2017. FOTO TASR/AP

 

Pavol Rábara pred 1171 d

Kardinál Raymond Burke nesúhlasí s prefektom Kongregácie pre náuku viery, kardinálom Gerhardom Müllerom, že kvôli pasážam v Amoris laetitia neexistuje hrozba pre vieru.

„Zmätok v Cirkvi pre interpretáciu niektorých pasáží Amoris laetitia je evidentný. Preto si nemyslím, že tu neexistuje hrozba pre vieru,“ povedal kardinál Burke v stredajšom vydaní talianskeho denníka La Veritá. „Napísali sme päť dubií s veľkým rešpektom k pápežovi, a keď sme nedostali odpoveď, tak sme sa rozhodli – pre dobro duší – dať na verejnosť, že sú tu dubiá.“

Kardinál Burke sa vyjadril aj k tomu, ako médiá interpretovali jeho predvianočný rozhovor v USA, z ktorého vyplývalo, že dal pápežovi akési ultimátum na odpoveď, ktoré vyprší po Vianociach a po ktorom príde „formálna korekcia pápeža“.

„V skutočnosti neexistuje žiadne ultimátum,“ povedal Burke s tým, že ho zle pochopili. V americkom rozhovore na otázku o ďalších krokoch len tvrdil, že počas Vianoc sa určite nemôže nič stať, ale žiadne ultimátum Svätému Otcovi nedával.

Kardinál Burke tiež vo včerajšom rozhovore potvrdil slová kardinála Brandmüllera o tom, že prípadná korekcia pápeža by sa udiala za zatvorenými dverami (camera caritatis). „Nikdy som netvrdil, že by malo prísť k verejnej konfrontácii. Prvým krokom by bola len žiadosť o súkromné stretnutie so Svätým Otcom, na ktorom by sme mu uviedli neakceptovateľné tvrdenia z Amoris laetitia...“

Podľa Burkeho stále čakajú od Svätého Otca odpoveď na list s piatimi „dubiami“. Kardinál Burke zároveň odmieta, že by svojou aktivitou vytváral v Cirkvi polarizáciu. „To, čo rozdeľuje, je lož a nejednoznačnosť. Pravda vždy zjednocuje,“ hovorí s tým, že osobne vie o ďalších kardináloch, ktorí sa s dubiami stotožňujú.

Kardinál Raymond Burke počas návštevy Slovenska v roku 2012.(Foto: TASR/Štefan Puškáš)

Imrich Gazda pred 1171 d

Až 85 % Talianov dôveruje pápežovi Františkovi. Medzi katolíkmi dosahuje 90-percentnú dôveryhodnosť, medzi nekatolíkmi a neveriacimi 68-percentnú.

Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu, ktorý v decembri 2016 na vzorke tisíc respondentov realizoval inštitút Demopolis pri príležitosti 80. narodenín pápeža Františka.

Žiadna iná osobnosť na Apeninskom polostrove nedosahuje také vysoké čísla dôveryhodnosti. Najčastejšími dôvodmi obľúbenosti Svätého Otca sú odsúdenie ľahostajnosti a sociálnej nespravodlivosti (66 %), pozornosť voči slabým (60 %) a jasnosť jeho vyjadrení (53 %).

Až 56 % opýtaných deklarovalo, že vďaka súčasnému pápežovi sa zlepšil ich vzťah k cirkvi. V prípade 41 % respondentov sa tento vzťah nezmenil a v prípade troch percent sa zhoršil.

Foto – TASR/AP

Martin Hanus pred 1172 d

Nemecký minister vnútra Thomas de Maizière dnes oznámil, že Nemecku sa v priebehu minulého roka podarilo dostať migráciu pod kontrolu. Kým v roku 2015 prišlo do Nemecka 880-tisíc utečencov (pôvodné údaje, že ich v tomto roku prišlo 1,1 milióna, sa neskôr ukázali ako nesprávne), v minulom roku to bolo 280-tisíc.

 

Minister však už neuviedol, že aj tento výrazne nižší počet za rok 2016 bol omnoho vyšší než počet migrantov, ktorí prichádzali v období pred rokom 2015. Minulý rok bol absolútnym rekordom v počte žiadostí o azyl (tých bolo zhruba 745-tisíc), vo väčšine ich podávali utečenci, ktorí sa do Nemecka dostali v priebehu roka 2015.

 

Najpočetnejšiu skupinu z tých, ktorí prišli minulý rok, tvorili Sýrčania, ďalej obyvatelia Afganistanu, Iraku, Albánska, Eritrey.  

