Krátke správy redakcie

Imrich Gazda pred 1160 d

Okrem národných biskupských konferencií, akou je napríklad slovenská KBS-ka, existujú v katolíckej cirkvi aj medzinárodné biskupské konferencie. Platí to najmä o tých častiach sveta, kde sú katolíci vo výraznej menšine.

Príkladom je Medzinárodná biskupská konferencia sv. Cyrila a Metoda, ktorá združuje srbských, čiernohorských, macedónskych a kosovských biskupov. Práve s nimi sa tento týždeň stretol pápež František v rámci pravidelnej návštevy ad limina apostolorum.

Piati srbskí, dvaja čiernohorskí, jeden macedónsky a jeden kosovský biskup však netaja, že najradšej by boli, keby sa ich cesty v dobrom rozišli. Srbský biskup Ladislav Nemét (na obr.), ktorý je predsedom tejto biskupskej konferencie, pre Vatikánsky rozhlas prezradil, že nedávno požiadali Svätú stolicu o vytvorenie národných biskupských konferencií. Dôvodom sú podľa neho obrovské rozdiely medzi Srbskom, Čiernou Horou, Macedónskom a Kosovom.

„Máme pred sebou štyri krajiny nielen s odlišnými jazykmi, ale aj s odlišnými legislatívami: predovšetkým v Srbsku existuje právo na vyučovanie náboženstva na základných i stredných školách. V krajine sa nachádza 90 percent katolíkov z celej konferencie sv. Cyrila a Metoda. Čo sa týka Čiernej Hory, vláda podpísala so Svätou stolicou všeobecnú dohodu. V ďalších krajinách, naopak, neexistujú podobné záujmy,“ vysvetlil srbský biskup.

Zdá sa, že nič podobné zatiaľ nehrozí Škandinávskej biskupskej konferencii, ktorej členmi sú siedmi biskupi zo Švédska, Nórska, Fínska, Dánska, Grónska a Islandu. Jedným z nich je aj slovenský kapucín Dávid Tencer, ktorý je od roku 2015 biskupom Reykjavíku, a teda hlavou islandských katolíkov.

Foto – cath.ch

Jaroslav Daniška pred 1160 d

Volá sa Neil Gorsuch a je nominantom prezidenta Trumpa na sudcu amerického Najvyššieho súdu. Konzervatívci jasajú, Gorsuch je konzervatívny a mladý, ešte nemal 50. Ťažko si v časoch ťažkých súdnych bitiek predstaviť lepšieho kandidáta.

 

Podľa liberálneho denníka New York Times je Gorsuch dokonca konzervatívnejší ako Roberts, Alito a aj samotný Scalia, na ktorého miesto má zasadnúť. Gorsuch je zástanca scaliovského originalizmu a textualizmu, striktný odporca súdneho aktivizmu. Denník našiel iba jedného sudcu, ktorý na súde zastáva konzervatívnejšie pozície ako Trumpov nominant – Clarence Thomas. Od nového sudcu, ktorého bude podľa osloveného experta „ťažké nepotvrdiť“ sa očakávajú otvorené pro-life postoje, že nebude podporovať práva pre homosexuálne páry a pozitívnu diskrimináciu pre menšiny. Gorsuch je tiež známy ako obranca náboženskej slobody. V knihe o budúcnosti asistovanej samovraždy a eutanázie, ktorú napísal, vyjadril svoj etický argument proti eutanázii.

 

Študoval na amerických univerzitách Columbia a Harvard a britskom Oxforde. Je ženatý a má dve deti.

Pavol Rábara pred 1160 d

Ani anjel, ani pápež, ani koncil nemôžu zmeniť učenie o manželstve, povedal najnovšie kardinál Müller na margo diskusie o Amoris laetitia. Zároveň tvrdo skritizoval niektorých biskupov za to, akým spôsobom interpretujú pápežovu exhortáciu.

Prefekt Kongregácie pre náuku viery Gerhard Ludwig Müller akoby stupňuje priamosť a konkrétnosť vo svojich vyjadreniach k otázkam o Amoris laetitia.

Spočiatku sa obmedzil len na vyhlásnie, že posynodálnu exhortáciu treba čítať v jednote s predchádzajúcimi dokumentmi pápežov. Neskôr pridal konkrétnejšie vyjadrenie o tom, ako to „pápež myslel“, a teraz išiel ešte do väčšej hĺbky.

Iste za to môžu aj okolnosti, tlak štvorice kardinálov – autorov listu pápežovi s otázkami o problematike, ako aj nový vývoj, napríklad benevolentné inštrukcie biskupov Malty.

Najnovšie sa k téme vyjadril kardinál Müller vo februárovom čísle katolíckeho časopisu Il Timone. Podľa kardinála Müllera nemôže existovať rozpor medzi učením Cikvi a osobným svedomím. „Nemožno napríklad tvrdiť, že existujú okolnosti, za ktorých nie je cudzoložstvo smrteľným hriechom. Pre katolícke učenie je nemožný súbeh smrteľného hriechu a ospravedlňujúcej milosti. Na prekonanie tohto stavu ustanovil Kristus sviatosť zmierenia...“

Pre Müllera sa Amoris laetitia musí čítať v zhode s učením Cirkvi a nepáči sa mu, ak niektorí biskupi interpretujú Amoris laetitia svojvoľne spôsobom, ktorým oni sami pochopili pápeža. „Pápežovo magistérium je interpretované iba ním samým alebo skrze Kongregáciu pre náuku viery. Pápež interpretuje biskupov, nie biskupi majú interpretovať pápeža, išlo by o obrátenie štruktúry Cirkvi,“ vraví Müller.

Na biskupov je kardinál – prefekt tvrdý. Všetci, čo podľa neho príliš veľa rozprávajú, by si mali v prvom rade naštudovať doktrínu o úrade pápeža a biskupa, aby sa nestalo, že „slepý vedie slepých“.

Kardinál Müller tiež prízvukoval, že stále platí nariadenie svätého pápeža Jána Pavla II. v exhortácii Familiaris consortio, podľa ktorého na to, aby rozvedení a znovu zosobášení, čo nemôžu žiť oddelene, mohli pristupovať k sviatostiam, sa musia zaviazať k zdržanlivosti.

„Toto nemožno prekonať, nielen preto, že ide o pozitívny zákon Jána Pavla II., ale zároveň ním vyjadril, čo je nepretržite prítomné v kresťanskej morálnej teológii a teológii sviatostí. Zmätok okolo tohto bodu súvisí aj so slabou akceptáciou encykliky Veritatis splendor s jej jasným učením o skutkoch vnútorne zlých (intrinsece malum).“

„Pre nás je manželstvo vyjadrením účasti na jednote medzi ženíchom Kristom a jeho nevestou Cirkvou. Nejde len, ako mnohí hovorili počas synody, o jednoduchú analógiu. Nie! Toto je podstata sviatosti a nijaká moc na nebi či na zemi, ani anjel, ani pápež, ani koncil, ani nariadenie biskupov nemá moc to zmeniť.“

Foto – TASR/AP

Pavol Rábara pred 1161 d

Pápež František sa vydal na prieskum do oblasti liturgických textov. Vatican Insider informuje, že Svätý Otec nariadil revíziu dokumentu Liturgiam authenticam. O čo ide? Liturgiam authenticam je inštrukcia Svätej stolice z marca 2001, ktorá vyžaduje, aby pri prekladoch liturgických textov do národných jazykov bol „originálny text, ako je to len možné, preložený integrálne a v čo najpresnejšej miere, bez vypustení alebo doplnení z hľadiska kontextu a bez parafráz či glosy“.

