Bývalý taliansky premiér a miliardár Silvio Berlusconi v sobotu oznámil, že sa nebude uchádzať o prezidentský úrad. Nejasnosti okolo svojej kandidatúry tak ukončil len dva dni pred začiatkom hlasovania o novej hlave štátu, informuje agentúra AFP.

Berlusconi svoj zámer kandidovať ani predtým oficiálne neohlásil. Talianske pravicové strany však v polovici januára vyhlásili, že si želajú, aby sa novým talianskym prezidentom stal práve on.

Expremiér a jeho spojenci viedli v uplynulých týždňoch intenzívnu zákulisnú kampaň, ktorej cieľom bolo získať podporu pre Berlusconiho kandidatúru.

Len málo politických analytikov však verilo, že by mal Berlusconi šancu získať dostatočnú podporu na zvolenie.

Nový prezident nahradí dosluhujúceho Sergia Mattarellu, ktorý je vo funkcii od roku 2015.

Berlusconi, líder stredopravicovej strany Vpred Taliansko (Forza Italia) v sobotu absolvoval virtuálne stretnutie s lídrami ďalších pravicových strán. Počas neho uviedol, že má na zvolenie dostatočnú podporu, avšak v duchu „národnej zodpovednosti“ sa rozhodol nekandidovať.

„Taliansko dnes potrebuje jednotu,“ povedal v súvislosti s pandémiou koronavírusu a dodal: „Svojej krajine budem naďalej slúžiť inými spôsobmi.“

Favorizovaným kandidátom na prezidenta je aj naďalej súčasný taliansky premiér Mario Draghi, bývalý šéf Európskej centrálnej banky (ECB), ktorý je posledný rok predsedom vlády. Draghi však zatiaľ neuviedol, či chce naozaj kandidovať.

Napriek tomu, že strana Forza Italia je súčasťou jeho vládneho kabinetu, Berlusconi v sobotu zopakoval svoje želanie, aby Draghi ostal na svojom súčasnom poste predsedu vlády až do ďalších parlamentných volieb v roku 2023.

„Považujem za nevyhnutné, aby Draghiho vláda pokračovala vo svojej práci až do konca volebného obdobia,“ uviedol Berlusconi vo vyhlásení, ktoré zverejnil jeho hovorca.

Expremiér dodal, že ak bude pokračovať súčasný kabinet, bude môcť zaviesť reformy v daňovom a justičnom systéme, ako aj vo verejnej správe, ktoré krajina prisľúbila výmenou za miliardy eur od EÚ v rámci národného plánu obnovy po pandémii.

Berlusconi ďalej uviedol, že spoločne s Matteom Salvinim, lídrom pravicovej a protimigračnej strany Liga, a Giorgiou Meloniovou, šéfkou krajine pravicovej strany Bratia Talianska, sa bude snažiť nájsť zhodu na takom prezidentskom kandidátovi, ktorý si dokáže zaistiť širokú podporu naprieč politickým spektrom.

Taliansky prezident je volený v tajnom hlasovaní, na ktorom sa podieľa približne 1 000 senátorov, poslancov a zástupcov 20 talianskych regiónov. Hlasovať začnú v pondelok 24. januára. Kandidát na prezidenta musí získať dve tretiny hlasov v prvých troch kolách, avšak vo štvrtom a v každom ďalšom prípadnom kole mu už k víťazstvu stačí nadpolovičná väčšina.

Prezident má v Taliansku prevažne reprezentatívnu funkciu, to sa však mení v časoch politickej nestability – hlava štátu môže rozpustiť parlament, vyhlásiť voľby a vymenovať premiéra.