 

Migranti čakajú v rade na registráciu v registračnom centre v nemeckom Giessene 2. decembra 2015. FOTO TASR/AP

Imrich Gazda pred 1172 d

Svätý Otec František prijal na tradičnom novoročnom stretnutí diplomatov, ktorí sú akreditovaní pri Svätej stolici.

Vo svojom rozsiahlom príhovore sa dotkol mnohých tém. Jednou z nich bola aj stratená európska identita. „Celá Európa prechádza rozhodným momentom svojej histórie, v ktorom je povolaná znovu objaviť vlastnú identitu. Čo si vyžaduje znovu objaviť vlastné korene, aby mohla formovať vlastnú budúcnosť,“ uviedol Svätý Otec.

V inej časti príhovoru vyzval všetky náboženské autority, aby sa „zjednotili v silnom zdôraznení toho, že nikdy nemožno zabiť v Božom mene“.

Svätá stolica v súčasnosti udržiava diplomatické vzťahy so 182 krajinami (88 z nich má vatikánske veľvyslanectvo priamo v Ríme). Naposledy nadviazala vzťahy s Mauritánskou islamskou republikou.

Foto - TASR/AP

Imrich Gazda pred 1172 d

Po svätojakubskej pútnickej ceste do Santiaga de Compostela prešiel minulý rok rekordný počet pútnikov. Pútnická kancelária pri Bazilike sv. Jakuba informovala, že listinu pútnika získalo 278 041 ľudí. Toto potvrdenie získal každý, kto prešiel posledných 100 kilometrov svätojakubskej cesty peši alebo 200 kilometrov na bicykli. Najviac pútnikov pochádzalo zo Španielska, Talianska a Nemecka.

O svojom putovaní bude 11. januára o 16.30 v Krajskej knižnici v Žiline rozprávať česká pútnička Liba Chiara Hladeková, ktorá v apríli 2014 prešla do Santiaga de Compostela 830 kilometrov. Zo svojich zápiskov neskôr zostavila publikáciu s názvom Čas, kdy nohy byly středobodem mého vesmíru.

Foto – TASR/AP (pútnici kráčajú po pyrenejskej etape svätojakubskej cesty počas nepriaznivého počasia v januári 2015)

Martin Hanus pred 1172 d

Osobne ma potešilo, že jedným z ocenených, ktorý si včera prevzal od prezidenta Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenska v oblasti výchovy a vzdelávania, je Ladislav Kováč. To ocenenie mu patrí plným právom, no ani ono celkom nevystihuje Kováčove životné zásluhy. 

 

84-ročný Ladislav Kováč je renomovaný biochemik, ktorý za sebou na Prírodovedeckej fakulte zanecháva silný tím vedcov s pozoruhodnými výsledkami. Súčasne je mimoriadnym zjavom, pretože neostal len v zajatí svojej disciplíny, ale ako verejný intelektuál často vstupoval do debát svojimi originálnymi názormi. Už pred Novembrom zaujal nadčasovou esejou, v ktorej kritizoval fakt, že Slováci sa nezodpovedne vzdali uhorských dejín, napadol mináčovskú koncepciu dejín aj myšlienkové tradície siahajúce od štúrovcov. S jeho tézami sa dalo polemizovať, biochemik Kováč (so zjavnou lajčiakovskou inšpiráciou) však svojim slovenským kolegom zo spoločenských vied predviedol, ako sa dá o spoločnosti a našich dejinách písať podnetne a vzrušujúco. V posledných rokoch píše najmä pre denník Pravda naliehavé texty o súčasnom úpadku univerzít, elít aj kultúry. 

 

Ladislav Kováč bol krátko po Novembri ministrom školstva, sedel v rovnakej vláde ako Alojz Rakús, vtedajší minister zdravotníctva. Počul som pamätníkov, aký to bol intelektuálny zážitok vidieť vedľa seba v jednej vláde týchto dvoch renesančných a noblesných mužov, jedného liberála, druhého konzervatívca. Z oboch však vtedy niektoré médiá aj opozícia vyrobili karikatúry. Z Kováča sa stal priam triedny nepriateľ preto, že časti učiteľov vyčítal, že sa za komunizmu správali ako „mäkkýše bez chrbtovej kosti“, nuansovito rozmýšľajúci Rakús bol zas vykreslený za spiatočníckeho černokňažníka (keďže chcel korigovať extrémne liberálny potratový zákon z čias socializmu).  

 

Kováč bol výnimočný ešte svojím osobným príbehom, ktorý môže dnes inšpirovať mladých talentovaných Slovákov uvažujúcich nad odchodom (či nenávratom) na Slovensko. Kováč robil v 60. rokoch špičkový výskum v oblasti biochémie a genetiky, jeho prácu si všimli v USA, odkiaľ prišla ponuka, aby sa tam natrvalo presťahoval. V USA ho čakala možno závratná kariéra, v Československu štartovala normalizácia, takmer štyridsiatnik Kováč však americkú ponuku odmietol a vrátil sa domov. Nielen to, otvorene sa zastal svojich kolegov, ktorí neprešli normalizačnými previerkami.

 

Režim odbojného Kováča potrestal, vyhodili ho z univerzity a poslal ako radového chemika pracovať do psychiatrickej liečebne v Pezinku. Keď som sa s ním raz o tom rozprával, fascinovalo ma, že na ňom nebolo badať žiadnu zatrpknutosť či ľútosť zo stratenej príležitosti a premrhaného času. Bral to inak, ako správne a nevyhnutné rozhodnutie muža, ktorý je aj so svojím nevšedným talentom pripútaný ku Slovensku. 

 

Ladislav Kováč si preberá od prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku štátne vyznamenanie – Pribinov kríž II. triedy 9. januára 2017 v Bratislave. FOTO TASR – Martin Baumann
 

Imrich Gazda pred 1173 d

Nitriansky kňaz, ktorého súd pred dvoma rokmi právoplatne odsúdil za zneužívanie školáčky, už nezastáva kňazský úrad. Informoval o tom denník SME.

„Pavol Kobida v Roku milosrdenstva požiadal Svätého Otca o laicizáciu. Pápež mu ju udelil. To znamená, že ho prepustil z klerického stavu,“ povedal SME hovorca Nitrianskej diecézy Miroslav Lyko. K prepusteniu z kňazského stavu došlo ešte 28. novembra minulého roku, v ten deň prestal byť aj zamestnancom diecézy. „Biskupstvu nie je známe, v ktorom civilnom zamestnaní bude pracovať,“ dodal Lyko.

Kňaza, ktorý pôsobil v obci Nevidzany, Okresný súd v Nitre v januári 2015 odsúdil za zločin sexuálneho zneužívania školáčky. Aj keď trval na svojej nevine, proti rozsudku sa neodvolal. Keďže dostal trojročný podmienečný trest odňatia slobody, až do januára 2018 bude v skúšobnom období. Súd mu zároveň zakázal vykonávať pedagogickú a pastoračnú činnosť, pri ktorej by dochádzalo ku kontaktu s deťmi. Zároveň musel podstúpiť sexuologickú liečbu. Po vynesení rozsudku pôsobil ako duchovný v nitrianskom hospici.

Keďže kňaz bol laicizovaný, vatikánska Kongregácia pre náuku viery, do ktorej kompetencie spadajú sexuálne delikty kléru, sa jeho prípadom už ďalej nebude zaoberať.

Ilustračné foto – Simona Plávková

Jozef Majchrák pred 1173 d

Vo veku 91 rokov včera zomrel známy poľský sociológ Zygmunt Bauman. Zaoberal sa problémami modernity a globalizácie. Provokatívna bola najmä jeho téza, že holokaust bol produktom modernity s jej inklináciami k administratívnej a ekonomickej efektivite. Problematickosť tejto tézy preukázal aj historik Timothy Snyder vo svojej knihe Krvavé územie, v ktorej síce s Baumanom priamo nepolemizoval, ale doložil, že veľká časť násilia na Židoch na obrovských územiach východnej Európy bola páchaná primitívnym nemoderným spôsobom. 

 

Bauman sa narodil do poľskej židovskej rodiny, ktorá pred nacistami utiekla do Sovietskeho zväzu. Po vojne sa vrátil do Poľska a aktívne sa v službách komunistov zapojil do boja s „vnútorným nepriateľom“. Podieľal sa na eliminácii poľskej opozície, ktorá aktívne bránila nástupu prokomunistického režimu v Poľsku. Nejaký čas bol tiež spolupracovníkom komunistickej tajnej služby. Neskôr sa za to verejne ospravedlnil a označil to za „mladícky omyl“.

 

V roku 1968 emigroval do Izraela a neskôr sa presídlil do Veľkej Británie. Až do smrti pôsobil na univerzite v Leedsi. 

Foto: Wikimedia

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €