Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
03. 03. 2019, 21:56

Prečo nezabúdať na Harabina

Prečo nezabúdať na Harabina

Máme za sebou politicky fascinujúci týždeň: prezidentská kandidátka Zuzana Čaputová, na ktorú ešte prednedávnom Igor Matovič aj niektoré médiá tlačili, aby sa vzdala v prospech Roberta Mistríka, sa stala v priebehu niekoľkých dní suverénnou favoritkou volieb. Posledné prieskumy, ktoré mohli byť zverejňované do včerajšieho dňa, jej dokonca namerali zhruba 50-percentnú podporu. Teda ak by sa prvé kolo prezidentských volieb konalo v uplynulých dňoch, Čaputová by mohla rátať so ziskom približne milióna voličov. 

V osobe Čaputovej sa tak v danom okamihu zhmotnila masová túžba po zmene, ktorá vysoko prečísľuje tábor jej podporovateľov (domovských progresívcov, SaS a OĽaNO) a môžeme len tipovať, čo všetko spôsobilo v priebehu februára takýto mohutný posun: nesporne kreatívna kampaň najmä na sociálnych sieťach, ďalej prvé diskusie, ktoré síce sledovalo dokopy len desaťtisíce ľudí, ale už tie vyslali do krajiny emóciu, že voliť sympatickú a kultivovanú Zuzanu je jednoducho „cool“, no a na záver februára odstúpenie Roberta Mistríka v jej prospech.

Táto emócia je nákazlivá, preto má Čaputová v posledných dvoch týždňoch skvelé karty, aby postúpila do druhého kola s historicky najvyšším náskokom pred druhým v poradí (Schuster porazil Mečiara v prvom kole o desať percent, Gašparovič Radičovú o necelých deväť percent, Fico Kisku o štyri percentá). 

Posledné zverejnené prieskumy sú však len momentkou nálad a skutočné výsledky aj poradie na ďalších miestach sa môžu ešte zásadne meniť. V prvom rade, niektoré prieskumy vychádzajú kvôli svojej metodike dopytovania zo značne vyššej účasti v prvom kole, než s akou máme skúsenosti. A po druhé, žijeme v tekutých časoch, keď veľká časť voličov sa nerozhoduje podľa straníckej značky, ale podľa prchavejších sympati a emócií v posledných dňoch pred voľbami.

Obzvlášť dôležitý bude skutočný volebný výsledok muža, ktorý vie, že má len malú šancu stať sa prezidentom, ale chce dosiahnuť (podľa Procházkovho vzoru) čo najlepší zisk, ktorý ho legitimizuje ako lídra novej strany pre parlamentné voľby v roku 2020. Štefan Harabin má zjavne nadšené jadro fanúšikov, podporuje ho takzvaná alternatívna scéna a pri hlavných konkurentoch ako Čaputová a Šefčovič má aj papierovo dobré predpoklady, aby oslovil bývalých voličov HZDS, časť smeráckych voličov, ktorým sa cnie za vulgárnym hejslováctvom v konzervatívnom háve. 

Podľa doterajších prieskumov zamrzol na podpore okolo 12 percent, čo je podstatne menej, než v čo verí Harabin a jeho okolie. Osobne si vôbec netrúfam odhadovať, či sa bude Harabin 16. marca skôr radovať alebo smútiť. Napokon to bude závisieť aj od jeho výkonov vo finálnych televíznych diskusiách – dosiaľ ich mal značne kolísavé, s Krajniakom na TA3 prehral, s Bugárom na Markíze si to zas užíval. 

Harabinova nádej je v tom, že hoci jeho percentuálne zisky v posledných týždňoch príliš nerástli, pomerne jasne sa zvyšoval jeho potenciál. Z dát Focusu, ktoré agentúra poskytla Postoju, vyplýva, že kým miera akceptácie Harabina medzi voličmi bola v januári 21 percent, v druhej polovici februára vzrástla na 30 percent. Len na vysvetlenie, týchto 30 percent zahŕňa dve skupiny voličov, teda tých, ktorí sú už dnes odhodlaní Harabina voliť, ale aj ešte väčšiu skupinu tých, ktorí ho zvažujú ako svojho možného kandidáta.

Aj po poslednom neuveriteľnom týždni, keď Čaputová vyletela z 15 na vyše 50 percent, by bolo ešte predčasné myslieť si, že vzbura proti systému menom Smer môže mať iba čisto progresívno-liberálnu tvár.

Na snímke prezidentský kandidát Štefan Harabin počas predstavenia loga, sloganu a programu v Bratislave 28. januára 2019. Foto TASR – Jaroslav Novák

Odporúčame