Aj napriek vonkajšiemu útlaku je možné zostať v totalitnom režime vnútorne slobodný.

Atmosféra podzemnej cirkvi vytvárala v spoločnosti navonok neviditeľnú, ale predsa reálnu vnútornú slobodu jednotlivcov.

Obyčajná odvaha bola súčasťou života, keď v totalitnom štáte si musel občan vybrať, ako sa zachová voči režimu. Zázemie tajnej cirkvi pomáhalo budovať jasné postoje.

Kňaz Ladislav Stromček opisuje, čo nasledovalo po jednej jeho reportáži pre západný rozhlas.

Dňa 23. 4. 1988 sa konala v Chráme sv. Víta v Prahe bohoslužba, ktorú možno považovať za oficiálny koniec najväčšej podpisovej akcie za náboženskú slobodu vo východnom bloku.