Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
23. január 2022

Týždenný výber šéfredaktora

Ešte stále je šanca, ako sa vyhnúť vojnovej katastrofe

Komentár k dvom aktuálnym témam plus prehľad článkov za uplynulý týždeň, ktoré by vám nemali ujsť.

Ešte stále je šanca, ako sa vyhnúť vojnovej katastrofe

FOTO TASR – Michal Svítok

Tento týždeň priniesol dobrú aj zlú správu.

Pozitívnym signálom je už len to, že americký minister zahraničia Antony Blinken a jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov sa v piatok stretli v Ženeve. A hoci ich rozhovory podľa očakávania nič nepriniesli, Američania prisľúbili, že Rusom písomne odpovedia na ich požiadavky voči NATO a obaja potvrdili ochotu ďalej rokovať.

Popritom však naďalej padali na oboch stranách nebezpečné slová. Ruskí komunisti, ktorých má Kremeľ pod kontrolou, prišli s návrhom, aby Rusko uznalo východoukrajinské Donecko a Luhansko ako nezávislé štáty. Okrem toho Rusko stiahlo z Ukrajiny rodiny ruských diplomatov.

Možno je to len stupňovanie hrozby pre účely diplomatických rokovaní, lenže ak slová a gestá zájdu priďaleko, zužuje sa priestor na mierovú dohodu.

Je jasné, že USA ani Európa nemôžu Rusom vyhovieť v ich nárokoch, aby sa jednotky NATO stiahli z členských štátov východnej Európy a NATO sa zaviazalo, že nikdy neprijme Ukrajinu ani Gruzínsko. Lenže súčasne platí, že ponuka členstva NATO pre Ukrajinu za Bushovej vlády bola od Američanov nezodpovednou provokáciou voči Rusom, ktorí podobne ako iné veľmoci majú svoje prirodzené záujmy aj paranoje.

Každému je pritom jasné, že Nemci ani Francúzi – napokon, v najbližších rokoch ani samotní Američania – nebudú chcieť v NATO Ukrajinu aj s rozorvaným Donbasom, lebo by sa to rovnalo geopolitickému bláznovstvu.

Aj preto sa ponúkajú rozumné riešenia, ako súčasnú krízu využiť na nové usporiadanie vzťahov s Ruskom, ktoré vytvorí stabilitu tým, že sčasti upokojí Rusov a súčasne nehodí Ukrajinu cez palubu.

Analytici Thomas Graham a Rajan Menon v zaujímavom texte pre Politico rozoberajú viaceré možnosti, ako dospieť k novému „paneurópskemu bezpečnostnému poriadku, ktorý zahŕňa Rusko a súčasne redukuje riziká kríz a konfrontácií na kontinente“. Jedným z takých riešení by podľa Grahama a Menona mohol byť formalizovaný záväzok, že NATO najbližších 20 alebo 25 rokov neprijme za svojho člena Ukrajinu ani iný postsovietsky štát.

Samozrejme, takýto záväzok by neznamenal, že západný svet podhodí Ukrajinu Rusku. Naopak, EÚ a USA musia trvať na bezpečnostných garanciách nezávislosti Ukrajiny.

Napokon je aj v našom národnom záujme – ako tento týždeň napísal kolega Jozef Majchrák –, aby „medzi Ruskom a našimi hranicami existovala silná prozápadná Ukrajina“.

Čo prinesie omikron medzi nami

Minister financií Igor Matovič má pravdu, ak hovorí, že v dnešnej situácii nie je povinné očkovanie témou.

Ja sám som koncom minulého roka písal, prečo považujem povinné očkovanie seniorov za legitímny nástroj a na konci dňa možno jediné východisko z covidového marazmu.

V tejto chvíli však takéto debaty nemajú zmysel: omikron je už medzi nami, čoskoro úplne vytlačí deltu a v priebehu najbližších týždňov sa ním na každodennej báze infikuje násobne viac ľudí než predtým pri delte alebo britskom variante.

Matovičov bonus prispel k tomu, že sa na prelome decembra a januára zaočkovalo treťou dávkou mnoho seniorov, čo zaiste pomôže, ale prakticky nič nezmohol s veľkou skupinou nezaočkovaných seniorov.

Dosiaľ sme omikronovú vlnu pozorovali najmä v lepšie či oveľa lepšie zaočkovaných krajinách, takže v tejto chvíli nikto presne nevie, čo spôsobí v našich nemocniciach.

V USA omikron zaplnil nemocnice a počty obetí dosahujú úrovne delty. Naopak, u nášho rakúskeho suseda (kde je vyššia zaočkovanosť po druhej aj tretej dávke než v USA), kde sa omikron masívne rozšíril len o niečo neskôr než v USA, je zatiaľ situácia prekvapivo dobrá.

Najnovšie rakúske dáta ukazujú, že zaočkovaní – najmä po čerstvej tretej dávke či po druhej dávke, od ktorej uplynulo menej ako štyri mesiace – končia na jednotke intenzívnej starostlivosti s oveľa menšou pravdepodobnosťou, než to bolo v prípade delty.

Ale veľmi dobrou správou je podľa týchto dát z Rakúska aj to, že omikron je značne menším nebezpečenstvom aj pre nezaočkovaných – kým na JIS-kách je v priemere 10 ľudí na 1000 nezaočkovaných, pri omikrone je ten pomer 0,58 na 1000.

Omikron tak už viac pripomína chrípku než covid po nakazení deltou, jeho hlavným problémom je však superinfekčnosť – hoci je pre zdravie jednotlivca štatisticky oveľa menším rizikom než predošlé varianty, fakt, že je násobne infekčnejší, znamená, že je naďalej hrozbou pre spoločnosť, ktorú musíme brať vážne.

Inzercia

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.