Komisia, ktorú František ustanovil tesne pred Vianocami, má taktiež preskúmať, aká miera decentralizácie je pre Cirkev prípustná v otázke, akou sú liturgické preklady. Podľa zdrojov Vatican Insideru sú za Františkovým krokom dva dôvody. Prvým je snaha dať väčšiu kompetenciu miestnym biskupským konferenciám, ako naznačil aj v programovej exhortácii Evangelii Gaudium.

Druhým motívom je údajne nespokojnosť niektorých biskupských konferencií s prekladom Rímskeho misála podľa požiadaviek Liturgiam Authenticam. Zdá sa im príliš rigídny a inštrukcii vyčítajú, že sa miestami snaží o doslovný preklad latinských textov. Napríklad také Japonsko sa už dlhšie naťahuje s kongregáciou o to, kto má určiť, čo je adekvátny preklad niektorých textov.

V novej komisii sú zastúpení biskupi zo všetkých kontinentov, čo je však zaujímavé, za jej šéfa nevymenoval František prefekta Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, kardinála Roberta Saraha, ale jeho „dvojku“ z kongregácie – britského arcibiskupa Arthura Rocheho.

Je pravdou, že oproti africkému kardinálovi Sarahovi má sekretár kongregácie Roche viac skúseností v oblasti liturgie a ako dodáva Vatican Insider, aj „otvorenejší prístup“ v liturgických otázkach než jeho prefekt, kardinál Sarah. Vatikán nepriblížil detaily o konkrétnom zložení komisie, ktorá by sa mala stretnúť už čoskoro.

Ilustračné foto: flickr.com/Jim, the Photographer

 

Jozef Majchrák pred 1161 d

Podľa servera iDNES.cz bude prezident Miloš Zeman takmer určite opäť kandidovať v prezidentských voľbách. Svoje rozhodnutie už oznámil najbližším spolupracovníkom a na dnes zvolal na Pražský hrad stretnutie, na ktorom by sa mali baviť o ďalšom postupe. 

 

Oficiálne chce Zeman kandidatúru ohlásiť až 10. marca. Prezidentské voľby v Česku sa uskutočnia budúci rok a kandidatúru zatiaľ avizovali textár a podnikateľ Michal Horáček, podnikateľ Igor Sládek a lekár a aktivista Marek Hilšer. 

 

Foto: TASR

Martin Hanus pred 1161 d

Boris Kollár v rozhovore pre TVnoviny.sk odpovedal aj na otázku, či sa cíti alebo necíti ako konzervatívec: „Som ochotný bojovať a chrániť naše korene, náš spôsob života, našu civilizáciu a aj kresťanstvo. Áno, som hriešnik, ale budem posledný pred kostolom s mečom, ktorého budú musieť zabiť, aby ho mohli zbúrať. Keď toto je konzervativizmus, tak potom som konzervatívny.“

 

Kollár takisto v odpovedi na novinársku otázku zdôraznil, že Milan Krajniak nie je ideológom strany a neudáva jej líniu. Kto ju teda udáva? „Ja. Spolu s mojimi poradcami, ale Milan Krajniak medzi nimi nie je.“

 

Sebadeklarovaný strážca kresťanskej civilizácie neskôr odpovedal aj na otázku, čo hovorí na kritikov, ktorí mu predhadzujú, že výchova dieťaťa nie je len o finančnom zabezpečení, ale aj o prebaľovaní či hraní sa. Kollár odpovedal: „Väčšinou to hovoria ľudia, ktorí odišli od svojich rodín. Potom farizeji, ktorí dôjdu večer o desiatej od milenky, deti už spia a ráno vypadnú do roboty. A potom je určite malá časť ľudí, ktorí naozaj žijú slušným životom. Takže v drvivej väčšine sú to farizeji, ktorí tieto veci píšu.“

 

A tiež potvrdil, že viaceré svoje deti poslal na testy DNA: „Tieto veci sú závažné a ja chcem mať stopercentnú istotu. Keď sa mám o niekoho nadštandardne starať, prejavovať mu lásku, tak chcem mať istotu.“

 

Rozhovor sa skončil nadmieru dobre, na záver sa Borisovi Kollárovi podarilo bez váhania vymenovať mená všetkých desiatich detí aj ich deviatich matiek.  

