Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
03. január 2022

Televízny film Jozef Mak

Tak veľa utrpenia! No akoby niečo k nemu chýbalo

Príbeh Jozefa Maka pripomína v niečom starozákonnú Knihu Jób. Aj Mak by mohol vzlykať: „Ako voda plynie moje utrpenie.“

Tak veľa utrpenia! No akoby niečo k nemu chýbalo

Jozef Mak v podaní Dávida Hartla. Foto RTVS

V prvý deň nového roka uviedla RTVS premiéru filmu Jozef Mak. Vznikol na základe románu Jozefa Cígera Hronského. Románu notoricky známeho, lebo dlho to bolo povinné čítanie, možno je ním dodnes.

Samotná ambícia urobiť z klasického slovenského románu film je naozaj dobrá. A treba ju oceniť. Veľa divákov si film isto pozrelo aj preto. Slovenská literatúra má dosť veľkých príbehov hodných sfilmovania.

A slovenská filmová tvorba má mať takéto ambície.

Hronského román sa dá napríklad pri maturite zo slovenčiny opísať pár slovami: Jozef Mak je obyčajný človek, stíha ho však jedno utrpenie za druhým, ale on to všetko pokorne vydrží. A ešte možno pridať citát zo záveru knihy: „Trp, Jozef Mak. Človek-milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“

No ten román je oveľa košatejší a má silný príbeh, viacero línií a aj obsah, ktorý ide nad samotný príbeh.

No ako Jozefa Maka dať do filmovej podoby? Scenár napísal Ondrej Šulaj, ktorý má za sebou viacero scenárov slovenskej literárnej klasiky. A režíroval Peter Bebjak, ktorý si trúfa na filmy či seriály najrôznejších žánrov. A dokáže vytvoriť aj vážny film s umeleckými ambíciami aj ľahší divácky trhák.

Už mená skúsených tvorcov napovedali, že pôjde o dôležitú vec, niečo, čo patrí do archívu verejnoprávnej televízie a čo budú pozerať celé generácie slovenských maturantov, ktorým sa nechce čítať knihu.

Príbeh Jozefa Maka je zasadený do veľmi ťažkého obdobia pre Slovákov, do prelomu 19. a 20. storočia. Odľahlé horské dediny sú chudobné, zaostalé, komunity ničí alkohol, násilie v rodinách, viera sa mieša s poverami a strašná krutosť je aj v medziľudských vzťahoch. Navyše sa stupňuje maďarizácia, rušia sa slovenské školy, pragmaticky založení ľudia si pomaďarčujú mená, chcú podnikať, presadiť sa, nevidia preto zmysel v presadzovaní svojej slovenskej identity. A tí, ktorí to robia, sú zas často smiešni či detinskí.

Žiadna selanka. Žiadna dedinská idylka. Žiadna veľká perspektíva.

Aké možnosti má človek v takejto biede?

Jozef Mak s Julou, jedna z najsilnejších scén filmu. Foto RTVS

Jozef Cíger Hronský jednu z možností opísal vo svojom románe o človekovi-milión. V závere knihy, keď Jozef Mak zažíva asi najväčšiu životnú stratu, keď mu umiera človek, ktorého lásku a oddanosť nevedel dlho doceniť, Hronský svojmu hrdinovi prikazuje: „Nemožno ti utiecť, darmo, počúvať musíš, lebo si tu. Nuž vedz, že sa ešte všetko neskončilo. V románoch bývajú takéto veci ukončené. V románoch sa s Jozefom Makom niečo také musí stať, aby ho viac na svete nebolo. Lenže život je nie román, život je bralo, dolina, vrchy, kláty, sekera, náruživosti, chlieb a inoväť, a všetky tieto veci nie sú iba kulisy, aby sa dali hocijako postrkovať, ako sa fantázii páči. Nuž nemôžeš len tak zmiznúť, Jozef Mak.“

Krátka osobná odbočka. Čítala som tú knihu kedysi v osemdesiatych rokoch, v rámci povinného čítania. Bola som v podstate ešte len na začiatku svojho dospelého života, o životných trápeniach som ešte veľa nevedela a zrazu človeku prikážu čítať takú ťažkú knihu! Lenže kniha vo mne vôbec neprivodila beznádej ani pocit, že život je len plný utrpenia a bolesti a že presne taký bol aj ťažký život Jozefa Maka. Matne si pamätám, že moje pocity boli skôr opačné.

Ale keď som si pozrela nový film Jozef Mak, cítila som sa ubitá. Jedno trápenie za druhým, jedna ukrutnosť za druhou, jedna rana osudu za druhou.  

Silná je línia ľúbostného príbehu s Marušou, ktorá ho nevyčká a potom je z nej škaredá a skazená žena. Zdieľať

Áno, mladý muž, vlastne výzorom skôr odrastený chlapec, vzdoruje, nepoddáva sa, ale ani nerebeluje, nebúri sa, len to tak nejako nesie. Nie je čas zamýšľať sa nad nepriazňou osudu.

Občas to už vyzerá dobre, napríklad sa črtá svadba z lásky či nový domov, ale opäť vidíme ďalšie utrpenie, ešte horšie, ako bolo to predchádzajúce. Akoby sa tvorcovia masochisticky vyžívali v tom, akým utrpením nás ešte prekvapia. Hoci sa držia knihy, tá má však oveľa väčšie presahy a pestrejšie i presnejšie charaktery, hlbšie motívy, viaceré línie.

A keď nám filmári chcú dopriať oddych od utrpenia, tak vidíme poetický záber na slovenské hory. Môžeme si trochu oddýchnuť od ľudskej biedy.

Film je pekne spravený, a veď naozaj pekné sú aj tie zábery na drsne krásnu krajinu, na chalupy zo zubereckého skanzenu, na pastiersky či drevorubačský život.

A aby sme my diváci nezabudli, že je v tom všetkom aj silnejší odkaz, tak ženský hlas v pozadí číta z Hronského knihy pasáže o tom, ako človek-milión musí trpieť a vydržať všetko.

Možno mohli byť filmári menej pietni k tomu románu a text odvážnejšie uchopiť. Skúsiť to možno inak, aby to bolo aj pre diváka, ktorý nie je odchovaný iba televíznymi pondelkami, ale aj Netflixom.

Inzercia

Film nie je ani z tých prudko artových. Ako televízny film chce logicky zasiahnuť čo najširšie publikum. Nemá teda veľa metaforických či filozofujúcich ambícií. Ide skôr po príbehovej línii. Ako sa Jozef Mak narodil, ako vyrastal, ako musel odísť z domu a prebíjať sa životom. Taká sociálna dráma.

Silná je línia ľúbostného príbehu s Marušou, ktorá ho nevyčká a potom je z nej škaredá a skazená žena, ktorá by chcela svoju lásku získať späť.

Judit Bárdos v úlohe Maruše. Foto RTVS

Popri tejto líniu trochu zaniká oveľa nenápadnejší vzťah Jozefa Maka k žene, ktorá je mrzáčka, bitá vo svojej rodine, dedinou podceňovaná a Jozefom Makom vlastne ani nemilovaná. Zoberie si ju za ženu, ale je to len z akéhosi vzdoru, osamelosti či odovzdanosti. Nič od tohto vzťahu veľmi nečaká, berie ho možno ako ďalší úder osudu a prostriedok na naplnenie náruživosti.

Ale práve táto pokorná milujúca žena bola napokon pre jeho život kľúčová a Jozefa Maka zmenila.

V románe sa dočítame, čo sa dialo v duši Jozefa Maka, keď z jeho ženy vyprchával po druhom pôrode život: „Nech len Jula nejako zvie, že i robotník má srdce, hoc ho ukazovať nemôže, ako by mohol ukazovať človek krehkejší alebo chlapec nevážny. Má v srdci i tepla dosť, i mäkkosti, má v srdci dosť lásky – a to nielen pre túto chvíľu –, hoc sa láska ťažko rodila, ale tým je čistejšia a bezpečnejšia, usadlejšia, na ktorú možno prisahať.“

Čitateľ vie, že Jozef bude po tejto skúsenosti iný. Lebo „v srdci má dosť lásky, a to nielen pre túto chvíľu“. Zdieľať

Tak sa píše na konci knihy a to je katarzia, z čitateľa padne ťažoba. Čitateľ vie, že Jozef bude po tejto skúsenosti iný. Lebo „v srdci má dosť lásky, a to nielen pre túto chvíľu“.

Táto línia je však vo filme stratená v mori trápenia a ťažkých krížov, ktoré sa na Jozefa Maka valia. Hoci sú tu aj z tejto línie silné momenty – keď Jula spolu so svojím synom v zime a vetre vyčkáva celé dni svojho muža, ktorý sa má vrátiť z väzenia. A dočká sa, no potom spolu kráčajú vedľa seba, potešení, zaskočení, ale Jozef Mak ešte nevie, čo s tým citom, ktorý v ňom dozrieva.

Možno silný motív oslabuje aj to, že herečka, ktorá hrá Makovu postihnutú ženu, nevyzerá ako všetkými podceňovaná mrzáčka: naopak, hrá ju pôvabné a milé žieňa. Možno aj preto divák celkom nerozumie Makovmu chladu a odstupu, s akým sa k nej dlho správa.

Jana Kvantiková v úlohe July. Foto RTVS

Film o Jozefovi Makovi asi mal byť trochu viac metaforickým (tým nemyslím baladickým), možno by sme mali na hlavnom hrdinovi viac vidieť jeho premenu či dozrievanie v ťažkých skúškach, ako sa z utrpenia rodí sila, ako sa chlapec mení v muža, ako ho pretvára odovzdaná pokorná láska. Ako sa rodí ten muž, ktorý slovami Cígera Hronského „najviac vydrží na svete“.  

Aby tak film viac prehováral k súčasnému divákovi. Aby to nebol iba príbeh zo skanzenu.

(Mimochodom, keď si ten film človek pozrie, stále má pocit, aký hrozný čas práve on teraz prežíva, lebo napríklad nemôže ísť slobodne do reštaurácie či na dovolenku?)

Kde silu beriem, že schopný som vydržať? Zdieľať

Príbeh Jozefa Maka pripomína Knihu Jób. Aj Jozef Mak by mohol nariekať Jóbovými slovami: „... ako voda plynie moje utrpenie, / bo pred čím mám strach, to práve postihne ma, / a čo ma desí, to ma zachváti. / Ja nemám pokoja ani istoty; / ni odpočinku, iba súženie...“

A môže sa podobne pýtať: „Kde silu beriem, že schopný som vydržať? / A načo ešte život držím si? / Je moja sila akoby zo skaly / a moje telo ako zo spieže? / Či niet pre mňa už nijakej záchrany / a odňatá mi je každá opora?“

Kniha Jób je ťažká, ale určite nie depresívna či ubíjajúca. Práve naopak.

A taká nie je ani kniha o Jozefovi Makovi. No ten film sa akoby zasekol v utrpení a trápení. Hoci pôsobivo stvárnenom.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva