Krátke správy redakcie

Imrich Gazda pred 1210 d

Vo veku 84 rokov zomrel najvyšší predstaviteľ Opus Dei biskup Javier Echevarría, ktorý bol druhým nástupcom zakladateľa hnutia svätého Josemaríu Escrivú.

Echevarríov zástupca Fernando Ocáriz, ktorý mu udelil posledné sviatosti, teraz musí do jedného mesiaca zvolať volebný kongres, ktorý vyberie nového najvyššieho predstaviteľa – preláta. Podľa stanov sa má kongres uskutočniť do troch mesiacov od zvolania a voľbu nového preláta musí dodatočne potvrdiť pápež.

Javier Echevarría sa narodil v roku 1932 v Madride, kde spoznal zakladateľa Opus Dei Josemaríu Escrivú a stal sa jeho sekretárom. Neskôr bol vymenovaný za generálneho sekretára prelatúry a v roku 1994 ho zvolili za preláta. Pápež Ján Pavol II. ho v nasledujúcom roku vysvätil za biskupa. V posledných dňoch bol Echevarría hospitalizovaný v jednej z rímskych polikliník pre zápal pľúc.

Foto  opusdei.sk

Lukáš Obšitník pred 1210 d

Trump sa daňovými reformami bude snažiť získať veľkých amerických výrobcov späť do USA a v zahraničnej politike sa sústredí na zápas s politickým a ekonomickým rozširovaním Číny vo svete a hlavne v Juhočínskom mori. Naznačuje to aj jeho súčasné obchádzanie si predstaviteľov štátov juhovýchodnej Ázie, píše v zaujímavom a triezvom článku bývalý český pravicový politik Tomáš Svoboda. 

Trumpova ústretová rétorika k Putinovi neznamená jeho záľubu k ruským autokratickým metódam, ale vyplýva z potreby získať si ruskú neutralitu v americkom zápase s Čínou. Podľa Svobodu sa správa ako klasický pragmatický obchodník. Najprv nadhadzuje návnady, aby si získal pozornosť, a následne postupne odkryje svoj plán.

Podľa Svobodu európskym štátom odkázal jediné: aby si plnili svoje záväzky a zvýšili výdavky na obranu. Na pohŕdavé komentáre po jeho zvolení od predstaviteľov EÚ Junckera, Hollanda a spol. ani nereagoval. „Respektive odpověděl jediné: 'Budeme s těmi, kdo budou s námi.' Myslí si snad někdo, že mu došla řeč pod tíhou věcné kritiky? Cítí se snad zahanben morální převahou evropských lídrů? Nikoliv, jen jako skvělý vyjednavač ví, že někdy je nejlepším jednáním 'nejednání'. A navíc si je dobře vědom, že Evropská unie bude potřebovat Spojené státy mnohem víc než naopak.“

Foto: flickr.com/Gage Skidmore

Lukáš Obšitník pred 1211 d

„Kto ešte nekričí na našej politickej scéne?“ spýtal sa moderátor RTVS Martin Strižinec Andreja Danka a Richarda Sulíka, keď v emóciami nabitej relácii O 5 minút 12 začal Danko opakovať svoje frázy o krikľúňoch a ako ho to nebaví. Následne im moderátor začal nakladať: „Vy hovoríte o Matovičovi, Robert Fico hovorí o novinároch, vy [Sulík] hovoríte o Robertovi Ficovi, Igor Matovič hovorí o celej koalícii ako o zlodejoch. Všetci kričia, paradoxne tí fašisti sú najtichšie, robia si svoje a čakajú, kým sa vy všetci dohádate. (...) Všetci sa v kuse od volieb hádate. Fašisti sú ticho a čakajú, koľko hlasov budú mať v ďalších voľbách. Toto je hrádza proti fašizmu, páni, prepáčte? Už naozaj nikto s pokorou nehovorí, čo tu treba zmeniť a riešite vlastné egá. Nehovorím o vás dvoch, ale mám tu s tým intenzívne každotýždenné skúsenosti.“

Sulík s Dankom len ticho sedeli. Všetci vedia, že úroveň politických diskusií už dávno klesla, s odpustením za výraz, do kanálov a vecných prejavov o riešeniach bez osobných útokov už pomaly ani niet. Kiež by mali médiá viac takýchto moderátorských vstupov. Palec hore.

Foto: rtvs.sk

Jaroslav Daniška pred 1211 d

František už naše vianočné číslo promoval, ale dovoľte pridať pár viet. Budem osobný. Ide o rozhovor s profesorom Petrom Dubovským (na obr.) o Biblii. Dubovský je elitný teológ, pôsobí v Ríme, má doktorát z Harvardu, ale najmä o Biblii hovoril tak fascinujúco a tak otvorene, že by som sa rád pýtal ešte viac a ešte dlhšie.

 

Veľa vecí mi vyrazilo dych: to, ako sa menila Biblia, ako sa – neveril som vlastným ušiam – mení aj dnes, ako sa v minulosti časť jedného evanjelia presunula do iného, ako a tiež prečo bolo napríklad apokryfné Tomášovo evanjelium v ranej cirkvi vplyvné a dnes je považované za rozprávku, ako sa škrtali a vypúšťali celé časti Biblie, aké veľké sú rozdiely medzi katolíkmi a evanjelikmi či ortodoxnými kresťanmi, keď ide o Bibliu... Nebudem prezrádzať, všetko nájdete v rozhovore.

 

Rád by som pridal ešte niečo. Málokedy človek zažije taký ohromný súlad skromnosti a vzdelanosti, ako vidieť u profesora Dubovského. Hovoril ticho a presne, veľa sa usmieval, jeho uvoľnenosť bola sympatická. To najsilnejšie, čo som pri asi hodinovom rozhovore zažil, bolo ale niečo iné, bola to váha, akú má katolicizmus, keď je spojený so vzdelanosťou. Na tohto mimoriadneho teológa ma upozornil František Mikloško a som mu za to vďačný, stretnúť tohto kňaza bolo jedným z veľkých zážitkov, ktoré som mal za dlhé obdobie, verím – aby som to skrátil –, že sa oplatí objednať si naše vianočné noviny. A určite nielen kvôli rozhovoru s Petrom Dubovským.

Foto: Danka Matejovičová

Imrich Gazda pred 1211 d

Ako mám vedieť, či je moje rozhodnutie správne? Túto otázku si z času na čas položí každý človek. Otázka je to ľahká, no cesta k presvedčivej odpovedi býva neraz zložitá.

„Návod“ na správne rozhodnutia ponúkol vo svojej druhej adventnej kázni pápežský kazateľ Raniero Cantalamessa (na fotografii TASR/AP). Každý kresťan pri rozpoznávaní Božej vôle v situáciách, pred ktorými stojí, potrebuje svetlo Ducha Svätého, vnútorný pokoj a slobodu. Vychádzajúc z ignaciánskej metódy duchovného rozlišovania Cantalamessa zdôraznil, že indikátorom rozhodnutia v súlade s Božou vôľou je pociťovanie pokoja v srdci po tom, ako človek svoju voľbu dlhšie obdobie a sústredene vkladal do modlitby.

Osvedčeným prostriedkom na udržanie si vnútornej citlivosti na Božiu vôľu je podľa svetoznámeho kapucína pravidelné spytovanie svedomia. „Duch Svätý zvyčajne nevlieva svoje svetlo človeku do duše zázračným a mimoriadnym spôsobom, ale veľmi jednoducho, skrze slovo Písma,“ pripomenul ďalší nástroj páter Cantalamessa.

Zhrnutie na záver – troma základnými ingredienciami receptu Raniera Cantalamessu sú Sväté písmo, spytovanie svedomia a modlitba.

Veľa správnych rozhodnutí, priatelia!

Jaroslav Daniška pred 1211 d

Kandidátom na ministra zahraničných vecí USA je Rex Tillerson (na obr.), dlhoročný šéf koncernu ExxonMobile, muž, ktorý si dobre rozumie s ruským prezidentom Putinom, robil s jeho vládou a ruskými spoločnosťami veľké obchody, otvorene kritizuje sankcie USA proti Rusku a želá si ich zmenu. Práve to na ňom Trump oceňuje.

 

Liberálne médiá sú plné kritiky. Jedni hovoria o najväčšej diskontinuite v americkej diplomacii za takmer sto rokov, iní ho opisujú ako najproruskejšieho kandidáta, akého si možno predstaviť (to povedala stále viac hysterická Anne Applebaum), jeho nominácia je vraj tragédiou pre strednú Európu a Európu vôbec. John Hamre zase o Tillersonovi povedal, že viac času ako on strávil s Putinom asi len Kissinger.

 

Aj to znie prehnane, ale prosím. Keby sa Tillerson inšpiroval Kissingerom v jeho pohľade na Rusko, bolo by to príjemnou zmenou. V každom prípade, americká politika k Rusku sa bude meniť. Trump je v tejto téme dlhodobo konzistentný.

Foto: William Munoz/flickr.com

Martin Hanus pred 1211 d

Len predvčerom sme na tomto mieste písali o kontaktoch medzi Andrejom Dankom a Richardom Sulíkom, dnes sme sa dozvedeli postupne od oboch celý príbeh. Začalo sa to tým, že sa Danko na Sulíka nahneval v diskusii na RTVS a prezradil, že sa obaja dôverne stretli. Sulík to na svojom facebooku označil za hrubú indiskrétnosť – aby následne vyniesol všetko z kuchyne. Tu je Sulíkov status v plnom znení:

 

„V dnešnom O 5 minút 12 na RTVS sa Andrej DANKO dopustil hrubej indiskrétnosti, keď začal hovoriť o stretnutí, ktoré malo ostať dôverné. Preto by som rád uviedol nasledovné skutočnosti:
1. V nedeľu 25. 9. som bol s Andrejom DANKOM na TA3 a už počas diskusie on navrhol, že niektoré veci je dobré prebrať na káve. Po diskusii navrhol DANKO, aby sme išli niekedy na večeru, načo som povedal fajn, nech sa ozve http://www.ta3.com/…/vztahy-koalicie-a-opozicie-balicek-dan…
2. V stredu 5. 10. mi DANKO volá (bol to prvý jeho telefonát od volieb) a pýta sa, či mám nejaký nový prieskum. Pri tejto príležitosti sme sa dohodli, že mu cez SMS navrhnem nejaké termíny.
3. Z navrhnutých termínov si vybral 10. november, kedy sme sa stretli v jednej reštaurácii v Hainburgu. Stretnutie trvalo cca 30 minút, Hainburg navrhol DANKO, lebo veď stretnutie malo byť diskrétne.
4. Na samotnom stretnutí sa DANKO zaujímal najmä o to, či by sme podporili predčasné voľby, na čom som odpovedal „určite áno“, a to preto, že táto vláda vznikla na základe oklamania veľkého počtu voličov. DANKO, naopak, hovoril o tom, že by chcel prezidentovi Kiskovi prekaziť možnosť kandidovať do NRSR (funkčné obdobie prezidenta sa končí na jar 2019 a parlamentné voľby budú vo februári 2020, čo je ideálny timing na „presedlanie“). DANKO totiž tvrdí, že súčet preferencií SMER a SNS je vždy okolo 50 percent a posledných 10 rokov sa to tak aj javilo (pozri graf). Ak by ale Andrej Kiska viedol Progresívne Slovensko, ako to už údajne je dohodnuté a zjavne sa to donieslo aj Dankovi do uší, tak zrazu by voliči SMERu sa mohli okrem SNS presúvať aj do PS a DANKOV sen o premiérovaní by skončil.

 

Záverom: DANKOVI som nevolal ani nevyvolával, ani som stretnutie neinicioval. Telefonovali sme si a písali SMS krátko po marcových voľbách a ďalší kontakt bol až 5. 10., kedy volal DANKO mne. Medzitým nič. Túto skutočnosť DANKO prekrútil a niečo podobné som naposledy zažil u Procházku.
Druhá vec, ktorá hovorí o charaktere tohto pána, je zverejnenie stretnutia, ktoré malo ostať dôverné. Niečo podobné mi naposledy vyviedla PENTA, kedy sa Haščák chcel so mnou stretnúť a nakoniec to oni zverejnili.“

 

Stačila jedna diskusia dvoch horúcich hláv a perspektívny tandem slovenskej politiky sa nateraz rozpadol. Sulíkovi zas ostáva len ten Matovič a Dankovi Fico. 

 

 FOTO TASR – Michal Svítok

Ján Duda pred 1213 d

Obsahom evanjelia tretej adventnej nedele je otázka Jána Krstiteľa adresovaná Ježišovi a odpoveď Ježiša Jánovi do väzenia (Mt 11,2-11).

(1) Ján Krstiteľ sa pýtal Ježiša: „Ty si ten, ktorý má prísť ...?“ Niektorí to nepovažujú len za otázku, ale za mesiášsky titul: niečo ako „Ty si ten Mesiáš...?“ alebo „Ty si ten Bohom poslaný Záchranca, Vysloboditeľ?“ (porov. napr. Proroka Malachiáša 3,1-4).

