Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
17. december 2021

Kríza na Balkáne

Bosnianski Srbi sa chcú zase odtrhnúť, od vlastnej armády ich delí už len krok

Parlament Republiky srbskej prijal vyhlásenie o prenesení suverenity z úrovne Bosny a Hercegoviny na jednotlivé autonómne entity.

Bosnianski Srbi sa chcú zase odtrhnúť, od vlastnej armády ich delí už len krok

Vodca bosnianskych Srbov Milorad Dodik a prezidentka Republiky srbskej Željka Cvijanovićová prichádzajú na zasadnutie parlamentu v bosnianskom meste Banja Luka, 240 km severozápadne od Sarajeva 10. decembra 2021. Foto TASR/AP

Banja Luka, druhé najväčšie mesto Bosny a Hercegoviny (BiH) a zároveň najväčšie mesto Republiky srbskej (RS), si tak nárokuje mnohé z kompetencií v oblasti daní, spravodlivosti a bezpečnosti. Na stole je aj vlastná armáda.

Rozhodnutie podporilo 49 z 83 poslancov autonómneho parlamentu, ktorému sa hovorí skupština. Proti hlasovali traja poslanci, väčšina opozície hlasovanie bojkotovala a na protest opustila sálu. Skupština vyzvala vládu Republiky srbskej, aby do šiestich mesiacov pripravila zákony, ktoré majú zaručiť „bezproblémové fungovanie Republiky srbskej“.

Úrad vysokého predstaviteľa OSN pre Bosnu a Hercegovinu kritizuje, že jeho zástupcom nebol umožnený prístup k hlasovaniu, a hovorí o porušení Daytonskej zmluvy. Podľa srbského denníka Danas pripravujú Spojené štáty sankcie, na spoločné sankcie Európskej únie vyzvala aj nová nemecká ministerka Annalena Baerbocková.

Veľvyslanci USA, Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska a Talianska v spoločnom vyhlásení varovali, že „členovia vládnej koalície v RS si musia uvedomiť, že pokračovaním tejto slepej uličky, v ktorej sa spochybňuje Daytonská dohoda, sa poškodzujú ekonomické vyhliadky entity, stabilita krajiny aj regiónu ako celku a ohrozuje sa budúcnosť Bosny a Hercegoviny v Európskej únii“.

Predseda srbskej nacionalistickej strany SNSD Milorad Dodik, ktorý je zároveň srbským zástupcom v prezídiu Bosny a Hercegoviny, v septembri naznačoval aj zriadenie srbskej armády v Bosne a Hercegovine. „Odvoláme súhlas so zmluvou o armáde a so zriadením Vysokej rady pre súdnictvo a prokuratúru,“ hlásal v septembri.

Po prijatí vyhlásenia skupštinou povedal, že pre ozbrojené sily Bosny a Hercegoviny sú teraz možné tri opcie: „zníženie ich kapacity, zákon o vojsku Republiky srbskej či zákon o demilitarizácii Republiky srbskej.“

Kroky bosnianskych Srbov si vyžiadali kritiku bosniackych aj chorvátskych politikov. Zástupca moslimských Bosniakov Šefik Džaferović vyhlásil: „To je spolu s predtým prijatým protiústavným zákonom o liekoch a zdravotníckych pomôckach súčasťou jasného plánu, aby sa začal útok na ústavný poriadok Bosny a Hercegoviny. Útok na štát a ústavný poriadok je útokom na mier.“

Chorvátsky člen prezídia BiH Željko Komšić vyzval prokuratúru, aby proti Dodikovi podnikla právne kroky. Podľa Komšicá je iniciátorom skupiny, „ktorá sa spojila v ničení ústavného poriadku BiH a v podkopávaní štátnych inštitúcií“. Ako píše Oslobođenje zo Sarajeva, Džaferović s Komšićom rokovali o najnovších udalostiach s generálmi ozbrojených síl BiH.

Choďte ďalej, tu sa nič nestalo

Súčasná politická kríza v Bosne a Hercegovine sa začala v júli, keď vtedajší vysoký predstaviteľ OSN, rakúsky diplomat Valentin Inzko dekrétom doplnil trestný poriadok o trestný čin popierania genocídy a oslavovania vojnových zločincov. Išlo o jedno z posledných rozhodnutí Inzkovho dvanásťročného úradovania a prekvapilo mnohých pozorovateľov – napriek veľkej moci úradu vysokého predstaviteľa využíval Inzko svoju moc len striedmo.

