Krátke správy redakcie

Ján Krupa pred 1162 d

Počet kresťanov na Blízkom východe klesá nielen v dôsledku násilných konfliktov, ale aj malej ochoty kresťanských komunít prevziať politickú zodpovednosť. Toto zdôraznil libanonský prezident Michel Aoun (na archívnom obr.) na stretnutí s predstavenstvom Rady cirkví Blízkeho východu (MECC), ktoré sa uskutočnilo 17. januára 2017 v libanonskom prezidentskom paláci v Baabde.

 

Prezident poukázal na drastický úbytok počtu kresťanov v Iraku. Zatiaľ čo pred 15 rokmi ich tam bolo 1,5 milióna, dnes je to už len niečo vyše 300 000. „Nevieme, koľko kresťanov opustilo Sýriu,“ dodal prezident Aoun. Zoči-voči týmto procesom treba trvať na tom, že len aktívna účasť kresťanov na politickom živote vlastnej krajiny môže garantovať kontinuitu prítomnosti kresťanstva na Blízkom východe.

 

Koncom októbra 2016 zvolený libanonský prezident Michel Aoun sa stal zosobneným symbolom posolstva, že dohody medzi moslimskými a kresťanskými politikmi sa síce nerodia ľahko, ale nie je to nemožné. Od mája 2014, keď sa skončilo funkčné obdobie jeho prezidentského predchodcu Michela Suleimana, stroskotalo 45 pokusov zvoliť nového prezidenta, pretože  libanonskí kresťanskí a moslimskí politici sa nevedeli dohodnúť na kandidátovi. Podľa libanonskej ústavy musí byť prezidentom zakaždým maronitský kresťan, premiérom sunnitský moslim a predsedom parlamentu šíitsky moslim.

 

Slová libanonského prezidenta zaiste potešili chaldejského katolíckeho patriarchu Louisa Raphaela Saka, ktorý niekoľko dní predtým oficiálne navrhol kresťanským cirkvám prítomným v Iraku, aby spoločne vytvorili „Radu cirkví Iraku“. Slúžila by podpore „ducha kresťanskej jednoty“ a okrem iného vypracúvaniu spoločných stanovísk k spoločensko-politickým otázkam, hlavne sociálnej spravodlivosti a rovnoprávnosti kresťanov a moslimov v Iraku.

Foto: wikimedia

Jaroslav Daniška pred 1162 d

Marek Vácha, katolícky kňaz a akademik z univerzity v Brne, napísal výborný blog o holandskej eutanázii. Holandsko totiž uvažuje o vstupe do novej fázy, kde bude eutanázia dostupná doslova na požiadanie.

 

Vácha si všimol, že na to, že jedným z hlavných argumentov liberalizácie zabitia na požiadanie bolo tvrdenie o terminálnej fáze života a nevyliečiteľnom stave, sa čísla stále zvyšujú. V roku 2010 bolo vykonaných 3 136 eutanázií, v roku 2015 už 5 516, čo je nárast o 76 percent, autor tiež dodáva, že tieto zabitia už majú významný celospoločenský podiel: 3,9 percenta všetkých úmrtí v Holandsku tvorili v roku 2015 práve eutanázie. Autor za trendom vidí stále viac a viac benevolencie v prístupe.

 

Nový zákon vychádza tomuto prístupu ešte viac v ústrety, ako píše Vácha: „Nyní si Nizozemci konečně řekli, jak to je. Na konci roku 2016 je zde nový návrh zákona, která má být projednán a případně schválen v druhé půli roku 2017. Zákon navrhuje, aby každý občan, který již cítí, že jeho život je završen („completed life“), bez jakékoli diagnózy, prostě proto, že cítí, že jeho život je kompletní, může oficiálně požádat o asistovanou sebevraždu a příslušník nově zřízené profese, nazvané „end-of-life practitioner“, který má medicínské vzdělání, věc provede. Zákon neomezuje věk žadatele, žadatel nemusí mít žádnou diagnózu, stačí mít jen pocit stáří a pocit, že toho již zde bylo dost. A místo toho, aby občané nějak neodborně skákali z mostu, či se nějak amatérsky věšeli, stát zřídí příslušného odborníka.“

 

Ako myslí holandský zákon na zneužitie? Nuž takto: „Žádost musí být podána nejméně dvakrát, mezi oběma žádostmi musí uplynout nejméně dva měsíce, aby bylo zřejmé, že přání zemřít je trvalé. Druhý „end-of-life practitioner“ musí kauzu zhodnotit jako konsiliář. Jak je tradicí, tak je ujišťováno, že vše bude samozřejmě a určitě pečlivě zváženo a že nikdy a v žádném případě nedojde k jevu kluzkého svahu.“

 

Autor na to trefne dodáva: „Myslím, že to již opravdu nedojde, neboť již není kam se klouzat.“

Imrich Gazda pred 1162 d

Pápež František sa v rozhovore pre denník El País vyjadril k osobe nového amerického prezidenta Donalda Trumpa. „Uvidíme, čo urobí, a potom budeme hodnotiť,“ povedal Svätý Otec, podľa ktorého osoby treba hodnotiť na základe konkrétnych skutkov. Upadať do predčasného pesimizmu alebo optimizmu je podľa Františka nerozumné.