(2) Ježiš odpovedá slovami proroka Izaiáša, ktoré prorok vzťahuje na budúceho Záchrancu, ktorého pošle Boh: „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú...“ To všetko nájdeme aj u Izaiáša v prvom čítaní zajtrajšej nedele (Iz 35,1-6.10). Odpoveďou Pána Ježiša Jánovi je: áno, som to ja!

Ponaučenie: na mnohé veci prídeme pri rozhovore s Ježišom. Pýtajme sa ho, dávajme mu otázky a očakávajme jeho odpovede.

Požehnanú tretiu adventnú nedeľu praje Ján Duda.

Na obrázku sv. Ján Krstiteľ, foto: Randy OHC/flickr.com

Martin Hanus pred 1214 d

Po Focuse priniesla svoj prieskum aj agentúra AKO, výsledky sú v mnohom rovnaké, hlavný rozdiel je v tom, že AKO nezachytila väčší pokles v prípade Smeru, jeho zisk 26,8 percenta je porovnateľný s predošlým výskumom tejto agentúry a napokon aj s volebným výsledkom. Dôvod na spokojnosť majú druhá SaS (15,8) aj SNS (14,1), ale aj Kotlebova strana (10,1) a hnutie Borisa Kollára (8,4). 

 

Prieskum však potvrdzuje, že hlavnými povolebnými skokanmi sú v prvom rade Dankova SNS, sčasti aj SaS. Hoci sa na verejnosti často hovorí o citovo pozitívnom vzťahu Andreja Danka s Bélom Bugárom, v zákulisí sa čoraz viac šepká o dobrých kontaktoch Danka s Richardom Sulíkom. Obaja si uvedomujú, že pre naplnenie svojich ambícií sa raz môžu potrebovať – tak ako si vie Sulík predstaviť, že by raz sedel v nesmeráckej vláde premiéra Danka, rovnako Dankovi lichotí vízia, že na splnenie svojho premiérskeho sna by doširoka rozkročená SNS ani nemusela zvíťaziť vo voľbách. Stačí prečísliť Smer s Kotlebom a dúfať, že opozičný front okolo Kisku ostane virtuálnou realitou. Napokon, aj toto želanie majú Danko a Sulík spoločné. Ako ukazuje fotka nižšie, tomuto všetkému rozumie aj Robert Fico.   

Martin Hanus pred 1214 d

Knihe Marka Vagoviča Vlastnou hlavou sa darí viac, než predpokladali Marek aj vydavateľ knihy, 15-tisícový náklad sa po niekoľkých dňoch od vydania vypredáva. A je to zaslúžený úspech – v minulých rokoch sa vo výkladných vitrínach kníhkupectiev vynímali všelijaké knihy o mafiách a gorilách, ktoré boli najmä prerozprávaným kompilátom cudzích novinárskych textov. Markova kniha je pravým opakom, je napísaná z vlastnej hlavy a je plodom jeho viac než 15-ročnej novinárskej roboty.

 

Zahŕňa v sebe ešte jeden odkaz: žijeme v internetovom veku, v ktorom mnohí ľudia čerpajú informácie o svete z takzvaných alternatívnych médií. To všetko by bolo fajn (mainstream potrebuje konkurenciu), problém je, že mnohé z týchto médií – za všetky stačí spomenúť Rostasov Zem a Vek – len predstierajú, že prinášajú alternatívny a necenzurovaný pohľad na svet, v skutočnosti sú to tiež len kompiláty cudzích textov, zabalené do jednoduchého konšpiračného posolstva. Nenájdete tu žiadnu originálnu informáciu, nijaké vlastné zistenie, tieto médiá si zakladajú na tom, že nemajú nič spoločné s mainstreamovou žurnalistikou, ony však nemajú nič spoločné so žurnalistikou ako takou.

 

Markova kniha o zákulisí Smeru a jeho oligarchov je vlastne holdom klasickej novinárčine, kde na overenie jednej informácie potrebujete niekedy týždne a mesiace (pričom mnohé informácie neoveríte a nezverejníte nikdy), to nasadenie a stres vám ovplyvňuje život mimo pracovného času a často aj zdravie. I preto je pre všetkých slovenských novinárov, ktorí berú svoje remeslo vážne a poctivo, Markov knižný úspech skvelou správou.

 

Marek Vagovič prezentuje knihu Vlastnou hlavou v bratislavskom Martinuse, na prezentácii boli prítomní aj editori knihy Zuzana Petková a Martin Hanus, diskusiu moderoval Peter Bárdy, šéfredaktor Aktuality.sk Foto: Erik Adamson