Inzkovým rozhodnutím si úrad pohneval bosnianskych Srbov okolo Milorada Dodika, ktorí by celý tento úrad beztak najradšej zrušili. Úrad vysokého predstaviteľa bol vytvorený na konci vojny v roku 1995 a mal dozerať na implementáciu mierovej zmluvy z Daytonu. Najmä počas prvých rokov zohral dôležitú úlohu, no odvtedy ho sprevádzajú kontroverzie, podľa niektorých názorov je štvrť storočia od konca bojov prebytočný.

Skeptickí nie sú len nacionalisti, úrad OSN kritizuje napríklad aj predseda Transparency International v Bosne Srđan Blagovčanin: „Práca úradu je dnes obmedzená na podávanie správ Bezpečnostnej rade OSN každých šesť mesiacov a účasť na zasadnutiach Rady pre nastolenie mieru. Potom sa vyjadrí obava o stav krajiny a to je všetko.“

Aj Európska únia má k úradu vysokého predstaviteľa ambivalentný postoj. Úrad vybavený rozsiahlymi právomocami je „bez demokratickej kontroly“, ako píše Frankfurter Allgemeine Zeitung, a jeho trvajúca existencia je hlavným dôvodom, prečo Bosna a Hercegovina nemôžu začať rokovania o členstve v EÚ. Pre tento úrad OSN, ktorý má fungovať ako benevolentný absolutistický monarcha, Bosna totiž nespĺňa kritériá demokratickosti, ako ich stanovuje Únia.

Inzko o výhradách dobre vedel, a preto veľkú časť právomocí nevyužíval. „Veľa ľudí mi vyčíta, že reagujem tak neskoro. Radovana Karadžića však právoplatne odsúdili až v marci 2019. (...) Musel som čakať aj na konečný verdikt, pokiaľ ide o Ratka Mladića, a to bolo len 8. júna tohto roku, nemohol som konať skôr. Hneď po vynesení rozsudku nad Mladićom som začal konať a rozhodnutie som podpísal 23. júla,“ vysvetľoval Inzko v rozhovore pre N1.

Zároveň zdôrazňoval, že nechce tvrdiť, že „nejaký národ je zlý a iný nie, ale len jednotlivci sú zlí a aj to som ohraničil na tých jednotlivcov, ktorí sú právoplatne odsúdení“.

Mnohí Srbi však Mladića a Karadžića nepovažujú za zločincov, ale za hrdinov. Podľa prieskumu z roku 2018 Karadžića považovalo v Republike srbskej za hrdinu 60 percent opýtaných, medzi Srbmi dosahoval podiel dokonca vyše 73 percent. Naopak, za zločinca ho považovalo len 15 percent Srbov – ale 90 percent ostatných národností. Podobné postoje zastávali opýtaní aj voči Mladićovi. Za hrdinu ho považovalo 76 percent Srbov, oproti tomu 86 percent Nesrbov ho považovalo za zločinca, dve tretiny bosnianskych Srbov aj naďalej popierajú genocídu v Srebrenici. Kritickejší pohľad na oboch odsúdených zločincov majú najmä mladší a vzdelanejší opýtaní.

Ide o miliardy

Podľa niektorých odhadov je spor okolo zákona o popieraní genocídy pre lídra srbských nacionalistov z SNSD Milorada Dodika len zástupným dôvodom. Časť pozorovateľov sa nazdáva, že Dodik využíva vyhrážky secesiou, aby primäl EÚ a Sarajevo k ústupkom v spore o rozsiahle pozemky.

Republika srbská si nárokovala všetky na jej území ležiace pozemky, ktoré pred rozpadom Juhoslávie patrili Socialistickej republike Bosne a Hercegovine. Ústavný súd však rozhodol v neprospech entít a štátne vlastníctvo prisúdil centrálnemu štátu. No Republika srbská tieto pozemky súrne potrebuje, pretože si požičala 300 miliónov na londýnskej burze, pričom nehnuteľnosti mali slúžiť ako záloha.

Podľa informácií rakúskeho denníku Der Standard preto európski diplomati, najmä z Maďarska a zo Slovinska, chcú presadiť rozdelenie sporných majetkov v pomere 90 : 10 v prospech Republiky srbskej.  „Samozrejme, nikto si nemyslí, že RS prestane hroziť secesiou, len čo získa štátne vlastníctvo. Mnohí v medzinárodnom spoločenstve sa však domnievajú, že Dodik by mal niečo dostať,“ cituje Standard nemenovaného európskeho diplomata.

Dodik ide dokonca ešte ďalej a tvrdí, že údajne sedem členských štátov EÚ podporuje nezávislosť Republiky srbskej. O ktorých sedem štátov ide, odmieta upresniť.

Reforma volebného zákona

Súčasťou diskutovaných reforiem je aj zmena volebného systému. V súčasnosti každý z troch národov má jedného zástupcu v prezídiu, pričom srbského zástupcu volia voliči všetkých národností, ktoré žijú v Republike srbskej, a bosniackeho a chorvátskeho zástupcu volia voliči vo federácii Bosny a Hercegoviny. Keďže však volebný zákon umožňuje voličom vo federácii nezávisle od národnosti voliť chorvátskeho alebo bosniackeho zástupcu, Bosniaci bežne prehlasujú chorvátsku menšinu.

Inzercia

Namiesto jedného zástupcu tak bosniacki voliči majú de facto dvoch zástupcov. Nominálne chorvátsky kandidát Željko Komšić tak v roku 2018 nevyhral ani v jedinej obci s chorvátskou väčšinou, zato v mestách ako Sarajevo, Bihać a Goražde získal viac hlasov než hociktorý bosniacky politik. Komšić sa narodil v Sarajeve do chorvátsko-srbskej rodiny. Počas občianskej vojny podobne ako mnohí sarajevskí Chorváti neslúžil vo vojenskej organizácii Chorvátov v Bosne, ale pridal sa k prevažne bosniackej armáde po tom, čo jeho matku zastrelil srbský snajper.

Hoci je voľba nenacionalistického Chorváta, ktorý tlmí svojich radikálnejších kolegov v predsedníctve, sympatická, týmto spôsobom sa stráca hlavná myšlienka za trojčlenným predsedníctvom – rovnomerné zastúpenie všetkých troch národov Bosny a Hercegoviny.

Túto situáciu v ostatných rokoch častejšie využíval Milorad Dodik, ktorý sa rád prezentuje ako spojenec bosnianskych Chorvátov. Tí v jeho očiach nemajú legitímneho zástupcu a v sporoch medzi Chorvátmi a Bosniakmi preto Dodik hlasoval na strane Chorvátov.

Problém by mohlo vyriešiť zavedenie „tretej entity“, v ktorej by Chorváti tvorili väčšinu a ktorej voliči by volili svojho zastupiteľa. Najväčšia strana bosnianskych Chorvátov HDZ BiH takúto úpravu žiada už roky.

Chorvátov podporuje maďarský eurokomisár pre prístupové rokovania Olivér Várhelyi aj Angelina Eichhorstová z Európskej služby pre vonkajšiu činnosť EEAS. Novinkou je, že plánom na zmenu volebného zákona sa zdá byť naklonený aj nový vysoký predstaviteľ OSN Christian Schmidt. To ho rýchlo priviedlo do konfliktu s Komšićom, ktorý by v takom prípade o svoje miesto v predsedníctve s najväčšou pravdepodobnosťou prišiel.

No odhliadnuc od účelovej Komšićovej kritiky je skutočne namieste niekoľko otázok. Ktoré územia majú k hypotetickému chorvátskemu volebnému obvodu patriť? Čo sa stane s mnohými etnicky pomiešanými územiami, v ktorých ani jedna národnosť netvorí jednoznačnú väčšinu? A bude mať zmena volebného zákona aj administratívne následky, ktoré by v krajnom prípade mohli viesť k úplnému rozpadu federácie?

V Bosne medzitým kolujú aj úplne protikladné nápady – napríklad návrh, aby sa federácia aj Republika srbská rozpustili a všetky tri skupiny spoločne volili troch zástupcov. Podporovatelia takéhoto nápadu si sľubujú, že takýto volebný systém posilní umiernené sily – zvolení by mohli byť len kandidáti, ktorí presvedčia dostatok voličov mimo svojej vlastnej etnickej skupiny.

Neriešeným problémom však zostáva najmä to, že by najväčšia národnosť dokázala prehlasovať dve menšie. Nehovoriac o utopickosti predstavy, že srbskí nacionalistickí politici pristúpia na volebný systém, ktorého hlavným cieľom je ich vyradenie z politického života.

Kompromis alebo appeasement?