 

Na snímke Boris Kollár, FOTO TASR – Andrej Galica

Ján Krupa pred 1161 d

„Udalosti roku 1917 a ich dramatické následky majú hlboké duchovné príčiny. Nejde o administratívny alebo politický model. Fundamentálny zlom s tradičným modelom života, duchovnou a kultúrnou identitou ľudí bol možný preto, lebo každodenný život hlavne elít stratil niečo podstatné: skutočnú vieru v Boha a vedomie o rozhodujúcom význame uchovania duchovných a morálnych hodnôt.“ Takto vysvetlil úspech Októbrovej revolúcie moskovský patriarcha Cyril I. počas slávnostného otvorenia 25. vianočného sympózia v Kremli, ktoré v tomto roku bolo venované ruskému prevratu spred sto rokov. 

 

Veľká tragédia spočívala v tom, že sa podarilo otráviť ľud „bezpochyby populistickými ideami“. Dovolilo sa falšovať historickú tradíciu, znevážiť vlastné tradície. Ľudia sa podelili na frakcie, ktoré viedli proti sebe vojnu, a uprednostnili politické a sociálne rozdiely pred národnou jednotou a kultúrnou súdržnosťou. Dejiny Ruska ostatných sto rokov si žiadajú „systematické a vyvážené porozumenie príčinám a následkom udalostí“ na základe „rozsiahlych a solídnych výskumov“.

 

Cyril I. pripomenul, že pri udalostiach roku 1917 a v nasledujúcich desaťročiach sa vyskytli aj mnohé príklady „obetavej služby Kristovi a jeho posolstvu“. Po páde komunizmu Ruská pravoslávna cirkev oficiálne kanonizovala už 1 700 nových mučeníkov.

 

Na archívnej fotografii patriarcha Cyril ešte ako mladý biskup.

Martin Hanus pred 1162 d

Významní slovenskí právnici, bývalí ústavní sudcovia aj sudcovia Najvyššieho súdu napísali vyhlásenie, v ktorom sa vyslovujú v prospech zrušenia Mečiarových amnestií. O ich ponechaní či zrušení sa bude hlasovať už na najbližšej schôdzi NR SR, ktorá sa začína zajtra.

 

Z vyhlásenia vyberáme:

 

„Svojimi rozhodnutiami o amnestiách (Vladimír Mečiar) tak výrazne negatívne zasiahol do prirodzenej spravodlivosti a slušnosti v práve a zneužil právo. Uvedené zneužitie práva nemá v novodobej histórii Slovenska obdobu a je škvrnou každého štátu, ktorý je demokratický a právny. (...) V prípade skutkov, v súvislosti s ktorými boli udelené amnestie bývalého predsedu vlády V. Mečiara, je vážne podozrenie, že sa na trestnej činnosti podieľali štátne orgány. Využitím prezidentského oprávnenia udeliť amnestiu sa zabránilo preskúmať toto závažné podozrenie a došlo k potlačeniu princípov materiálneho právneho štátu a k zneužitiu práva. (...) Ak sú podozriví zo spáchania mimoriadne závažnej trestnej činnosti už takmer 20 rokov vo výhode vďaka zneužitiu práva vo forme vydaných amnestií, nastal čas, aby sme uprednostnili trvajúcu bolesť obetí a pozostalých po obetiach amnestovaných skutkov pred neoprávnenými očakávaniami podozrivých, že vydané amnestie im natrvalo zabezpečia beztrestnosť.“

 

Text celého vyhlásenia si môžete prečítať na tomto mieste.

