Uvalenie sankcií na Putina bude politicky deštruktívne, hovorí Kremeľ
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že si ruský prezident, "samozrejme", uchováva svoj plat na účte v ruskej banke Rossija.
Uvalenie sankcií na ruského prezidenta Vladmira Putina a ďalších vysokopostavených predstaviteľov Ruska nebude účinné a bude kontraproduktívne v súvislosti so snahami o zníženie napätia týkajúceho sa Ukrajiny. V stredu to vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého citovali agentúry AFP a RIA Novosti.
"Nebude to bolestivé, ale politicky deštruktívne," uviedol Peskov v súvislí s vyhláseniami amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý nevylúčil uvalenie sankcií na Putina.
Peskov tiež pre novinárov uviedol, že si ruský prezident, "samozrejme", uchováva svoj plat na účte v ruskej banke Rossija.
Napätie medzi Západom a Ruskou federáciou sa začalo vystupňovať po tom, ako ju západné krajiny obvinili, že v blízkosti ukrajinských hraníc zhromaždila vyše 100-tisíc vojakov.
Rusko z eskalácie napätia obviňuje Západ, ktorému predložilo zoznam požadovaných bezpečnostných garancií, v rámci ktorých žiada aj to, aby sa Ukrajina nestala súčasťou organizácie NATO.
Vysokopostavení predstavitelia Francúzska, Nemecka, Ruska a Ukrajiny sa v stredu stretávajú v Paríži, kde budú rokovať o zmiernení napätia v súvislosti so situáciou na Ukrajine.
"Dúfam, že pôjde o dobrý a otvorený rozhovor s maximálnym dôrazom na výsledok," uviedol v stredu Peskov na margo týchto rokovaní v normandskom formáte.
Dnes treba vedieť
Počasie: Dnes bude malá, miestami prechodne zväčšená oblačnosť. Ojedinele sa vyskytnú prehánky a búrky. Bude extrémne teplo a miestami dusno. Denná teplota 32 až 38 stupňov Celzia. Fúkať bude slabý až mierny vietor, pri búrkach zosilnie. (shmú)
Terorista Salah Abdeslam obžalovaný z útokov v Paríži dostal doživotie
Okrem neho usvedčil súd ďalších 19 ľudí. Útoky z hlavného mesta Francúzska v roku 2015 si vyžiadali 130 obetí.
Súhrn udalostí v stredu 29. júna:
- Poslanci posunuli do druhého kola voľby šéfa RTVS Rezníka a Machaja.
- Martin Kramara končí ako hovorca katolíckych biskupov.
- Poslancovi Smeru Ľubošovi Blahovi zablokovali aj osobný profil na Facebooku.
- Ústavný súd preskúma neuznávanie manželstiev homosexuálov uzavretých v zahraničí.
- NATO prizvalo do svojich radov Fínsko a Švédsko.
- USA pošlú do Európy ďalších vojakov a techniku na posilnenie NATO, ohlásil Biden.
Rusko prepustilo 144 zajatých ukrajinských vojakov vrátane obrancov Azovstaľu
„Je to najväčšia výmena zajatcov od začiatku ruskej invázie,“ uviedla na Telegrame vojenská tajná služba Ukrajiny.
Prezidentka Zuzana Čaputová ocenila prizvanie Švédska a Fínska do NATO. Východné krídlo NATO bude podľa nej chránené ešte dôraznejšie. Hlava štátu skonštatovala, že rozhodnutie oboch krajín prišlo v reakcii na vojnu na Ukrajine. „Vladimir Putin chcel rozdeliť a oslabiť Európu, ale dosiahol len to, že sme posilnení o nových členov, jednotnejší ako kedykoľvek predtým,“ uviedla. (tasr)
EÚ chce kompromis, tranzit do Kaliningradu by sa mal vrátiť do normálu
Litva zastavila tranzit tovarov podliehajúcich sankčnému režimu EÚ do Kaliningradskej oblasti 17. júna. Týka sa to napríklad ocele.
Český prezident vymenoval ústavného právnika a poslanca hnutia STAN Vladimíra Balaša do funkcie ministra školstva. Nahradí odstupujúceho Petra Gazdíka, ktorý podal demisiu pre svoje kontakty s obvineným podnikateľom Michalom Redlom. Miloš Zeman vyčíta Balašovi hriechy z mladosti, ale podľa vlastných slov nechcel komplikovať situáciu pred nadchádzajúcim predsedníctvom Česka v Rade EÚ, a preto sa rozhodol ho vymenovať. (tasr)
Súčasný primátor Brezna Tomáš Abel oznámil, že sa bude vo voľbách opätovne uchádzať o dôveru voličov. Do volieb mieri ako nezávislý kandidát podobne ako 49-ročný Peter Kolek, ktorý sa zas bude uchádzať o post primátora Galanty. (tasr)
Ruská štátna duma sprísnila opatrenia proti „zahraničným agentom“
Nové opatrenia umožnia lepšie „brániť ruské záujmy a zaistiť bezpečnosť Ruskej federácie“.
„V predstavách ľudí Rusko vždy predstavovalo všemocnú krajinu, ktorá prevalcuje každého nepriateľa. Investovali ohromné zdroje do vojenskej modernizácie. Ukazuje sa však, že nie sú až takí všemocní. A nie sú už viac schopní ľudí zastrašovať tak ako v minulosti,“ vraví emeritný profesor vojenskej histórie King’s College v Londýne.
