Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
29. 12. 2015, 22:11

Smutné čítanie

Smutné čítanie

Počas vianočných sviatkov som si prečítal knihu Ani smrť nerozdelí. Priznávam, na Vianoce by sa hodilo skôr čosi iné. Novinár Matúš Burčík z denníka SME v nej vyrozprával príbeh Oskara Fegyveresa, korunného svedka únosu syna prezidenta Michala Kováča. Bolo to smutné čítanie. Nielen kvôli samotnej udalosti. Bolo mi smutno aj z osobných dejín Oskara Fegyveresa, ktoré nečakane splynuli s dejinami našej krajiny.

 

Keď sa ako priamy aktér únosu prezidentovho syna rozhodol oznámiť orgánom činným v trestnom konaní, čo sa stalo, išlo o spontánny a heroický skutok. Vo veku 26 rokov prekvapil možno aj sám seba. Určite pritom nečakal, že dôsledky tohto rozhodnutia sa s ním budú vliecť celý život. Namiesto niekoľkých mesiacov deväť rokov na úteku za hranicami vlasti. Život štvanca v neustálom napätí z odhalenia, prežívanie v rybárskych chatkách, podnájmoch a penziónoch v Maďarsku, Francúzsku a Švajčiarsku, pokusy o vycestovanie do Kanady a Švédska.

 

Predčasne zosnulý otec, ktorý mu po celý čas pomáhal, pravdepodobná samovražda matky, vražda najbližšieho priateľa a slovenskej spojky Róberta Remiáša, psychické problémy, koketovanie s drogami a hracími automatmi, neschopnosť usadiť a zamestnať sa po návrate do krajiny, dlhy, rozpad dlhoročného vzťahu s priateľkou Adrianou (paradoxne išlo o dcéru vysokého funkcionára SIS), ktorá s ním znášala život na úteku, no po upokojení diania sa ich životy odcudzili...    

 

Keďže sa venujem predovšetkým cirkevným témam, zaujalo ma aj to, že Oskar Fegyveres bol ako „tajný“ členom tímu, ktorý zabezpečoval návštevu pápeža Jána Pavla II. na Slovensku v roku 1995 a podieľal sa aj na kauze Triptych, ktorá mala diskreditovať zosnulého banskobystrického biskupa, vtedajšieho predsedu KBS a Mečiarovho oponenta Rudolfa Baláža.

 

Kniha na príbehu jedného človeka vykresľuje príbeh jednej krajiny. Niekedy by však človek uprednostnil, keby sa do dejín radšej nezapísal.

 

Foto – TASR/Drahotín Šulla

Odporúčame