KOMENTÁR: Čo priniesli Mikloškove percentá

Takmer päť a pol percenta pre Františka Mikloška v prvom kole možno je pre niekoho sklamaním. Voľby však nie sú len o víťazoch a percentách, ale najmä o ideách a schopnosti mobilizovať. Z tohto pohľadu je tento výsledok povzbudením.

Najskôr si treba raz a navždy uvedomiť, že príslušnosť ku Katolíckej cirkvi na Slovensku neznamená automaticky plus pre tých, ktorí jej zásady bez výhrad rešpektujú. Je to tak z dvoch dôvodov. Mnoho veriacich stále oddeľuje duchovný život od verejného života. Mnoho veriacich nevidí dilemu medzi životom viery a podpore kandidátov, ktorí jej princípy ukážkovo popierajú. A po druhé. Cirkevná hierarchia po skúsenostiach z komunizmu má stále v podvedomí obavu z otvoreného angažovania sa vo verejnom živote, aby politici neiniciovali také kroky, ktoré by obmedzili jej náboženskú slobodu. Situácia v tomto smere sa však postupne zlepšuje.

Viac ako bedákanie treba zdôrazniť pozitíva Mikloškovej kampane.
Napriek tomu, že nemal podporu žiadnej veľkej politickej strany, nemal dostatok peňazí na premyslený marketing, dokázal za pomoci občianskych aktivistov naviazať na seba viac ako stotisíc hlasov. Toto poznanie je veľmi dôležité. Tento výsledok ho totiž v prípade politickej strany posúva do parlamentu.
Prvý raz sa do volebnej kampane otvorene zapojili cirkevní hodnostári (síce len ako súkromné osoby). Nie bez úspechu. Najviac hlasov získal Mikloško v okresoch Spišskej diecézy, cez desať percent dostal v Námestove, Dolnom Kubíne, Ružomberku a Kežmarku. Nikde inde na Slovensku sa mu toto nepodarilo. Že ich získal v tejto diecéze, to nie je náhoda. Práve odtiaľ sa mu totiž dostávalo pravidelne zo strany hierarchie podpory (priamo biskup Imrich, súdny vikár Duda, blogeri Lettrich a Ziolkovský, nepriamo biskup Tondra). Ukazuje sa, že vhodne načasované a dobre naformulované posolstvá zo strany Cirkvi stále nachádzajú adresáta.
Prvý krát sa jednou z hlavných tém volieb stala téma ochrany života od počatia po prirodzenú smrť. Tak, ako v čase Druhej svetovej vojny boli hrdinami tí, ktorí zachraňovali príslušníkov židovského národa pred koncentračnými tábormi a genocídou; dnes je rovnako nevyhnutné zachraňovať proti vôli väčšiny nenarodených, starých a trpciacich. Postoj k tejto otázke je jednou z kľúčových tém súčasného katolicizmu. Pri ochrane života od počatia po prirodzenú smrť, ochrane tradičnej rodiny a manželstva, či ochrane práva rodiny na výchovu svojich detí sa jednoducho neustupuje. Pápež Benedikt XVI. to pravidelne zdôrazňuje. Preto aj do budúcnosti ostáva našou povinnosťou odmietať politikov, ktorí presadzujú relativistickú morálku.

Povedzme si však aj o negatívach.
Najväčším negatívom je skutočnosť, že KDH nedokázalo priznať, že podpora Ivety Radičovej v prvom kole bola veľká chyba a podporiť Františka Mikloška. Touto voľbou sa postavili nielen proti náuke viery a mravov Katolíckej cirkvi, ale predovšetkým proti vlastným voličom, ktorých väčšina sú praktizujúci katolíci.
Mikloškov zisk je stratou pre KDH, čo samo o sebe nehrá žiadnu rolu. Problém vzniká, ak si uvedomíme, že elektorát kresťanských demokratov sa pohybuje do desať percent. Keďže KDH a KDS sa uchádzajú o priazeň tej istej skupiny voličov, reálne hrozí, že po ďalších parlamentných voľbách kresťanská demokracia v parlamente zastúpená nebude. Ak majú politici KDH a KDS aspoň trochu zdravého rozumu, mali by sa usilovať o úzku spoluprácu a do parlamentných volieb ísť v koalícii.
František Mikloško napriek všetkým pozitívam pôsobil v záverečných televíznych debatách trochu mdlo a nedokázal vždy pružne reagovať na položené otázky.

Pred druhým kolom sú Mikloškovi voliči postavení pred neľahkú dilemu. Jeho postoj nepodporiť Ivetu Radičovú najmä z ohľadom na dosiahnuté výsledky považujem za správny. Bolo by bizarné, ak by praktizujúci katolíci hlasovali za katolíčku, ktorá presadzuje relativistickú morálku a žije vo verejnom konkubináte. Jasnejší signál, že náukou viery a mravov Katolíckej cirkvi pohŕda, len ťažko nájdeme. Obávam sa, že pred druhým kolom máme len dve možnosti. Nevoliť alebo podporiť Ivana Gašparoviča. Ktorá možnosť nakoniec zvíťazí, ukážu nasledujúce dva týždne.

Anton Ziolkovský
Foto: povazska-bystrica.otvorene.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo