Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V skratke
15. 01. 2019, 12:40

Ako sa AfD zahnala do kúta

Ako sa AfD zahnala do kúta

Nemecká protestná strana AfD prechádza zaujímavým a zároveň protirečivým vývojom. Na jednej strane vystúpil zo strany André Poggenburg, bývalý šéf AfD vo východonemeckom Sasku-Anhaltsku, ktorý ohlásil založenie novej, radikálnej partaje. Poggenburga už vedenie AfD v minulosti napomínalo, že masívne poškodzuje stranu a posúva ju „do tesnej blízkosti pravicového radikalizmu“.

S Poggenburgom odídu aj ďalší východonemeckí radikáli a v AfD, ktorá sa chystá na svoje rekordné zisky v tohtoročných krajinských voľbách v Brandenbursku, Turínsku a Sasku, mnohí dúfajú, že po tomto očistení sa strane podarí uzatvoriť regionálne koalície s CDU.

Lenže tá istá AfD sa pred pár dňami uzniesla, že ak sa Európska únia do roku 2024 nezmení podľa jej predstáv, tak bude presadzovať „Dexit“, teda vystúpenie z EÚ. A keďže je zjavné, že EÚ sa nechystá pretransformovať podľa požiadaviek AfD (zrušenie europarlamentu, premena Únie na voľný obchodný zväzok a pod.), AfD sa stáva stranou nemeckého brexitu a sama sa vytláča do kúta. Nemci patria podľa prieskumov medzi najproeurópskejšie národy (len päť percent si myslí, že členstvo v EÚ je pre Nemecko zlou vecou), majú na to historické aj pragmatické dôvody.

Hoci vo Francúzsku je odpor voči Bruselu oveľa živší aj masívnejší, Marine Le Pen, francúzska spojenkyňa AfD, z taktických dôvodov „frexit“ odložila do zásuvky, aby cielila aj na umiernenejších voličov. AfD tak práve venovala CDU ten najlepší darček – mnohí nespokojní voliči CDU, ktorí zvažovali, či hlasom pred AfD vytrestať Merkelovú, si to kvôli „Dexitu“ ešte trikrát rozmyslia.     

Na snímke prívrženci AfD počas zhromaždenia v severonemeckom meste Rostock v sobotu 22. septembra 2018 protestujú proti islamizácii. Foto TASR/DPA

Odporúčame