V nasledujúcej otázke sa ho redaktori spýtali, ako hodnotí vlnu politického populizmu v USA a v Európe. „Krízy vyvolávajú strach, obavy,“ povedal pápež, pričom odkázal na Nemecko v 30. rokoch minulého storočia. „Hitler neukradol moc, zvolil ho jeho ľud a on potom tento ľud zničil. To je nebezpečné. V časoch kríz nefunguje rozlišovanie... Hľadáme spasiteľa, ktorý nám prinavráti identitu a pred inými národmi, ktoré by nám ju mohli vziať, sa bránime múrmi, ostnatými drôtmi, čímkoľvek,“ uviedol pápež, podľa ktorého má každá krajina právo na obranu svojich hraníc, ale zároveň je nevyhnutné viesť dialóg s tými druhými.

Pri príležitosti inaugurácie nového amerického prezidenta mu hlava katolíckej cirkvi zaslala blahoprajný telegram, v ktorom uviedla: „V čase, keď je naša ľudská rodina sužovaná vážnymi humanitárnymi krízami, ktoré si vyžadujú prezieravé a spoločné politické odpovede, modlím sa, aby vaše rozhodnutia boli vedené bohatými duchovnými a etickými hodnotami, ktoré formovali dejiny amerického ľudu a záväzok vášho národa voči podpore ľudskej dôstojnosti a slobody na celom svete. Nech sa pod Vaším vedením veľkosť Ameriky naďalej meria v prvom rade podľa jej záujmu o chorých, ľudí na okraji a tých, ktorí sú v núdzi, ako Lazár, ktorý stojí predo dvermi.“

Foto – TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 1162 d

Vo Washingtone, Londýne, Paríži, ale aj gruzínskom Tbilisi a mnohých mestách po celom svete sa konajú masové demonštrácie proti Donaldovi Trumpovi, niektoré z mítingov prebehli už včera, americké sa konajú dnes. Vo Washingtone sa podľa CNN zišlo dnes dopoludnia viac ako milión ľudí, pôvodne ženský pochod bol predefinovaný na anti-trumpovskú demonštráciu.

 

Vystúpilo viacero celebrít, najmä herečiek a speváčok, ktoré sa predháňali v hysterických tvrdeniach a ukričaných výpovediach. „Som odporná! Podobne ako Gloria (...) Michelle, Hillary!“ kričala americká herečka Juddová. „Dobro v týchto voľbách nezvíťazilo, ale  nakoniec zvíťazí,“ uistila zase dav zhromaždených speváčka Madonna.

 

Netreba dodávať, že čím radikálnejšie a nahnevanejšie budú herečky, speváčky a aktivistky vystupovať, tým lepšie pre Trumpa a republikánov. Organizátori tvrdia, že chcú v mítingoch pokračovať.

 

V rannej politickej diskusii na CNN sa dnes odohrala priam východoeurópska hádka o povahe médií a ich odlišnom prístupe k odchádzajúcemu Obamovi a prichádzajúcemu Trumpovi. Jeden z prítomných konzervatívnych žurnalistov ukázal rozpor v tom, že zatiaľ čo Trump nesie zodpovednosť za všetko, čo sa v krajine v jeho mene alebo proti nemu odohrá, Obamovi nikto nič podobné neprisudzoval. A to ani vtedy, keď niektorí ľudia – tvrdil novinár – zomreli v dôsledku zmien v zdravotníctve, ktoré zaviedol. Amerika je na nohách, doslova.

 

 

Ján Duda pred 1163 d

Evanjelium dnešnej nedele je o tom, ako sa Ježiš dopočul o uväznení Jána Krstiteľa, vrátil sa do Galiley a pri Galilejskom mori povolal svojich prvých štyroch učeníkov (Mt 4, 12-23).

(1) Mám dojem, že opis povolania k duchovnému stavu má v evanjeliách dosť zjednodušený scenár: Ježiš povolá a povolaný človek ide. Ale čo to urobí s vnútrom povoleného, o tom je možné iba tušiť.

