KOMENTÁR: Sila, slabosť a klam opozičných kandidátov

Utorková debata prezidentských kandidátov na TV JOJ jasne ukázala, kto je kto. Som podporovateľom Františka Mikloška, ale aj bez toho človek s aspoň základnou úctou k pravde musí uznať, že to, čo v debate Mikloško povedal, zásadným spôsobom posunulo prezidentskú kampaň na omnoho vyšší level.

Ak doteraz boli politické diskusie nudné a nezaujímavé (čo určite boli), táto z nich veľmi dobre vyčnieva – jednak zásluhou moderátora Daniela Krajcera, ktorý diskutujúcich nepúšťal hovoriť príliš frázovito, ale hlavne pre vstupy Františka Mikloška. Ivan Gašparovič si už zvykol pohodovo a beztrestne rozprávať o svojich údajných dlhoročných zásluhách o dobré meno Slovenska, ale práve Mikloškove slová mu veľmi razantne pripomenuli jeho minulosť Mečiarovej pravej ruky a vrátili z oblakov na zem.

„Ak dnes kandidujete za prezidenta, je vylúčené, aby ste sa nevyjadrili k zásadným veciam, ako je kauza Gaulieder, únos prezidentovho syna alebo amnestie. S Mečiarom ste boli jeden tandem a nikdy ste sa k týmto veciam jasne nevyjadrili.“ Arogantný a prekvapený Gašparovičov úsmev a jeho pokusy odohrať to posmešnými vtipmi do autu veľmi dobre potvrdili, že jednak si na takéto výčitky už odvykol, ako aj to, že tento pán sa vôbec nezmenil. Polopravdami a klamstvami zavádzať verejnosť, „vtipmi“ odľahčovať situáciu, to je škola najlepších populistov a demagógov a lá Vladimír Mečiar.

Diskusia taktiež ukázala ďalšiu veľmi jasnú vec - kto doteraz pochyboval o tom, či Mikloško náhodou nekandiduje iba proti Ivete Radičovej, pre toho táto debata ukázala pravý opak. Práve Mikloško je ten, kto vie ľuďom ako Gašparovič s plnou vážnosťou povedať to, čo všetko robili, keďže ako človek, ktorý proti nim vždy bojoval, ich veľmi dobre pozná. Nikto z kandidátov okrem neho takéto témy do kampane neprináša, či už preto, že iní na to necítia potrebu, nepoznajú to, alebo možno aj preto, že sa jednoducho chystajú s týmito ľuďmi nejakým spôsobom spolupracovať. Ale kým sa tieto veci nebudú jasne hovoriť, kým takíto ľudia nebudú braní na zodpovednosť, Slovensko nikdy nebude slušnou krajinou a žiadny sebalepší prezident to nenahradí. Toto v žiadnom prípade nie je otázkou nejakej „pánskej hašterivosti“, ako sa k tomu postavila Iveta Radičová. Nekonfliktnosť iba kvôli nekonfliktnosti nikdy nemôže byť riešením, a ak prerastie nad potrebu pomenovávať pravdu, je už veľkou slabosťou a klamom. A kto si spomenie, že práve Mikuláš Dzurinda chcel spolupracovať s Mečiarom, tomu jej prístup môže dodať veľmi nepríjemný rozmer. Práve tento Mikloškov postoj jasne ukázal, kto je aký oponent voči vláde a aké hodnoty zastáva.

Ak vezmeme do úvahy fakt, že na Slovensku budú silnieť populistické a vulgárne sily z čias Mečiara, pretavené do dnešného Fica a Slotu, a na druhej strane bude narastať tlak na relativizáciu ľudských práv a hodnôt, práve prezident môže byť veľmi potrebnou oporou slušných ľudí. Je na každom z nás, komu túto úlohu zveríme.

Lukáš Obšitník

Poznámka: Autor je členom kampane Volím Fera!

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo