Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
19. 05. 2020, 10:59

Koronakríza: Prečo si treba zachovať slovenskú cestu

Koronakríza: Prečo si treba zachovať slovenskú cestu

Príchod štvrtej fázy uvoľňovania je opäť príležitosťou vrátiť sa k slovenskému úspechu, ktorý fungoval priam zázračne: mnohé európske krajiny sme v marci predbehli s „lockdownom“ a na celé týždne sme znehybnili krajinu tak, až sme zneplatnili priam prírodný zákon, podľa ktorého sa koronavírus po prvom výskyte šíri exponenciálnym rastom. Veľkú zásluhu mala na tom Pellegriniho aj Matovičova vláda, boli to aj vrcholní politici, ktorí svojím príkladom naučili ľudí nosiť rúška. Ďalším zdrojom úspechu bola aj toľko prepieraná povinná štátna karanténa – tá naozaj nepríjemne zasiahla do života mnohých ľudí, no napriek niektorým excesom bola prijateľnou cenou za to, že sme koronu uzavreli v krajine a nechali postupne vyhnívať.

Ak sa niekomu zdá slovenské uvoľňovanie à la Matovič príliš opatrnícke, stačí sa rozhliadnuť po Európe. Napríklad v Írsku sa iba včera začala prvá fáza uvoľňovania, keď sa otvárajú záhradníctva či stavebniny.

Onedlho tak možno začneme aj s odkladaním rúšok, ale pokiaľ nechceme ohroziť doterajší úspech, je potrebné zachovať najmä dve opatrenia: už síce nedáva zmysel robiť päťtisíc testov denne, ale nasadzovať každý deň testy tak, aby sa ako doposiaľ darilo podchytiť každé potenciálne ohnisko. Najväčší problém nastáva, ak sa objaví nákaza, ktorú by sme nevedeli odsledovať k pôvodcovi.

Preto je rovnako kľúčová ochrana hraníc a spustenie takzvanej smart karantény, keď budú prišelci monitorovaní s pomocou mobilnej aplikácie.

Momentálne v Európskej únii silnie tlak, aby členské štáty zlaďovali politiku otvárania hraníc aj protikoronových opatrení. Tu si však treba dávať pozor. Keby sme v polovici marca vypočuli šéfku Európskej komisie Ursuly von der Leyen, ktorá kritizovala jednostranné zatváranie hraníc zo strany Česka či Slovenska a čakali podľa jej želaní na celoeurópsky jednotný postup, žiaden slovenský zázrak by sa nekonal.

Teraz nemecká kancelárka Angela Merkel navrhuje, aby všetky štáty EÚ zladili svoj boj s koronou zavedením spoločných parametrov. Nemci chcú na celú EÚ napasovať svoj model, z ktorého vyplýva, že ak v priebehu siedmich dní prekročí hranicu 50 nových nákaz na 100 000 obyvateľov, začne sa s rušením uvoľňovania. V slovenských podmienkach by to znamenalo, že uvoľnenia sa odvolajú v prípade, ak sa v priebehu siedmich dní nakazí okolo 2 700 ľudí, teda v priemere takmer 400 ľudí denne.

Lenže takéto pokusy o harmonizovanie korona-politiky sú falošnou cestou: slovenská citlivosť na šírenie vírusu je iná než švédska, ale aj než tá nemecká. Navyše, v každej krajine je iná absorpčná schopnosť nemocníc či iná hustota obyvateľstva, pre každého tak znamenajú rovnaké čísla trochu odlišný typ hrozby. Istá miera európskej koordinácie je žiaduca, ale naďalej to musia byť národné štáty, ktorým patrí aj po odoznení prvej vlny politický primát.

Na snímke minister školstva Branislav Gröhling a premiér Igor Matovič na včerajšej tlačovej konferencii k štvrtej fáze uvoľňovania. FOTO TASR – Martin Baumann

Odporúčame