Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
18. január 2022

Prekonanie covidu

Odborníci sa nezhodujú, či má zmysel skrátiť jeho uznávanie len na 90 dní

V ankete odpovedajú Norbert Žilka, Miloš Jeseňák, Martin Kršák, Alexandra Bražinová a Richard Kollár.

Odborníci sa nezhodujú, či má zmysel skrátiť jeho uznávanie len na 90 dní

Väčšina sveta zatiaľ administratívne uznáva prekonanie ochorenia covidu ako formu ochrany pre človeka na obdobie pol roka. Niektoré krajiny tak dokonca v istých prípadoch robia až rok po pozitívnom teste. Slovensko sa však plánovalo v tomto smere postaviť na čelo krajín s najprísnejším režimom a uznávať prekonanie v rámci covid pasu miesto 180 iba 90 dní, aj to pri covide zistenom výlučne prostredníctvom PCR testu.

Obdobie ochrany pol roka by platilo len pre tých, čo prekonali covid po dvoch dávkach vakcíny.

Na rozdiel od prekonania covidu Slovensko uznáva ochranu dvoch dávok vakcíny na deväť mesiacov. Aj tu však došlo k skráteniu z pôvodných dvanástich. Niektoré štáty v tomto smere idú ešte ďalej a bez booster dávky skracujú platnosť covid pasu pre očkovaných na sedem (napr. Francúzsko), respektíve šesť mesiacov (napr. Rakúsko).

Hoci skrátenie lehoty od prekonania ochorenia z pol roka na polovicu presadil minulý týždeň na vláde minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, od stredy 19. januára ešte platiť nebude. Nová vyhláška Úradu verejného zdravotníctva avizovanú zmenu nateraz nezaviedla a dočasne ju odložila. Vysvetľuje to dohodou rezortu zdravotníctva s konzíliom odborníkov.

Čítajte tiež

Medzičasom sa však v prípade uzdravených z covidu menia opatrenia v Nemecku. Odborníci z Inštitútu Roberta Kocha skrátili obdobie ochrany pre neočkovaných prekonavších z dôvodu nižšej ochrany pred reinfekciou variantom omikron tiež len na tri mesiace, podobne ako to zvažovalo slovenské ministerstvo zdravotníctva.

Odborníkov sme sa preto opýtali:

Pokladáte uznávanie prekonania covidu len na obdobie 90 dní od pozitívneho PCR testu za správne?

Vo svojich odpovediach sa nezhodujú. Kým časť oslovených odborníkov sprísnenie v tomto smere nepovažuje za opodstatnené a podložené dostatočným počtom dát, podľa iných je pre nastupujúcu vlnu omikronu a možnosť reinfekcie prekonavších podobné opatrenie namieste.

V ankete odpovedajú neuroimunológ Norbert Žilka, imunológ Miloš Jeseňák, infektológ Martin Kršák, epidemiologička Alexandra Bražinová a matematik Richard Kollár.

Norbert Žilka, neuroimunológ, riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV

Za správne považujem rozhodnutie, pokiaľ sa opiera o poznatky získané z našich nemocníc alebo z domácich epidemiologických analýz. Existuje pomerne málo štúdií ukazujúcich, ako často reinfekcia vedie k hospitalizácii pacientov. Tie však nenaznačujú, že by pacienti, ktorí prekonali reinfekciu, reprezentovali významnú skupinu hospitalizovaných. Takže zatiaľ môžem vychádzať len z publikovaných informácií a tie skôr naznačujú, že sprísnenie v tomto smere nie je opodstatnené.

Čítajte tiež

Miloš Jeseňák, imunológ, Univerzitná nemocnica Martin

Vzhľadom na nastupujúcu vlnu variantu omikron, akumuláciu viacerých klinicky významných mutácií a oslabenú ochranu po prekonaní COVID-u spôsobeného inými, predchádzajúcimi variantmi je toto skrátenie namieste a správne. Kombinácia očkovania a prekonania, tzv. hybridná imunita, má ochranný efekt dobrý, preto je interval 180 dní správny.

Je nevyhnutné sledovať situáciu a podľa toho, ako sa bude vyvíjať, ako bude stúpať počet nielen infikovaných, ale predovšetkým hospitalizovaných, bude treba flexibilne upravovať jednotlivé intervaly, ako aj stratégiu. To má zabezpečiť čo najlepšiu ochranu jedinca, spoločnosti, zdravotníckeho systému a zraniteľných jedincov, ktorí buď nenadobudli dostatočnú ochranu po prekonaní infekcie, po očkovaní, alebo nemohli byť zo zdravotných dôvodov očkovaní. 

Alexandra Bražinová, epidemiologička, prednostka Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského 

Z epidemiologického hľadiska má význam skrátiť obdobie po prekonaní covidu-19, počas ktorého sa človek považuje za chráneného imunitou. Pri momentálne sa šíriacom omikron variante je riziko reinfekcie 5-násobne väčšie ako pri delta variante. Máme dôkazy, že imunitná ochrana po prekonaní infekcie nechráni natoľko spoľahlivo ako pri predchádzajúcich variantoch. Čím dlhší je interval od poslednej infekcie, tým menej je človek chránený imunitou získanou prekonaním tohto ochorenia.

Pri rozhodovaní o stanovení intervalu, keď sa človek považuje po prekonaní covidu-19 infekcie za chráneného imunitou, však vstupujú do hry aj iné hľadiská, a to najmä čo je spoločensky a v našom prostredí aj politicky prijateľné. Predpokladám, že zostaneme pri 180-dňovom intervale. 

Inzercia

Richard Kollár, matematik, spoluzakladateľ iniciatívy Veda pomáha – COVID-19

V otázke uznávania prekonania ochorenia odporúčam koordinovať naše opatrenia s ostatnými európskymi krajinami, najmä našimi susedmi. Nie som si vedomý žiadnych poznatkov z vedeckých štúdií, ktoré by označovali ako bezpečné obdobie práve 90 dní po prekonaní ochorenia. 

Martin Kršák, infekt​ológ, University of Colorado

Rozdelil by som to na tri dôležité okruhy problémov: 1. čo nám prekonaná infekcia u jedinca povie o tom, či je hrozbou pre zahltenie nemocníc a ventilátorov; 2. čo nám prekonaná infekcia povie o schopnosti jedinca roznášať po prípadnej ďalšej expozícii v porovnaní s vakcínami; 3. ako nám individuálny prístup prekonavších pomáha zvládnuť pandémiu.

1. Na rozdiel od očkovaných, u ktorých môžeme len tušiť, kto by mohol pri expozícii imunitne a/alebo fyziologicky zlyhať – pri prekonaní vieme takmer presne, ako sa kto s expozíciou dokázal vyrovnať. U tých, ktorí vírus prekonali pred očkovaním, to dokonca vieme posúdiť aj v zmysle, že boli imunologicky úplne nepripravení, a teda ďalšie expozície zvládnu v drvivej väčšine už len lepšie.

Našťastie, aj u očkovaných vieme, že po určité obdobie je tých jedincov, ktorí zlyhajú, 10- až 20-krát menej ako bez očkovania. Áno, u prekonaných majú niektorí odborníci výhrady, čo sa týka nekonzistentnej úrovne expozície (objemu vírusu, ktorému boli vystavení), avšak ani táto teória nie je jednoduchá, jasná alebo čierno-biela. Jedinec, ktorý je vystavený vírusu do tej miery, že ho začne replikovať vo vlastnom organizme, má totiž možno viac času zmobilizovať obranu, a preto môže mať ľahší priebeh, avšak to je v skutočnosti o to viac známkou, že jedinec je definitívne schopný kompetentne čeliť tomuto vírusu.

Tiež vieme, že už prekonanie plus jedna dávka predstavujú lepšiu ochranu ako dve dávky – čiže hra na dve dávky plus prekonanie zabezpečujúce stále len 6 mesiacov je nepodložená, najmä keď zhruba to isté platí pri dvoch dávkach bez prekonania.

Z tohto pohľadu by som preto podporil dlhšie obdobie, rovnako ako v ostatných krajinách, ktoré to tak majú. Čisto teoreticky by sa dalo povedať, že aj neobmedzené, avšak to nie je ideálne a ani vhodné vzhľadom na faktory, ktoré spomeniem v bodoch nižšie.

2. Na otázku, ako prekonavší roznášajú vírus, nemáme robustné dáta ako v prípade očkovaných. Vyššia hladina slizničnej obrany u prekonaných by mohla pomôcť, avšak to sú bez objektívnych pozorovaní len dohady. Na toto by sa skrátka bolo treba vedecky sústrediť, už len preto, že táto vedomosť bude bez debaty do budúcna potrebná.

Fakt, že nám konkrétne v tomto bode naozaj urgentne chýbajú dáta, bol zhrnutý v dokumente ECDC z marca 2021 a nič výrazné sa nezmenilo ani podľa posledných odporúčaní v aktualizovaných autoritatívnych súhrnoch informácií, ktoré sa k tomu doteraz nevedia fundovane vyjadriť.

Keďže vieme, že prekonanie infekcie sa s následným očkovaním nevylučuje, a po miliardách podaných vakcín tiež vieme, že sú efektívne a aj v porovnaní s inými vakcínami bezpečné, nie je prečo nezvýšiť si časom osobnú ochranu a zároveň aj ochranu pred ďalším prenosom.

Siliť to do troch mesiacov bez toho, aby si ľudia, ktorí toho majú počas pandémie v bežnom živote tak či tak až-až, však nemá zmysel a ani podporu v odbornej literatúre.

Áno, mnohí laici namietajú, že preniesť sa dá vírus aj po vakcinácii, a majú pravdu, avšak preniesť na desiatich alebo preniesť na dvoch je jasný rozdiel a tiež je rozdiel preniesť „plný tanier“ replikácie schopného vírusu alebo „dve lyžičky“.

Čítajte tiež

3. Otázka, ako nám prístup jednotlivcov pomáha zvládnuť pandémiu, je najspornejší bod. Ale aj tu by som bol za to, aby tí, čo nastavujú pravidlá, udržali tých najustráchanejších medzi sebou v rozumnom rozmedzí. Mikromanažment nám tu po celý čas pandémie iba škodil.

Tí, čo s očkovaním nemajú problém, musia kvôli nemu iba zbytočne čeliť rôznym byrokratickým prekážkam, čo ich unavuje a často vystavuje ťažkostiam v bežnom živote, zatiaľ čo tých, ktorí sa pred očkovaním potia, to akurát utvrdzuje v ich presvedčení, že prehnaný nátlak je známkou nekompetencie a nedôveryhodnosti. Preto zastávam názor, že ľuďom treba pomôcť, nie im život ešte viac sťažovať.

Zároveň však chápem a aj podporujem pohľad, že ľudia tiež majú zodpovednosť za vlastnú pomoc okolitej spoločnosti. Preto však hovorím, že len čo jedinec ukáže dobrú vôľu tým, že sa v rozumnom intervale dá po prekonaní ešte aj zaočkovať, a tým ukáže ochotu aj schopnosť rozumne zhodnotiť situáciu – netreba ho už ďalej šikanovať nezmyselnými časovými obmedzeniami.

Chápem, že momentálne v tomto zohráva rolu aj iminentný nástup omikronu, avšak tam by som to tiež radšej riešil tak, že tí, čo majú reálne celkom slušnú ochranu aj postoj k pandémii, nebudú čeliť ďalším problémom. Tí, čo sú tvrdohlavo nezodpovední, tiež nemusia čeliť problémom od vlády, avšak v rámci prípadnej potreby ambulantnej liečby alebo hospitalizácie by sa mali podieľať aj finančnou spoluúčasťou na výdavkoch, ale tiež zníženou preferenciou v prípade triáže pri nedostatku nemocničných miest a/alebo ventilátorov.

Ak tvrdia, že očkovanie naozaj nepotrebujú, tak sa nemajú čoho báť. V USA sa hovorí: „Put your money where your mouth is“ (Stavte svoje peniaze na to, čo hovoríte), inak vám nemáme prečo veriť.

 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.