Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
06. 02. 2019, 11:24

Lipšic tvrdo kritizuje Sakovú

Lipšic tvrdo kritizuje Sakovú

Bývalý minister vnútra Daniel Lipšic dnes veľmi ostro napadol rozhodnutie ministerky Sakovej, ktorá odňala vyšetrovaciemu tímu vyšetrovanie prípravy úkladnej vraždy. Tá mala byť spáchaná voči nemu a prokurátorovi Žilinkovi. Lipšic tiež reagoval na únik informácií z vyšetrovacieho spisu:

„Takýto krok je bezprecedentným zásahom do prebiehajúceho vyšetrovania a bol urobený bez súhlasu či konzultácie s Úradom špeciálnej prokuratúry. Vyšetrovanie úkladných vrážd patrí priamo zo zákona do jurisdikcie Úradu špeciálnej prokuratúry, a sprostredkovane aj Národnej kriminálnej agentúry. Inšpekcia nikdy nevyšetrovala ani nevyšetruje prípady úkladných vrážd – nemá na to ľudskú ani odbornú kapacitu.
Ministerstvo vnútra svoj krok zdôvodnilo snahou zabrániť úniku informácií. Priznám sa, že už ma v poslednom čase unavuje a znechucuje, ako predstavitelia Smeru (za významnej asistencie Kočnerovho nájomného žoldniera Petra Tótha) podsúvajú verejnosti názory, že za únikom informácií sú advokáti poškodených. Je to ľahko overiteľná lož. Vo vyšetrovacom spise sa nachádzajú presné informácie, aké časti spisu a kedy boli poskytnuté advokátom poškodených. Takmer všetky informácie, ktoré boli z vyšetrovania zverejnené, sme v danom čase vôbec nemali k dispozícii. A naopak, mnohé časti vyšetrovacieho spisu, ktoré sme k dispozícii mali, neboli nikdy zverejnené. Koniec-koncov je známe, že o viacerých citlivých úkonoch vyšetrovania boli vopred informovaní oligarchovia blízki Smeru. Tak odkiaľ teda unikajú informácie z vyšetrovacieho spisu?

A ako má úniku informácií zabrániť, ak budú súvisiace prípady vyšetrovať dva vyšetrovacie tímy? Dva oddelené prípady, vyšetrované dvomi samostatnými súčasťami Policajného zboru, by mi umožnili naďalej zastupovať rodinu Jána Kuciaka v prípade vraždy Jána a Martiny. Zároveň by som mal ako poškodený prístup k spisu vedenému na Inšpekcii. Ak by som naozaj vynášal informácie zo spisu, ako by takýto krok zabránil úniku informácií?

Počas môjho pôsobenia vo verejnom živote som bol viackrát konfrontovaný s informáciou o objednávke mojej vraždy. Prvýkrát to bolo potom, ako som v roku 2002 podal dovolanie (sťažnosť pre porušenie zákona) proti podmienečnému prepusteniu M. Černáka z výkonu trestu. Nikdy som nebral tieto informácie príliš vážne. Ak sa nechá človek príliš ovládnuť obavou o svoj život, tak ho to úplne paralyzuje.

Tentokrát však boli pravdepodobne plány na moju likvidáciu zrejme tesne pred realizáciou.

Po tom, ako som v roku 2012 zriadil vyšetrovací tím na vyšetrovanie kauzy Gorila, začala sa proti mne viesť cez rôzne anonymné weby rozsiahla diskreditačná kampaň. Mal som byť agentom vojenského spravodajstva, brať miliónové úplatky či byť v intímnom kontakte s množstvom neznámych žien. Napriek tomu, že tieto diskreditačné materiály (vrátane „komunikácie“ s obvinenou Alenou Zs.) sa ukázali ako sfalšované (a je to celkom zrejmé aj z ich samotného obsahu), predstavitelia Smeru (a aj niektorí z toho „lepšieho“ Slovenska) ich dodnes neváhajú použiť na útoky voči mojej osobe. Osobná nenávisť vo verejnom priestore však nikdy nepriniesla nič dobré.

Krok ministerky vnútra si nijako racionálne neviem vysvetliť. Nemá žiadne vecné ani právne odôvodnenie. Môže smerovať len k snahe zakryť tých, ktorí mohli byť spojení s prípravou vraždy Maroša Žilinku a mňa.

V časoch, keď som bol ešte na Ministerstve spravodlivosti a zažívali sme aj náročnejšie časy v boji proti zločineckým skupinám, tak mi jedna moja veľmi vzácna kolegyňa (dr. Ľubomíra Zlochová) poslala Cicerov citát: „Ten, ktorý sa bojí smrti, nemôže mať nezlomnú dušu.“ Samozrejme, strach nemajú len blázni, ale tento citát vyjadruje presvedčenie, že ak nás strach ovládne, ak nad nami zvíťazí, tak nikdy neurobíme veľké veci, pretože sa dopredu vzdáme.

Tí, čo zavraždili Jána a Martinu, ako aj ich morálni spolupáchatelia z najvyšších miest, chceli, aby sme sa začali báť. Nepíše sa mi to ľahko – mám rodinu, manželku a dvoch malých synov – ale tento boj ja osobne nikdy nevzdám. A som presvedčený, že ani väčšina ľudí na celom Slovensku. Je to dobrý boj. Ján a Martina za neho priniesli najvyššiu obetu. Sme im dlžní v tomto boji pokračovať. Nevzdávajme to!“

Foto: FB profil D. Lipšica

Odporúčame