(2) Existujú pokojné povolania k duchovnej službe (napr. Samuel), pri iných sa Pán aj „nahnevá“ (Mojžiš, Jeremiáš), pri ďalších Pán dokonca narazí na odpor povolaného, ktorý uteká (Jonáš). Alebo je situácia komplikovaná iným spôsobom, ako pri povolaní Šavla pred Damaškom, ktoré nie je vôbec jednoduché.

(3) Sú aj takí Pánom povolaní, ktorých osobný život nesie črty vážnej drámy či až tragédie. Spomeňme si na kráľa Šaula či Judáša. Sú to veľmi bolestné príbehy, ak sa človek spreneverí povolaniu, ktoré dostal od Pána.

Ponaučenie: modlime sa za Pánom povolaných a osobitne za tých, ktorých spôsob života poukazuje, že ich povolanie sa pre nich stalo ťažkou životnou drámou.

Požehnanú nedeľu praje všetkým Ján Duda.

Martin Hanus pred 1163 d

Hoci podaktorí videli v inauguračnom prejave Donalda Trumpa prejav sily a odhodlania, osobne som mal po celý čas skôr pocit nepatričnosti až trápnosti. Inaugurácia nového prezidenta bývala dosiaľ vždy oslavou jednoty. Aj prítomnosť bývalých prezidentov – ešte nikdy predtým sa nezúčastnilo na prísahe nastupujúceho prezidenta toľko bývalých prezidentov vrátane 92-ročného Jimmyho Cartera – akoby sama predznamenávala vznešenosť formy.

 

Pred Trumpovým prejavom z jeho okolia prenikalo, že nový prezident prednesie viac filozofickú reč, ktorá sa bude inšpirovať Kennedym a Reaganom. To, že Trump potreboval ukázať istý hlbší rozmer, priamo súviselo aj s tým, že žiaden z jeho predchodcov nebol pri svojom štarte taký nepopulárny ako on sám (napokon, aj napriek presvedčivému víťazstvu v zbore veliteľov ho volilo o tri milióny Američanov menej než neobľúbenú Hillary). Lenže potom prišiel samotný prejav, ktorý sa tónom a obsahom nelíšil od jeho mítingových rečí v predvolebnej kampani. Bol to prejav plochých nacionalistických či na seba upätých sloganov, efektívnych v kampani, ale celkom nepatričných pri takejto udalosti, kde ide o celok. 

 

Stačí si ho porovnať s inauguračným prejavom Ronalda Reagana z roku 1981 (tu je video, tu si možno prečítať prepis), ten priam civilizačný rozdiel ťažko opísať. Reagan pritom nastupoval v ekonomicky oveľa horšej situácii než Trump, Američanov trápila stúpajúca nezamestnanosť aj inflácia. Lenže Reagan nebol politický klaun, ale štátnik. Najskôr v pútavých obrazoch opísal pochmúrny obraz doby, ktorý trápil všetkých obyvateľov. Následne načrtol princípy svojej vlády, vo vznešených vetách, ktoré sa citujú dodnes, aby potom hovoril o veľkosti spoločných dejín a jednotiacich ideách Ameriky. Jednoducho prejav, pri ktorom podskočilo srdce aj mnohým z tých, ktorí Reagana nevolili.

 

Keby sa tejto piatkovej inaugurácie Reagan dožil a sledoval na tribúne Donalda Trumpa, nad tým úpadkom formy aj obsahu by len neveriacky krútil hlavou.

 

Donald Trump reční po tom, čo zložil prísahu ako 45. prezident Spojených štátov amerických v centre Washingtonu 20. januára 2017. FOTO TASR/AP   

Jaroslav Daniška pred 1164 d

Čo vedela ŠtB o Trumpovi? Zaujímavý a celkom vtipný text k téme pripravil Petr Zídek v Lidových novinách.

 

ŠtB sa snažila využiť nielen prácu svojich agentov a metódy, ale získať pre spoluprácu aj otca vtedajšej Trumpovej manželky Ivany Miloša Zelníčka, ktorého viedla ako „dôverníka“, čo je kategória nevedomej spolupráce. Zelníčkovci zo Zlína lietali za komunizmu do Ameriky často, vnuk zase u nich trávil prázdniny, ale československí agenti nič veľké neodhalili. Krátka ukážka z toho najlepšieho, čo naši komunisti zistili:

 

„Většina zpráv je tak z druhé či třetí ruky a nejsou příliš hodnověrné. Třeba 'kandidát tajné spolupráce' s krycím jménem Luboš povyprávěl StB 15. 6. 1977 o tom, jak se měli manželé Trumpovi seznámit. 'Iva (Ivana – pozn. red.) se stala mj. trenérkou kanadských lyžařek a odjela s nimi na zimní olympiádu do Innsbrucku. Zde se jí přihodila osudná příhoda.

