Štatistický úrad zverejnil ďalšie výsledky minuloročného sčítania obyvateľstva. Ukazujú náboženské, národnostné aj vekové zloženie Slovenska.

Rímskokatolícke náboženské vyznanie si v sčítaní obyvateľov uviedlo 55,8 percenta obyvateľov, čo je 3,04 milióna obyvateľov. Ide o tristotisíc ľudí menej, ako to bolo v predošlom sčítaní.

Druhú najpočetnejšiu skupinu tvoria obyvatelia bez náboženského vyznania (23,8 %), respektíve 1,3 milióna, a nezistení (6,5 %). Evanjelickú cirkev augsburského vyznania na Slovensku si v sčítaní uviedlo päť percent a gréckokatolícke vyznanie štyri percentá obyvateľov.

Pokles v prípade Rímskokatolíckej cirkvi za posledných desať rokov je zhruba šesť percentuálnych bodov. Najviac rástla skupina „bez vyznania“, až o desať percentuálnych bodov v porovnaní so sčítaním v roku 2011.

Najvyšší podiel katolíkov je v okrese Námestovo

Z cirkví najviac narástli Kresťanské zbory na Slovensku, k tejto protestantskej cirkvi sa prihlásilo o dva a pol krát viac ľudí ako pred desiatimi rokmi. Vtedy mali 7 720 členov, vo vlaňajšom sčítaní si túto cirkev uviedlo 18 553 obyvateľov.

Podľa generálnej riaditeľky Sekcie sociálnych štatistík a demografie na štatistickom úrade Ľudmily Ivančíkovej čísla ukazujú, že ľudia trocha odchádzajú od tradičných náboženstiev.

„V skupine ostatní, alebo iní bolo neuveriteľné množstvo rôznych aj exotických náboženských vyznaní ovplyvnených Indiou, ezoterikou a podobne. Zvyšuje sa nie len podiel bez vyznania, ale ľudia akoby z tradičných cirkví odchádzali aj do iných skupín,“ uviedla Ivančíková. Podľa nej bolo zaujímavé, že tieto početnosti neboli desiatkové, ale stovkové a tisícové.

Katolícka cirkev má najvyššie zastúpenie v severných okresoch Slovenska. Najvyšší podiel rímskokatolíkov je v okrese Námestovo, kde 92,4 percenta katolíkov. Výrazné zastúpenie rímskokatolíkov je aj v okresoch Tvrdošín a Čadca. V každom z nich je katolíkov nad 80 percent.

Naopak najmenší podiel rímskokatolíkov je v okrese Medzilaborce, 8,7 percenta. V tomto okrese však prevládajú gréckokatolíci.

Evanjelická cirkev a.v. má viac ako štvrtinu obyvateľov v okresoch Myjava, Liptovský Mikuláš a Turčianske Teplice.

Gréckokatolíkov je najviac v okresoch Medzilaborce, Stropkov, Sobrance a Svidník.

Bez vyznania je najviac ľudí v Bratislave a v okrese Rožňava.

Rast zaznamenali aj východné náboženstvá

K islamu sa pred desiatimi rokmi prihlásilo 1 934 obyvateľov Slovenska, vlani islam uviedlo 3 862 ľudí.

Stúpol aj počet obyvateľov hlásiacich sa k budhizmu – z 2 530 ľudí na aktuálnych 6 722.

Hinduizmus pri sčítaní v roku 2011 uviedlo 255 obyvateľov, v tom poslednom 975.

Počet ľudí hlásiacich sa k židovskému vyznaniu stúpol len o osem ľudí – z 1 999 na súčasných 2007.

Arcibiskup Zvolenský: Dve tretiny narodených detí sú pokrstené

Na výsledky sčítania reagoval aj predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský.

„Ďakujeme všetkým, ktorí sa pri sčítaní prihlásili k svojmu vierovyznaniu. Vážime si to. Veriaci týmto spôsobom vyjadrujú svoju prítomnosť v spoločnosti, ktorú utvárajú v duchu hodnôt svojho vyznania. Práve náboženská viera mnohých motivuje, aby obetavo pôsobili v oblasti charity, zdravotníctva, školstva a v ďalších priestoroch – na zveľadenie spoločného dobra,“ uviedol v stanovisku bratislavský arcibiskup.

„Z hľadiska záznamov, ktoré cirkev vedie v matrikách pokrstených, môžeme konštatovať, že sme za ostatných desať rokov zaznamenali stabilný, dokonca mierne rastúci trend – tak v rímskokatolíckom, ako aj v gréckokatolíckom obrade. Jediný rok, v ktorom počet katolíckych krstov výraznejšie poklesol, bol práve rok 2020, poznačený výraznými pandemickými obmedzeniami,“ povedal Zvolenský.

