Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Pozerať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zapnúť upozornenia

Návod na reformu života

Boh od nás vždy žiada veľké veci (video + text)

Pred päťsto rokmi Ignác z Loyoly radikálne zmenil svoj život a zanechal nám návod. Ako nás duchovné cvičenia môžu zreformovať?

V náročných pandemických časoch, ktoré naplno odhaľujú rozdelenosť spoločnosti, ľudia často túžia po pozitívnych impulzoch, po pokoji a po skutočnej zmene života k lepšiemu.

Ako to však dosiahnuť? Jednou z odpovedí môže byť „recept“ svätého Ignáca z Loyoly, ktorý spísal vo svojom diele Duchovné cvičenia. Od Ignácovho obrátenia prešlo 500 rokov. Pri tejto príležitosti pripravil páter Ján Benkovský, predstavený jezuitskej komunity v Prešove, úplne nový preklad Duchovných cvičení.

Páter Benkovský nie je len teoretik, jezuitské duchovné cvičenia praktizuje už dlhé roky a exercíciami sprevádzal veľké množstvo ľudí. Porozprávali sme sa o tom, ako duchovné cvičenia vznikli, ako prakticky vyzerajú a v čom môžu náš život úplne zreformovať.

Čo sú to duchovné cvičenia?

Duchovnými cvičeniami Ignác označuje akýkoľvek spôsob modlitby. Ústny, modlitbu v duchu, rozjímanie, meditovanie, spytovanie svedomia. Prirovnáva to k telesnému cvičeniu, ku chôdzi alebo k behu. Duchovné cvičenia sú naladením ľudskej duše na hľadanie Božej vôle a na usporiadanie života.

Duchovné cvičenia sú okrem tejto definície aj knihou, ktorú ste po dlhých rokoch opätovne preložili do slovenčiny, a sú aj praktickým programom, ktorý Spoločnosť Ježišova ponúka veriacim vo svojich exercičných domoch. S akými motiváciami prichádzajú ľudia na duchovné cvičenia a čo im ponúkate?

Jezuiti majú na Slovensku dva exercičné domy, ako nazývame dom duchovných cvičení – v Piešťanoch a v Prešove. Obidva sú prispôsobené na to, aby ľudia mohli ísť do ústrania. Každý človek má vlastnú izbu, aby sa priblížil k Bohu, stretol sa s ním a dostal potrebné dary a milosti do svojho života.

Ľudia prichádzajú z rôznych dôvodov, ale sú dve hlavné motivácie, ktoré spomína aj svätý Ignác a ktoré sa prirodzene objavujú. Jedna skupina ľudí hľadá svoje životné povolanie. Druhá skupina prichádza s túžbou usporiadať si život.

Zhruba raz za rok prichádzajú do ústrania, aby sa stíšili, naladili sa na Božiu prítomnosť a usporiadali si svoje návyky, vzťahy, pracovný čas, hierarchiu hodnôt a podobne.

Keď ľudia prichádzajú na duchovné cvičenia, určite sa stretnú so samotnou knihou Duchovné cvičenia, ktorú ste nedávno preložili do slovenčiny. Ako toto dielo vlastne vzniklo?

Chcem len pripomenúť, že Duchovné cvičenia, ktoré sme vydali pri 500. výročí obrátenia sv. Ignáca, nie sú jediné Ignácovo dielo. Existujú dve ďalšie významné diela, ktorými sú jeho Autobiografia a jeho Duchovný denník. Okrem toho napísal vyše sedemtisíc listov.

Na začiatku svojej Autobiografie sv. Ignác opisuje svoju hlbokú konverziu po zranení v Pamplone v roku 1521. Po prevoze na hrad Loyola využíva Ignác čas rekonvalescencie na čítanie kníh. Číta o živote Krista a životopisy svätých a začínajú sa v ňom objavovať nové túžby. Má pred očami svätého Františka či svätého Dominika a kladie si otázku, prečo by nemohol žiť tak ako oni. V tomto čase Ignác prvýkrát sleduje striedanie myšlienok a zisťuje, že keď čítal svetskú literatúru, zostával síce niečím naplnený, ale len veľmi krátko. Keď však čítal o živote Krista alebo životopisy svätých, zostávala v ňom dlhotrvajúca útecha.

Ignác sa v Loyole rozhoduje, že bude putovať do Svätej zeme, aby tam nasledoval príklad Krista. Predtým sa však na 11 mesiacov zastavuje v meste Manresa, ktoré je asi 70 kilometrov od Barcelony. Asi 30 kilometrov od Manresy je hora Monserrat, kde sídlia benediktínski mnísi. Práve tam Ignác prechádza prvou, hlbokou konverziou a začína písať svoje Duchovné cvičenia. Tieto zápisky svojich vnútorných premien postupne dopĺňa počas pobytu v Salamance, v Paríži a v Ríme.

Podstata Duchovných cvičení svätého Ignáca teda vychádza z jeho osobnej skúsenosti s vnútornou premenou a zapísal to preto, aby iným ľuďom zanechal návod na zmenu života, ktorým sa môžu inšpirovať?

Je to dielo o tom, ako Boh Ignáca viedol, a vidíme v ňom trojitú vnútornú cestu. Je to cesta vnútorného očistenia, ktorá predstavuje prvý týždeň duchovných cvičení, v ktorom sa Ignác zaoberá tajomstvom hriechu, ale predovšetkým Božieho milosrdenstva. Potom je to cesta osvietenia. Kniha Duchovné cvičenia je kristocentrická, teda zameraná na osobu Ježiša Krista. Dielo završuje cesta zjednotenia sa s Bohom.

Predtým ako sa budeme rozprávať o obsahovej náplni ignaciánskych duchovných cvičení, nám, prosím, celkom prakticky priblížte, ako ich môžeme absolvovať. Stačí nám prečítať knihu Duchovné cvičenia doma? A ak sa rozhodneme ísť absolvovať program duchovných cvičení u vás, čo to prakticky znamená?

Kniha Duchovné cvičenia je klasické stredoveké mystické dielo a z tohto uhla pohľadu si ju môžeme prečítať aj doma. Nemusíme však presne porozumieť jej dynamike a pedagogike, pretože v sebe obsahuje množstvo poznámok, dodatkov, návodov a pravidiel, ktoré Ignác postupne spísal, aby predstavil spôsob ľahšieho stretnutia sa s Bohom.

Najlepšou skúsenosťou je však osobný príchod na duchovné cvičenia do našich exercičných domov, pretože kniha okrem iného obsahuje dialóg medzi človekom, ktorý duchovné cvičenia dáva, a človekom, ktorý si ich robí. Skúsený exercitátor postupne exercitantovi ukazuje hĺbku evanjeliového obsahu duchovných cvičení.

Duchovné cvičenia majú rôznu dĺžku. Najdlhšie sú 30-dňové, robia si ich zvyčajne rehoľníci, ale aj laici, najmä pred vážnymi životnými rozhodnutiami. Sú však aj trojdňové, šesťdňové, osemdňové či desaťdňové duchovné cvičenia.

Čo má očakávať človek, ktorý prichádza na duchovné cvičenia?

Človek prichádza s rôznymi túžbami. Ak si napríklad vyberie tie najdlhšie, 30-dňové cvičenia, dostáva priestor na hlbší pohľad na svoj duchovný život, ale aj na reformu života či na nájdenie povolania.

Ignác hovorí, že je dobré zmeniť miesto a odísť do ústrania. Vďaka tomu môžeme venovať pozornosť iba Bohu, aby sme sa k nemu priblížili, stretli sa sním a prijali od neho dary.

Duchovné cvičenia sú školou modlitby. Prichádzame s cieľom nadobudnúť osobnú skúsenosť s Bohom. Toto je v skutočnosti hlavný dôvod, prečo ľudia prichádzajú na duchovné cvičenia.

Keď už stojíme pred Bohom, vedie nás to aj k vnútornému poznávaniu seba samého. Z ticha sa vynorí množstvo otázok, ktorým človek predtým počas svojho dynamického života nevenoval pozornosť: Kto som? Odkiaľ som? Kam idem? Čo Boh odo mňa očakáva? Ako si usporiadať svoj život?

Človek, ktorý príde na duchovné cvičenia, zrejme dostane tiché prostredie, vlastnú izbu knihu Duchovné cvičenia a Sväté písmo...