 

 11. december 1994, na snímke zľava predseda RSS Pavol Delinga, predseda HZDS Vladimír Mečiar, predseda RZS Ján Ľupták a predseda SNS Ján Slota počas slávnostného prípitku po podpise koaličnej dohody. Foto TASR – Vladimír Benko

Ján Krupa pred 1162 d

Ktovie, čo chodí po mysli Alexisovi Tsiprasovi? Ako, ak vôbec, ho vyrušil otvorený list, ktorý mu napísal kalavrytský metropolita Ambrosios. Gréckemu premiérovi pripomenul jeho predvolebné sľuby o oslobodení Grécka „spod okupácie jeho európskymi partnermi“.

 

Metropolita so sklamaním konštatuje, že Tsiprasovým cieľom je v skutočnosti „zničiť grécku pravoslávnu cirkev“. Ambrosios obviňuje grécku vládu, že ničením ekonomiky, kultúrneho dedičstva a pravoslávnej viery úmyselne vedie grécky národ do katastrofy. Metropolita zvlášť kritizuje úder zasadený rodine vo forme „legalizovaných zväzkov rovnakého pohlavia, ktoré požívajú rovnaké sociálne výhody ako tradičné rodiny“.

 

Ambrosios odsudzuje pokryteckú účasť neskrývaného ateistu Tsiprasa na pravoslávnych bohoslužbách. Svojich biskupských kolegov vyzýva, aby nasledovali príklad jeho nebeského patróna svätého Ambróza. Milánsky biskup nedovolil vstúpiť do chrámu cisárovi Teodózovi Veľkému, ktorý nariadil zmasakrovať tisíce Solúnčanov na odplatu za povstanie z roku 390.

 

Kalavrytský metropolita napísal otvorený list gréckemu premiérovi Tsiprasovi už aj v decembri 2016. Vtedy mu vyčítal porovnávanie Gréckej revolúcie z roku 1821 s Kubánskou revolúciou z roku 1959 pri príležitosti pohrebu Fidela Castra. 

 

Foto: Alexis Tsipras so Slavojom Žižekom (vľavo) a Oliverom Stonom (vpravo). Matthew Tsimitak/flickr.com

Martin Hanus pred 1163 d

Americký prezident Donald Trump chcel v nejakej podobe splniť svoj predvolebný sľub o zákaze vstupu moslimov, cez víkend však uvrhol krajinu do chaosu. 

 

Na začiatku bol dekrét, ktorým Trump stanovil, že občania Iraku, Sýrie, Iránu, Líbye, Somálska, Jemenu a Sudánu nesmú najbližších 90 dní pricestovať do USA. Čo sa týka embarga na utečencov z týchto krajín, to má trvať 120 dní, v prípade sýrskych utečencov je to na dobu neurčitú.  

 

Keďže Trumpov dekrét z piatka bol drastický a zároveň v niektorých ohľadoch nejasný, viedlo to k dramatickým scénam na amerických letiskách, kde boli zadržaní občania týchto krajín, hoci mali povolenie na pobyt či Zelenú kartu. Do toho prišlo rozhodnutie sudkyne z New Yorku, ktorá sčasti vyhovela žalobe odporcov Trumpovho výnosu a rozhodla, že týchto ľudí nemožno vypovedať.

 

Trumpov krok vyvolal šok v mnohých krajinách, otvorene ho kritizovala aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá s prezidentom v sobotu telefonovala. Merkelovej hovorca vyhlásil: „Kancelárka je presvedčená, že ani nevyhnutný, rozhodný boj proti terorizmu neospravedlňuje, aby sme na ľudí určitého pôvodu alebo viery uplatňovali všeobecné podozrenie.“

 

Americký prezident čelí odporu aj doma, demokrati chcú jeho dekrét zablokovať v senáte. V ňom majú 46 senátorov, podporiť by ich mali aj dvaja nezávislí, proti nim stojí väčšina 52 republikánov. Trump však bude mať veľký problém, pretože jeho dekrét kritizovali aj viacerí republikáni, ktorí ho považujú za škodlivý a kontraproduktívny. 

 

Americký prezident Donald Trump telefonuje s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou v Oválnej pracovni Bieleho domu vo Washingtone 28. januára 2017. FOTO TASR /AP