Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
21. január 2022, 06:21

Lukašenko vypísal referendum o ústavných zmenách, ktoré mu pomôžu upevniť si moc

Jednou z presadzovaných zmien, o ktorých sa bude rozhodovať v referende, je opätovné obmedzenie dĺžky prezidentského mandátu, a to na maximálne dve funkčné päťročné obdobia.

Bieloruský autoritársky prezident Alexandr Lukašenko vypísal vo štvrtok na 27. februára referendum o ústavných zmenách. Tie mu majú umožniť ešte viac si upevniť moc a zostať vo funkcii až do roku 2035.

Jednou z presadzovaných zmien, o ktorých sa bude rozhodovať v referende, je opätovné obmedzenie dĺžky prezidentského mandátu, a to na maximálne dve funkčné päťročné obdobia. Takéto obmedzenie bolo počas Lukašenkovej vlády zrušené. Navrhované pravidlo má však vstúpiť do platnosti až po nástupe „novozvoleného prezidenta“.

Tým Lukašenkovi umožní, aby sa po skončení svojho aktuálneho mandátu v roku 2025 uchádzal o ďalšie dve funkčné obdobia v úrade. Lukašenko je prezidentom Bieloruska už od roku 1994.

Navrhované zmeny zároveň prisudzujú širšie právomoci Celobieloruskému ľudovému zhromaždeniu, čo je inštitúcia formálne zahŕňajúca široké spektrum bieloruskej spoločnosti, ktorá v minulosti združovala najmä predstaviteľov vlády a stúpencov režimu. Tento orgán má podľa navrhovaných zmien fungovať súbežne s parlamentom. Prezident sa automaticky stane jeho členom a ostatní členovia ho budú môcť zvoliť aj do funkcie jeho predsedu.

Ak budú zmeny schválené, bude mať toto zhromaždenie právomoc navrhovať zákony a (ďalšie) ústavné zmeny, voliť členov ústrednej volebnej komisie krajiny, ako aj sudcu najvyššieho súdu. Taktiež bude môcť odobriť vyslanie bieloruských vojakov do zahraničia, ak takýto krok navrhne prezident. Zhromaždenie bude mať tiež právomoc odvolať samotného prezidenta v prípade, že sa zistí, že porušil ústavu alebo spáchal velezradu či iný závažný zločin.

Zmeny počítajú aj so zrušením klauzúl o „neutralite“ a „bezjadrovom statuse“ Bieloruska, ktoré sú aktuálne zakotvené v ústave.

Inzercia

Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská, ktorá proti Lukašenkovi kandidovala v sporných voľbách z augusta 2020, referendum kritizuje. Agentúre AP povedala, že stúpenci opozície plánujú na hlasovacích lístkoch zaškrtnúť všetky možnosti, aby ich tak zneplatnili.

Na schválenie ústavných zmien je potrebné, aby sa na referende zúčastnilo prinajmenšom 50 percent oprávnených voličov a najmenej polovica z nich za zmeny hlasovala.

V Bielorusku vypukli bezprostredne po oznámení oficiálnych výsledkov zmienených prezidentských volieb z augusta 2020 a víťazstve Lukašenka nebývalé masové protesty. Bezpečnostné zložky ich však potlačili silou, hromadným zatýkaním a zastrašovaním ich účastníkov.

Tamojšia opozícia, EÚ a mnohé ďalšie krajiny sveta odmietli uznať Lukašenka za legitímneho prezidenta. Cichanovská sa uchýlila do exilu. Západné krajiny na Lukašenka a popredných predstaviteľov jeho režimu uvalili sankcie.

Dnes treba vedieť

pred hodinou

„Áno, bolo to rýchle, bez zbytočných diskusií … tak trochu bágrom. Pardón. Prečo? Inak by sa to nikdy nepodarilo," píše Igor Matovič na Facebooku o schvaľovaní balíka pomoci rodinám. „Zobrať deťom ich prídavky, daňové bonusy či krúžkovné si skorumpovaný Fico či Pellegrini nikdy netrúfnu."

KRÁTKY PROCES Dnes som sa zobudil s dobrým pocitom. Zaparkovať v pokladničkách rodín s nezaopatrenými deťmi ročne viac...

Uverejnil používateľ Igor Matovic Streda 25. mája 2022
pred 3 hodinami
pred 4 hodinami

„Rusko by nemalo dostať ústupky iba preto, aby sa cítilo menej ponížené. V prípade, ak dôjde k poníženiu Ruska, bude to zodpovednosť iba prezidenta Putina, ktorý sa pre túto vojnu rozhodol. Pokiaľ bude mať Ukrajina odhodlanie bojovať, tak Západ by nemal tlačiť na Ukrajinu, aby sa vzdala časti svojho územia. Samozrejme, je výhodné, aby bol mier uzatvorený čo najskôr, ale nesmie byť podmieňovaný ústupkami zo strany Ukrajiny," tvrdí Milan Krajniak.

pred 4 hodinami

Z prístavu v Mariupole sa údajne chystá vyplávať prvá loď od ovládnutia Moskvou, uviedol nemenovaný proruský činiteľ. Loď bude podľa jeho slov prevážať 3000 ton kovov do ruského prístavného mesta Rostov nad Donom. (tasr)

pred 4 hodinami

Tohtoročnou laureátkou Ceny Václava Havla za ľudské práva sa stala ruská novinárka Marina Ovsiannikovová, ktorá v marci protestovala proti ruskému vpádu na Ukrajinu narušením živého vysielania ruskej štátnej televízie Prvý kanál. Ovsiannikovová si ocenenie prevzala na ceremónii, ktorá sa konala v nórskom hlavnom meste Oslo. (tasr)

Inzercia

Inzercia

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.