Áno. Má režim dňa, v ktorom je tri až päť meditácií podľa metódy svätého Ignáca. Od exercitátora dostane body na meditovanie a potom už pracuje sám.

Súčasťou dňa je svätá omša, adorácia pred Najsvätejšiu sviatosťou a pri 30-dňových alebo pri individuálnych duchovných cvičeniach (napríklad 8-dňových) dostáva človek aj každodennú možnosť duchovného rozhovoru s exercitátorom.

Voľný čas ľudia trávia napríklad prechádzkami v prírode. Samozrejme, dostávajú raňajky, obedy a večere. Toto sa opakuje každý deň, len sa obmieňajú myšlienky, o ktorých človek uvažuje.

Prejdime k myšlienkam, s ktorými sa človek počas duchovných cvičení stretáva. Ukážme si to na 30-dňových duchovných cvičeniach, aby sme tieto myšlienky predstavili v celom rozsahu.

Najskôr exercitátor vedie exercitanta k tomu, aby si uvedomil, že je milovaný Bohom. Toto je veľmi dôležitá skúsenosť. Nato je postavených niekoľko meditácií. Potom prechádzame k takzvanému Princípu a fundamentu, kde si uvedomujeme, že všetko, čo máme, je darom od Stvoriteľa.

Práve časť knihy Duchovné cvičenia, kde je časť Princíp a fundament, je veľmi silná, znie totiž takto: „Človek je stvorený, aby chválil Boha, nášho Pána, vzdával mu úctu a slúžil mu a prostredníctvom toho si spasil dušu.“ To je prvá veta, v ktorej je vlastne opísaný zmysel života.

„Ostatné veci na zemskom povrchu sú stvorené pre človeka a aby mu pomáhali dosiahnuť cieľ, pre ktorý je stvorený. Z toho vyplýva, že človek ich má používať natoľko, nakoľko mu pomáhajú dostať sa k jeho cieľu, a natoľko sa ich má zriekať, nakoľko mu v tom prekážajú. Preto je nevyhnutné, aby sme sa stali indiferentnými voči všetkým stvoreným veciam, vo všetkom, čo je ponechané na našom slobodnom rozhodnutí a nie je to zakázané.“

Potom prichádza veta, ktorá môže človeka modernej doby šokovať: „Totiž, pokiaľ to závisí od nás, aby sme nechceli viac zdravie ako chorobu, viac bohatstvo ako chudobu, viac česť ako potupu, viac dlhší život ako kratší a podobne vo všetkom ostatnom. Túžiť máme jedine po tom a voliť si máme jedine to, čo nás viac vedie k cieľu, pre ktorý sme stvorení.“

Toto je Princíp a fundament. Akým spôsobom predkladáte tieto slová ľuďom na duchovných cvičeniach a čo z neho vlastne vyplýva?

Na tento text sa dá pozrieť z viacerých hľadísk. V podstate to je syntéza celých duchovných cvičení. Ignác nám pripomína hlavný cieľ, pre ktorý putujeme životom. Tým je Boh a na to máme zamerať všetko ostatné. Tento cieľ Ignác spomína aj v ďalších bodoch. Spravil napríklad takzvané Dodatky, usmernenia, aby sme lepšie dosiahli to, po čom túžime, a vždy má na zreteli hlavný cieľ, ktorým je Boh.

Na ceste putovania za Bohom sa nám vždy kladú nejaké prekážky. Sú to stvorené veci. Paradox spočíva v tom, že stvorené veci sú zároveň darom od Boha. Ignác zdôrazňuje, že problém nie je v stvorených veciach ako takých, ale v našej neusporiadanej láske k nim. Preto používa slovíčka „natoľko – nakoľko“. Používam stvorené veci natoľko, nakoľko ma privádzajú k Bohu. A natoľko sa ich zriekam, nakoľko ma od Boha odrádzajú.

Duchovné cvičenia ma vedú k tomu, aby som si usporiadal hierarchiu svojich hodnôt. Aj veriacemu kresťanovi sa často stáva, že Boh časom „spadne“ z prvej priečky na tretiu či štvrtú a na prvé miesto dáme napríklad svoju prácu, vzťahy či nejaké záľuby. Toto všetko patrí k životu, ale treba si to usporiadať tak, aby bol Boh opäť na prvom mieste. V tomto duchu Ignác hovorí, že nie je až také dôležité, či sme zdraví, bohatí alebo slávni, ale máme mať pred očami jediný cieľ, pre ktorý sme stvorení – oslavovať Boha svojím životom.

Toto je teda podstata duchovných cvičení, s ktorou je konfrontovaný každý človek, ktorý na ne príde...

Sú k tomu výborné meditácie, podložené Božím slovom. Ježiš napríklad hovorí: Hľadajte najskôr Božie kráľovstvo a všetko ostatné dostanete.

Toto je úvod, ktorý zároveň hovorí, že človek „je stvorený“, teda si sám život nedal, ale dostal ho ako dar. Ostatné veci sú stvorené pre človeka, aj všetky výdobytky modernej doby sú stvorené pre človeka, majú slúžiť na dosiahnutie cieľa a nemajú nás ovládnuť. Dnes ľudia často strácajú vnútornú slobodu a dostávajú sa do otroctva, lebo nedali na prvé miesto Boha.

Tieto myšlienky sa ľuďom na duchovných cvičeniach predkladajú ako ideál. Potom sa pred nimi otvoria ďalšie etapy, ktoré ľudí vedú k usporiadaniu života.

Aké sú ďalšie podstatné momenty duchovných cvičení?

Po Princípe a fundamente nasleduje prvý týždeň. To je tá očistná cesta, ktorú som spomínal. Je zameraná na to, aby sme si uvedomili svoje slabosti, hriechy, na to, ako často sme zabudli na Božiu lásku. Na druhej strane je to obrovské Božie milosrdenstvo. Ignác sa až tak nesústreďuje na matériu hriechu, skôr na Božie milosrdenstvo, ktoré Boh neustále prejavuje človeku. Necháva ho žiť, dáva mu čas na obrátenia.

Prvý týždeň je pohľad do histórie. Napríklad Ignác dáva niekoľko meditácií, pri ktorých sa sústredím na to, ako došlo k pádu anjelov. Pre nás to znie asi čudne, abstraktne, ale na podklade Božieho slova vidíme, ako sa anjeli dopracovali k pýche, k egoizmu a odvrátili sa od Boha. Potom sa pozrieme na históriu pádu prvých ľudí, Adama a Evy. Pozriem sa na históriu vlastného života, kde má miesto aj môj pád, hriech...

Načo je dobré „rýpať sa“ vo vlastných slabostiach a hriechoch?

Z pohľadu Ignáca je to dobré nato, aby som si svoje slabosti len pripomenul ako svoju históriu, do ktorej zasiahol Boh svojou láskou a milosrdenstvom. Ignácovi nejde ani o obviňovanie, ako o to, aby sme v sebe objavili, ako sa Boh pre nás stále namáha. Objavíme vďaka tomu Božie milosrdenstvo a odpustenie, uvidíme na svojom príbehu, že Boh nechce, aby hriešnik zahynul, ale aby sa obrátil a žil.

Nie je to teda postavené na tom, aby som sa obviňoval, „hrabal sa“ v histórii, pripomínal si niečo zlé. Pozrieme sa na to, čím sme si doteraz prešli, a uvedomíme si, že Boh nás nechal pri živote a dal nám čas na zmenu a stále nám prejavuje svoju lásku.

Inzercia

Božia láska sa prejavuje v troch okruhoch darov. Sú to všetky materiálne dary, všetko stvorené. Potom dary vykúpenia – sviatosti, eucharistia, svätá spoveď. A nakoniec osobné dary. Ignác vedie exercitanta pred kríž, aby sme si uvedomili, ako Boh miluje človeka. V tejto atmosfére lásky sa pozeráme na svoj život.

Nie je to žiadny pesimistický pohľad, práve naopak. Ľudia prídu na duchovné cvičenia, vyruší ich nejaká téma, ktorá sa týka hriechu, ale keď sú konfrontovaní s pohľadom na Ježiša na kríži, prichádza vnútorná útecha, niekedy aj slzy z uvedomenia, akí sú milovaní.

Pointa prvého týždňa spočíva teda v tom, že človek si uvedomí dobré veci, ktoré Boh spôsobil v jeho osobnej histórii, keď vstúpil do jeho slabostí. Je to tak?

Áno. Na jednej strane si uvedomím, že som hriešnikom, ale na druhej strane mi Boh odpúšťa, miluje ma a pozýva ma spolupracovať naďalej na Božom pláne. Musím však zdôrazniť, že pohľad na moju osobnú históriu sa odohráva v atmosfére modlitby, ktorá ma privádza pred Darcu života. Toto exercitant potrebuje prežiť – mať skúsenosť lásky.

Už o prvom týždni duchovných cvičení by sa dalo ešte rozprávať celé hodiny a ísť aj do praktických detailov, pretože kniha Duchovné cvičenia je plná celkom praktických rád a usmernení.

Presne tak. Dôležitou časťou prvého týždňa sú Ignácove prosby, napríklad prosba o poznanie. Svätý Ignác si uvedomoval, že hriech je tajomstvo. Preto prosí o vnútorné poznanie podstaty toho, čo v mojom živote nebolo v súlade s tým, čo odo mňa Boh očakáva. A keď Boh niečo očakáva, chce len dobré veci. Nezväzuje nás.

Prikázania sú na jednej strane mantinely, ale keď ich prijímame ako slovo od Boha, ktorý je láska, zistíme, že pre nás sú vlastne cestou k tomu, aby sme svoj život postavili na dobrom základe. Keď si prikázania zamilujeme, prestávajú byť pre nás mantinely toho, čo môžem alebo nemôžem.

Stanú sa nám cestou, po ktorej chceme ísť...

A je to cesta, ktorá človeka vedie k hlbokej vnútornej zmene. Druhá vec, na ktorú Ignác kladie dôraz, je pohľad na našu osobnú históriu. Tá môže byť radostná alebo bolestná, často ani nevieme, kto všetko na našu históriu vplýval. Sú v nej všetky naše rozhodnutia, malé aj veľké, pozitívne aj negatívne. Ignác toto všetko zhŕňa v rozhovoroch s Ježišom. Rozpráva sa s ním ako priateľ s priateľom a v tejto atmosfére mu prináša osobnú históriu. Boh do nej vstupuje, prináša vykúpenie, milosrdenstvo. A znova s tým človekom počíta.

V rámci prvého týždňa je tam ešte jedna zaujímavá vec. Ignác ponúka štyri druhy spytovania svedomia. Sú to metódy modlitby na výbornú sebareflexiu. Jedno spytovanie svedomia je zamerané na prípravu svätej spovede, ďalšie napríklad na osobitnú vec, na ktorej chceme pracovať a ktorá bude trvať dlhší čas.

Keď som spomínal praktické usmernenia v diele Duchovné cvičenia, mal som na mysli napríklad návod, ako má vyzerať kontemplácia, v akej polohe tela môžeme pri tom byť...

Každý, kto sa zahĺbi do Duchovných cvičení, nájde tam desať spôsobov kresťanskej modlitby. Sú to overené spôsoby, zozbierané z tradície Cirkvi. Slúži to na to, aby človek postupne, cez praktizovanie nejakej metódy modlitby overenej v tradícii Cirkvi dospel k ľahkosti v modlitbe a našiel si svoju vlastnú cestu.

Ignác k tomu dáva dodatky, kde spomína napríklad polohu – pri modlitbe môžem ležať na chrbte, na bruchu, kľačať, sedieť, teda zvolím si pri modlitbe takú polohu, v akej sa mi dobre vedie rozhovor s Bohom. Pokiaľ mi daná poloha napomáha pri atmosfére modlitby, nejdem už ďalej a držím sa jej. Celý čas hľadám, po čom túži moja duša.

Ďalší dôkaz o tom, aký bol svätý Ignác praktický človek.

Veľmi praktický. Bol vojak, ale aj študent, ktorý skončil prestížnu univerzitu v Paríži. Dodatky, ktoré čítame v Duchovných cvičeniach, teda to, ako nájsť, po čom duša túži, sú jedinečné.

Druhý týždeň duchovných cvičení sa v knihe začína nadpisom Volanie Kráľa. O čom je tento týždeň?

Volanie Kráľa je úvodná modlitba, ktorá nám otvára veľký priestor na pohľad na osobu a život Ježiša Krista. Ignác má najskôr pred očami pozemského kráľa, ktorému chcel slúžiť a zasvätiť svoj život. Postupne túto myšlienku pretaví do rozhodnutia dať sa do služieb večného Kráľa, ktorý volá „robotníkov do svojej žatvy“.

Ignác si všíma Kristovo volanie, aby sa ľudia zapojili do budovania veľkého projektu. Je ním budovanie Božieho kráľovstva, ktoré stojí na láske. Potom ako ľudia prejdú očistnou cestou, sú pozvaní k nasledovaniu Krista, k pripodobňovaniu sa mu.

O tejto myšlienke je celý druhý týždeň duchovných cvičení?

Je to úvodná modlitba. Potom v ďalších etapách sledujeme život Krista. Veľmi dôležitú úlohu v tom opäť zohrávajú Ignácove prosby. Vždy keď prichádza pred Krista, tak formuluje, aké duchovné ovocie chce dosiahnuť. V druhom týždni napríklad veľmi prosí o vnútorné poznanie Pána, ktorý sa pre mňa stal človekom, aby som ho mohol viac poznávať a nasledovať.

Potom meditujeme celý Ježišov život. V ďalších kapitolkách exercitanti meditujú o biblických textoch, o vtelení, o narodení, o skrytom či verejnom živote Pána Ježiša.

Tretí týždeň je zameraný na uvažovanie o utrpení Ježiša Krista. Štvrtý zas na vzkriesenie. V skratke, pozornosť máme hlbšie zameranú na osobu Ježiša Krista.

Niekde som sa dočítal, že svätý Ignác v nejakom momente svojho obrátenia dostal nadprirodzený dar poznania tajomstiev viery. Vychádza pri zostavovaní Duchovných cvičení práve z tejto osobnej skúsenosti?

Najskôr by som povedal, že ak by sme otvorili Autobiografiu, objavíme tam Ignáca, ktorý si pri čítaní o živote Krista zapisuje priame slová Pána Ježiša čiernym atramentom a slová Panny Márie modrým atramentom. Úžasné je, že toto všetko robí ako laik, ešte nebol kňaz a nemal za sebou žiadne štúdiá.

Potom má v Manrese viaceré mystické zážitky, aj o osobe Pána Ježiša. Dostáva vnútorný dar poznania Boha a až potom ide študovať do Alcaly, Salamancy a do Paríža. Samozrejme, všetky tieto skúsenosti zhŕňa do Duchovných cvičení.

Pre Ignáca je základom dobre poznať Krista. Využíva na to všetky ľudské schopnosti. Rozum, vôľu, srdce. Tomu prispôsobil aj vlastné meditácie, ktoré nenachádzame u iných autorov. Napríklad je to rozjímanie O dvoch zástavách, kde hlavnú úlohu zohráva rozum. Všímame si tam kritériá a hodnoty Kristovho programu a zároveň to, k čomu nás vedie nepriateľ Kristovho programu. Má tam aj stupnicu toho, k čomu nás vedie svet, alebo program, ktorý nie je Kristov. Začína sa bohatstvom, potom slávou, pýchou života a pokračuje ostatnými neresťami. Kristov program je postavený na kariére smerom nadol.

Čo myslíte tou „kariérou smerom nadol“?

Myslím celé to zostúpenie Ježiša Krista: on, ktorý mal božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu... Dnešný svet sa usiluje o kariéru smerom nahor – čím som vyššie, tým viac mám kontaktov, mám slávu, ale postupne zvykne miznúť vedomie služby pre iných.

Chce tým Ignác povedať, že človek sa nemá snažiť o budovanie kariéry?

Svätý Ignác chce, aby sme si všímali Krista. Máme využiť všetky svoje schopnosti a dary a dať ich do služby pre ľudí. Ale musíme byť veľmi opatrní, aby sme pritom nepozerali na vlastný egoizmus.

Kristus nám ukazuje kariéru smerom nadol, teda v prvom rade je naša kariéra službou pre iných. Ukazuje nám aj odpútanosť od vecí, aj prijatie utrpenia. Preto Ignác spomína chudobu, prijatie utrpenia a pokoru, pričom pokora je najväčšie gesto, od ktorého sa ide ku všetkým ostatným čnostiam.

Keď exercitátor ponúka rozjímanie O dvoch zástavách a venuje sa tomu jeden-dva dni, tak človek v modlitbe vidí, na akých hodnotách stavia svoj život.

Skúsme si zhrnúť štyri týždne duchovných cvičení. Prvý týždeň je cestou očisťovania, teda uvedomenie si svojej histórie vo svetle Kristovho milosrdenstva. Ďalšie tri týždne sú o poznávaní osoby Ježiša Krista...

... s cieľom nechať sa osvietiť náukou Pána Ježiša a nechať sa zapáliť pre to, čo Ježiš hovorí. Druhý týždeň sa venuje obdobiu od vtelenia po utrpenie Krista, to znamená celému skrytému a verejnému životu. Tretí týždeň je o utrpení Ježiša Krista alebo by sme to mohli nazvať aj pašie. A štvrtý týždeň je akoby Veľká noc – vzkriesenie Krista.

To je však len veľmi stručné zhrnutie duchovných cvičení. Okrem toho sa tam nachádza množstvo dôležitých vecí, napríklad spomínané rozjímanie O dvoch zástavách alebo meditácia O troch dvojiciach ľudí. To je fantastický návod na modlitbu, kde sa pozeráme na záľubu, takže v popredí je naša vôľa a záľuba.

Ignác tam zaujímavo opisuje tri stupne: 1. Chcel by som nasledovať Ježiša, ale mám nejakú podmienku – to je len obdivovateľ, ktorý by chcel nasledovať Krista, ale pri prvej prekážke odíde. 2. Chcem, ale – to je čiastočný nasledovník Pána Ježiša, ktorý aj chce prijať to, čo mu Kristus dáva, ale mám aj svoju vôľu a komunikujem s Bohom, aby sa on priklonil k mojej vôli. 3. Nakoniec máme krásny príklad modlitby pravého nasledovateľa Pána Ježiša, ktorý si nekladie žiadne podmienky a povie Bohu: Naozaj chcem. To je prípad Panny Márie či apoštolov.

Spomeniem ešte rozjímanie O troch stupňoch pokory o tom, ako budovať priateľstvo s Ježišom. Ignác píše, že existuje základná láska, ktorá spočíva v zachovávaní Božieho slova, ktoré je pre mňa veľkým darom. Vrcholom je najvyššia láska ku Kristovi, kde budujem priateľstvo s Ježišom a pripodobňujem sa mu. A práve tam sa spomínajú tri stupne, o ktorých som sa už zmienil: chudoba, prijatie utrpenia a pokora.

Po desiatkach rokov ste preložili z originálu do slovenčiny Ignácove Duchovné cvičenia. Zároveň ste počas ostatných rokov skúseným exercitátorom, ktorý sprevádzal duchovnými cvičeniami veľké množstvo ľudí. Čo duchovné cvičenia prinášajú ľuďom do života?

Ak človek robí duchovné cvičenia odvážne a veľkodušne, prinášajú svoje konkrétne ovocie. Niektorí ľudia si usporiadajú hierarchiu hodnôt a vzťahy, iní spravia čiaru za minulým životom, niektorí si posilnia svoju vieru, nádej a lásku. Sú ľudia, ktorí získajú nové a hlbšie poznanie Pána Ježiša. Boh nám v osobnej modlitbe dáva veľa darov. Mám skúsenosti s hlbokými obráteniami. Ľudia zanechali závislosti od alkoholu či pornografie.

Keď predstúpime pred Boha, nikdy od nás nežiada malé veci. Na Svätom písme ma fascinuje to, že keď človek vstúpil do kontaktu s Bohom, ten od neho nikdy nežiadal malé veci. Vždy veľké. A na to treba odvahu, veľkodušnosť a vlastné obrátenie. Ísť dnes evanjeliovou cestou si vyžaduje odvahu ísť proti prúdu. Preto je cesta evanjelia a aj cesta duchovných cvičení dnes atraktívna.

To, kde sa človek dnes nachádza, je výsledkom mnohých veľkých aj malých rozhodnutí. To, kde sa bude nachádzať po duchovných cvičeniach, teda po stretnutí s Kristom, bude závisieť od jeho veľkodušnosti prijať to, čo mu Boh ponúka, a následne od jeho rozhodnutia usporiadať si podľa toho život.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.