Při jednom návratu do olympijské vesnice použila taxík, který měl závadu. Taxikář jí po omluvě zastavil namátkou kolemjedoucí automobil. Muž ve voze byl Američan, a jak se později ukázalo, tajemník prezidenta Cartera v předvolebním období. Iva učinila na muže dojem. Ráno jí poslal do hotelu koš růží. Další věci se vyvíjely tak překotně, že do USA se vraceli společně.' Běžně se nicméně uvádí, že se Ivana s Donaldem seznámila v restauraci v New Yorku.“

 

Na obrázku Donald Trump s manželkou Ivanou počas stretnutia s prezidentom Reaganom, zdroj: wikimedia.

Adam Takáč pred 1164 d

Na rannej súkromnej bohoslužbe pre nového amerického prezidenta Donalda Trumpa v Episkopálnom kostole sv. Jána kázal pastor Robert Jeffers. Baptistický duchovný, ktorý bol tiež členom Trumpovho poradného tímu počas kampane, je známy svojimi kontroverznými výrokmi na adresu moslimov, mormónov, katolíkov, ako aj homosexuálov.

Islam a mormónstvo označil v minulosti za „herézy z pekelnej jamy“ a o katolíckej cirkvi sa vyjadril, že ju zviedol Satan. O prezidentovi Obamovi povedal, že „vydláždil cestu antikristovi“, na margo homosexuálov vyhlásil, že vedú „mizerný a špinavý životný štýl“.

Na rannú bohoslužbu v kostole neďaleko Bieleho domu sa zišlo okolo 300 ľudí vrátane rodinných príslušníkov Donalda Trumpa a nového viceprezidenta Mikea Pencea. Na tradičnej bohoslužbe sa od čias Franklina Roosvelta zúčastnil v deň inaugurácie každý novozvolený prezident Spojených štátov s výnimkou Richarda Nixona v roku 1973.

Foto: twitter

Martin Hanus pred 1164 d

Nemeckým diplomatom sa podarilo sprostredkovať dohodu o zastavení bojov pri hlavnom meste Sýrie Damasku. Celé týždne medzi sebou bojovali v údolí Vádi Barada jednotky sýrskej armády s povstalcami, a keďže v údolí sú vodné zdroje, milióny ľudí v Damasku boli prakticky bez prístupu k pitnej vode. 

 

Podľa informácií Spiegla požiadala nemeckú diplomaciu o pomoc opozícia, podľa čerstvej dohody by mala Asadova armáda umožniť povstalcom návrat do nimi kontrolovanej provincie Idlib, dodávky pitnej vody by sa mali obnoviť.  

 

Ešte nie je zrejmé, či táto dohoda na lokálnom prímerí bude mať dosah na nové mierové rokovania v kazašskej Astane. V pondelok sa tam pod taktovkou Ruska, Turecka a Iránu začínajú rokovania o mieri v Sýrii aj za účasti sýrskeho prezidenta Asada. Mnohé opozičné skupiny spadajúce pod takzvanú Slobodnú sýrsku armádu odmietali svoju účasť kvôli bojom vo Vádi Barada, je otázne, či sa to po zastavení bojov zmení.

 

Ilustračné foto z predmestia Damasku, TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 1165 d

Vo Washingtone sa včera začali inauguračné slávnosti, Donald Trump napríklad navštívil vojenský cintorín, večer sa konal koncert na jeho počesť. Bola to zaujímavá zmes, našinec len ťažko hľadal medzi vystupujúcimi známejšie meno, skrátka iná Amerika.

 

Hralo sa country, americký folk, u nás neznámy rock, vystúpili klavírni šoumeni z Utahu (inak úspešní na YouTube) či hudba americkej armády. Divák si mohol všimnúť zaujímavý kontrast: Donald Trump veľa kýval hlavou do rytmu, veľa gestikuloval, ale menej poznal slová piesní.  Ešte stratenejšie pôsobila jeho manželka a vôbec blízka rodina. Slová, naopak, poznali ľudia zhromaždení okolo Lincolnovho pamätníka. V piesňach sa opakovali patriotické motívy, veľa sa hovorilo o Bohu, rodine, prírode a USA. To posledné sa často aj skandovalo.

 

Táto Amerika sa zjavne na nového prezidenta veľmi spolieha. A Trump, súdiac podľa jeho vystúpenia na záver koncertu, to vie.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €