Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
31. 03. 2019, 00:26

Návrat syna

Návrat syna

Podobenstvo o márnotratnom synovi (Lk 15,1-3.11-32) štvrtej pôstnej nedele (31.03.2019) je jedným z najkrajších statí Svätého písma. Len tri poznámky.

(1) Je dobré, ak syn prosí o dedičstvo (sv. Ambróz, s. 124). A zdôvodňuje to konštatovaním, že Boh dáva svoje dedičstvo synom, ktorí ho o Božie dedičstvo prosia. Kto prosí, dostane! Posolstvom tohto výkladu je v tom, že je potrebné prosiť Boha o dedičstvo, lebo neprosiť znamená, že ho nedostaneme. Iná vec je, ak dedičstvo premrháme.

(2) Je dobré ostať pri otcovi (Enzo Bianchi, prior z Bose, katolícky kňaz, známy autor kníh o duchovnom živote). Svoje tvrdenie postavil na tomto zdôvodnení: ak syn žiada o dedičstvo, akoby už svojho otca považoval za mŕtveho. Napriek tomuto poníženiu, otec mu dedičstvo dal. Len pri návrate to synovi jemne pripomenul, keď nariadil oslavu: „Lebo tento môj syn bol mŕtvy, ale ožil...“

(3) Prečo sa starší syn, ktorý ostal pri otcovi, správa tak čudne a odmieta sa tešiť z návratu brata? Zdá sa, že v jeho srdci sa ozval „pán“ (čítaj presvedčenie, že on je tu pánom). Tento nešťastný druh presvedčenia je naozaj nešťastím pre mnohých. On je „čosi“, je „niekto“, má „svoje postavenie“, a preto „vždy musí mať pravdu“... Toto je skutočné nešťastie človeka, lebo dokáže zatvrdiť jeho srdce a „zabiť“ v jeho srdci lásku a prajnosť. Syn, ktorý ostal pri otcovi, sa týmto vyfarbil a táto situácia odhalila, aký naozaj je.

Požehnaný pôstny slnečný víkend praje všetkým Ján Duda.

Odporúčame