Legislatívny balík Európskej komisie zameraný na reformu niektorých volebných procesov sa týka aj voličov na Slovensku. Po utorňajšom zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli to podľa spravodajcu TASR skonštatoval štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Martin Klus (SaS), ktorý upozornil, že reformy sa dotknú volieb aj referend.

Pripravovaný balík sa týka nového návrhu nariadenia o transparentnosti a cielení politickej reklamy či návrhu na zmenu nariadenia o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií.

Zahŕňa aj návrhy zmien smerníc o volebných právach – aktualizáciu pravidiel pre komunálne voľby a tiež voľby do Európskeho parlamentu (EP) s ohľadom na migrujúcich občanov EÚ. Komisia má ambíciu uzavrieť prípravu tohto balíka do polovice roka 2023.

Ako uviedol Klus, viaceré členské krajiny vyjadrili vôľu spolupracovať pri dotváraní tejto legislatívy – aj za účelom istej miery harmonizácie.

„Slovensko bude mať v roku 2024 supervolebný rok a upozornil som, že táto legislatíva sa dotkne aj debát, ktoré vedieme na národnej úrovni. Osobitne, ak chceme zlúčiť eurovoľby s druhým kolom prezidentských volieb,“ vysvetlil Klus. Podľa zatiaľ nepotvrdených plánov by sa voľby do EP mali konať 9. mája 2024.

Klus spresnil, že zmeny na únijnej úrovni sa týkajú zjednodušenia voľby poštou či umožnenia hlasovania na zastupiteľských úradoch.

„Pri tých európskych prístupoch je dôležité spomenúť, že eurokomisia chce, aby sme harmonizovali náš postoj k financovaniu politických kampaní, financovaniu zo strany európskych politických rodín či dokonca tretích krajín, ktoré sú členmi Rady Európy,“ opísal situáciu Klus.

Upozornil, že niektoré krajiny EÚ sú opatrné najmä ohľadne financovania kampaní zo strany tretích krajín. Poukazujú, že členmi Rady Európy sú aj Rusko alebo Turecko.

Niektoré členské krajiny dovoľujú účasť na eurovoľbách voličom od 16 rokov alebo túto možnosť zvažujú. Na otázku TASR, či sa k nim Slovensko tiež zaradí, Klus uviedol, že toto nie je súčasť harmonizácie a zrejme to aj naďalej zostane v kompetencii národných štátov.

Dodal však, že je potrebné harmonizovať financovanie volebných kampaní, kde sa postupy členských štátov rôznia. Intenzívne diskusie sa podľa neho vedú aj o tom, ako majú prebiehať volebné kampane na sociálnych sieťach.

„Upozornil som, že v tomto priestore dochádza k silným dezinformačným tlakom a potrebujeme adekvátnu európsku odpoveď,“ uviedol Klus.

Digitálnym platformám podľa neho zatiaľ neprekáža, že politické kampane na internete ovplyvňujú rôzne boty, trollovia či falošné užívateľské profily, pričom existuje vážne podozrenie, že dezinformačné online kampane sú často vedené z tretích krajín.