Bosniaci si od zmeny v Bielom dome sľubovali prezidenta, ktorý Balkán na americké pomery dobre pozná a bude im naklonený. No zatiaľ čo sa voči Dodikovi Washington vyjadril jasne a pohrozil sankciami, chorvátske požiadavky našli podporu aj za oceánom. Americký diplomat Matthew Palmer údajne vyzval predsedu najväčšej bosniackej strany SDA Izetbegovića, aby reformu volebného zákona podporila: „Váš otec bol zakladateľom tohto štátu, nebuďte zodpovedný za jeho rozpad,“ dohováral synovi prvého prezidenta.

A ani jasným slovám Američanov voči Banje Luke Bosniaci neveria. Bývalý minister energie federácie Reuf Bajrović vyčíta Bidenovi „zradu“ a viní ho z „pokračovania najhorších aspektov Trumpovej politiky na západnom Balkáne“.

Sarajevo isto nepotešilo ani nové vyhlásenie, na ktorom sa zhodla delegácia EÚ s americkou ambasádou. V stredu vyzvali všetky strany, aby upustili od maximalistických požiadaviek a zástupcov RS, aby sa vrátili k spolupráci s bosnianskymi inštitúciami. Zároveň však vyjadrujú svoju podporu „dialógu, ktorý uznáva obavy a záujmy všetkých strán“, teda aj bosnianskych Srbov a Chorvátov, a vidia reformný proces ako „príležitosť na riešenie diskriminácie, nefunkčnosti a volebných podvodov“.

Aj v otázke Srbmi nemilovaného zákona o popieraní genocídy ukazuje medzinárodné spoločenstvo ústupčivosť. Nový vysoký predstaviteľ Schmidt prisľúbil, že zákon svojho predchodcu zruší, ak sa politici Bosny a Hercegoviny zhodnú na vlastnom zákone.

Znepokojenie v Sarajeve zanechal aj údajný „non-paper“, ktorý sa vynoril v apríli. Neoficiálny dokument pripisovaný okoliu slovinského premiéra Janeza Janšu navrhoval zjednotenie Kosova s Albánskom, zlúčenie srbských a chorvátskych častí Bosny a Hercegoviny so Srbskom a s Chorvátskom a vytvorenie malého bosniackeho štátu. Podozrenia vzbudzovalo správanie predsedu Európskej rady Charlesa Michela, ktorý sa vyhýbal otázke, či nejaký non-paper dostal.

Na Balkáne po jeho zverejnení vzplanuli vášne a Slovinsko autorstvo dokumentu rýchlo dementovalo. Napriek tomu zostal pohľad Sarajeva na Janeza Janšu a jeho spojenectvo s Viktorom Orbánom skeptický. Maďarsko si na Balkáne buduje sieť aliancií, Orbán má blízke styky so srbským prezidentom Vučićom a ponúka azyl bývalému premiérovi Severného Macedónska. Nikola Gruevski ušiel pred odsúdením za korupciu cez Albánsko do Maďarska, od roku 2018 žije v Budapešti. A aj Dodik sa odvoláva na nezávislosť Slovinska ako model pre Republiku srbskú.

Výnimočne kritickým hlasom voči Dodikovým plánom tak zostáva najmä Veľká Británia. Britská poslankyňa a predsedníčka poslaneckej skupiny pre Bosnu Alicia Kearnsová varuje pred politikou appeasementu a navrhuje v krajine posilniť jednotky NATO. Odôvodňuje to aj tým, že Rusko dodalo polícii Republiky srbskej 2 500 poloautomatických zbraní.

Ako píše politológ Jasmin Mujanović pre Balkan Insight, „hľadanie novej medzinárodnej identity Whitehallu po brexite sa priaznivo prepožičiava predovšetkým záujmom demokratov na inak zhoršujúcom sa západnom Balkáne a predovšetkým v Bosne“.

To, či Republika srbská bude pokračovať vo svojich snahách o osamostatnenie, však nakoniec nerozhodne Londýn, ale Belehrad. Ten od neúspešného pokusu odštiepiť časť Chorvátska a Bosny v deväťdesiatych rokoch napokon upustil, a hoci Dodika naďalej podporuje, zatiaľ ho vždy odradil od krokov, pri ktorých by už nebolo cesty späť.

Podľa nemeckého politológa Boda Webera zohral práve Belehrad kľúčovú úlohu v tom, aby odradil Dodika od vyhlásenia nezávislosti po anexii Krymu v roku 2014. To, že sa tentoraz Vučić vyhýba akejkoľvek kritike Dodika, hodnotí Weber ako tichý súhlas so secesiou.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.