Podľa predsedu biskupov z výsledkov vyplýva, že dve tretiny detí, ktoré sa rodia na Slovensku, sú následne pokrstené. „Čo sa týka vyššieho počtu ľudí, ktorí vyplnili kolónku ,bez vyznania‘, iste to odráža sekularizáciu spoločnosti. Pre veriacich je to v každom prípade motivácia intenzívnejšie evanjelizovať, aktívne žiť svoju vieru.“

Počet veriacich z Evanjelickej cirvki augsburského vyznania klesol o pol percentuálneho bodu. „Teší nás, že sa výrazne spomalil pokles počtu členov pri predchádzajúcom sčítaní,“ uviedol v stanovisku Zbor biskupov Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. 

„Zároveň treba jednoznačne skonštatovať, že za posledných 10 rokov sme stratili 29 343 evanjelikov. Tento stav nemôže tešiť nikoho z nás a je pre nás veľkou misijnou a pastorálnou výzvou. Situáciu, aj vzhľadom na neustále stúpajúce počty obyvateľov bez vyznania, vnímame ako vážnu. Je to impulz spojiť sily všetkých členov ECAV, k vydávaniu dobrého svedectva viery a viesť všetky generácie k evanjelickému kresťanskému životu.“

Ku gréckokatolíkom sa prihlásili v sčítaní štyri percentá obyvateľov. „Výsledky vnímam veľmi pozitívne. Je to dôkaz toho, že naša cirkev je živá, hoci sa ako každá iná borí s rôznymi problémami,“ hovorí najvyšší predstaviteľ gréckokatolíkov na Slovensku arcibiskup Ján Babjak. „Sčítanie sa uskutočnilo v pandemickej dobe, ktorá významne poznačila pastoráciu, ale aj napriek tomu počet gréckokatolíckych veriacich v porovnaní s rokom 2011 narástol o 5,5 percenta.“

Národnosť

Na otázku o príslušnosti k národnosti odpovedalo 5 153 712  obyvateľov.

Z celkového počtu trvalo bývajúcich si maďarskú národnosť uviedlo 7,75 percenta obyvateľov (422,1 tisíca), rómsku 1,23 percenta (67,2 tisíca), rusínsku 0,44 percenta, t. j. 23,7 tisíca, ukrajinskú 0,17 percenta , t. j. 9,4 tisíca, a českú 0,53 percenta (t. j. 29-tisíc).

Najvyšší podiel slovenskej národnosti je v Žilinskom kraji, kde až 95 percenta obyvateľov kraja uviedlo slovenskú národnosť, najmenší podiel má slovenská národnosť v Nitrianskom kraji (70 %).

Ďalšiu národnosť uviedlo 306 175 obyvateľov Slovenska, t. j. 5,6 percenta obyvateľov. Slovenskú národnosť si ako ďalšiu uviedlo 55 496 obyvateľov, čo predstavuje 1 percento z celkového počtu trvalo bývajúcich na Slovensku, ale 18,1 percenta z obyvateľov, ktorí si uviedli aj ďalšiu národnosť.

Maďarskú národnosť si ako ďalšiu národnosť uviedlo 34 089 obyvateľov, čo predstavuje 11,1 % obyvateľov, ktorí uviedli aj ďalšiu národnosť, rómsku uviedlo 88 985 obyvateľov, čo predstavuje 29,1 % obyvateľov, ktorí uviedli aj ďalšiu národnosť, rusínsku uviedlo 39 810 (13,0 %), nemeckú 5 255 (1,7 %) a  českú 16 175 (5,5 %)  obyvateľov.

Otázku o ďalšej národnosti vypĺňali najčastejšie obyvatelia Prešovského (12 %) a Košického kraja  (9 %).

Veková štruktúra

Viac ako dve tretiny obyvateľov Slovenska (67 %) patria do vekovej skupiny 15 až 64 rokov. Vo vekovej skupine 0 až 14 rokov je 15,9 % populácie, najstaršiu skupinu obyvateľov nad 65 rokov tvorí 17,1 % ľudí.

Materinský jazyk

Takmer 82 percent obyvateľov si uviedlo materinský jazyk slovenský, 4 456 102 obyvateľov. Ďalšími najpočetnejšími materinskými jazykmi sú maďarský 462 175 (8,5 %) a rómsky 100 526 (1,8 %). Ostatné materinské jazyky tvoria podiely menšie ako 1 %.

Posunkový slovenský jazyk si ako materinský jazyk uviedlo 1 835 obyvateľov.

Slovenský materinský jazyk má najvyšší podiel v Žilinskom a Trenčianskom kraji (viac ako 90 %), maďarský materinský jazyk má najvyšší podiel v Trnavskom a Nitrianskom kraji (vyše 20 %) a rómsky materinský jazyk v Prešovskom a Košickom kraji (nad 4 %).

Krajina narodenia

Takmer 96 percent (95,8 percenta) obyvateľov sa narodilo na Slovensku, 3,9 percenta v zahraničí (0,3 % je nezistená krajina narodenia).

Najpočetnejšiu skupinu narodených v zahraničí predstavujú obyvatelia Slovenska narodení v Českej republike (vyše 108-tisíc) a viac ako 13-tisíc sa narodilo v Spojenom kráľovstve, Maďarsku a na Ukrajine.

Prezentácia všetkých výsledkov, ktoré dnes zverejnil štatistický úrad: