Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
25. 03. 2020, 11:24

V karanténe žijú celý život. Čo teraz radia klauzúrne mníšky?

V karanténe žijú celý život. Čo teraz radia klauzúrne mníšky?

Pedagógovia, rodičia, psychológovia, rôzni kouči a ďalší sa vyjadrujú, ako prežiť karanténu, respektíve ako vydržať výrazne viac času v domácnosti. Existuje však ešte jedna skupina ľudí, ktorá má k tejto téme čo povedať – klauzúrni rehoľníci a rehoľníčky. 

Na Postoji sme v rámci seriálu o reholiach priniesli rozhovor so sestrou Stellou Máriou Janou Dolníkovou, ktorá žije v kláštore ružových sestier pod nitrianskym Zoborom. V rozhovore, ktorý sme viedli cez mreže, opisuje denný režim zahŕňajúci sedem hodín modlitby, vysvetľuje, aký je rozdiel medzi prísnym a všeobecným mlčaním, čo si o nich myslia ľudia zvonku a mnoho ďalších faktov. 

Zaujímavosťou pritom je, že sestra Stella pred vstupom k ružovým sestrám pôsobila 14 rokov v činnej reholi satmárok, takže si „karanténu“ vybrala úplne dobrovoľne. 

Náš rozhovor bol z jej strany plný nadhľadu a humoru. Keď som sa jej pýtal na vysvetlenie, odvetila: „Podľa mňa je to vnútornou slobodou. Keď človek prijíma to, čo mu Pán dáva, nech je to čokoľvek. A tiež tým, že žije tak blízko Bohu, to je veľmi oslobodzujúce. Keď ste na adorácii pred Eucharistiou a vidíte, ako sa bol Boh schopný skloniť kvôli nám. Vložil sa do kúsku materiálu, v ktorom je všetko. Je to silné, najmä uprostred noci, v tichu, keď ste tam len vy a Boh. Na pár metrov. V tom je možno kúsok tej všednej mystiky.“ 

Ak by ste si chceli nechať od klauzúrnych sestier poradiť, ako naložiť s momentálnou situáciou, je tu viacero možností. 

Klariska z Assisi, sestra Thérese Myriam, tvrdí, že sa ľudia na ich kláštor obracajú s otázkou, ako majú žiť v nútenej izolácii. Podľa nej to majú klauzúrne sestry ľahšie, pretože prijímajú životný štýl zdokonaľovaný po celé veky v cirkvi. Jedným zo základných prvkov je dobré usporiadanie času, ktorý je rozdelený na rôzne etapy pri zachovaní určitej pružnosti, hovorí sestra Thérese Myriam podľa Vatikánskeho rozhlasu.  

„Musíme si však uvedomovať, že samota je časom duchovného boja. Nesmie nás to prekvapovať,“ vraví ďalej sestra klariska s tým, že práve v samote si uvedomujeme, že naše srdce je skutočným bojovým polom. Samotu podľa nej nie je možné prežívať dobre, pokiaľ na sebe necítime pohľad Pána Boha. „Jedine týmto spôsobom v nej môžeme objaviť šťastie a pokoj,“ dodáva rehoľníčka z Assisi. 

„Často prejdú celé mesiace bez toho, aby som opustila náš 8-akrový pozemok,“ vysvetľuje svoj život klauzúrna dominikánska mníška z New Jersey sestra Mary Catharine Perry. O jej postrehoch k aktuálnej životnej situácii napísal portál Zasvätený život

„Ľudia vravia, že túžia po pokoji a tichu. A keď im padne do lona, panikária. Nevedia, ako byť sami. Boja sa konfrontovať svoju ,tienistú stránku‘, tie tvrdé pravdy o samých sebe, ktoré sa im nepáčia. Napĺňajú svoje životy hlukom, aby v ňom utekali od svojich emócií. Život sa nemá žiť v náhlivosti. Využite tento čas, aby ste lepšie spoznali samého seba,“ hovorí sestra Mary Catharine Perry. 

Na snímke Postoja ružové sestry v kláštore v Nitre. 

Odporúčame