Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
16. marec 2009

ZAHRANIČIE: Británia mení názor na Hizballáh

Politické krídlo libanonského hnutia Hizballáh našlo milosť v očiach Britov. Nedávno potvrdili, že po necelých štyroch rokoch prerušených kontaktov opäť nadviazali dialóg. A to aj napriek faktu, že ozbrojené zložky Hizballáhu sa len minulý rok dostali na zoznam zakázaných organizácií Spojeného kráľo...

Politické krídlo libanonského hnutia Hizballáh našlo milosť v očiach Britov. Nedávno potvrdili, že po necelých štyroch rokoch prerušených kontaktov opäť nadviazali dialóg. A to aj napriek faktu, že ozbrojené zložky Hizballáhu sa len minulý rok dostali na zoznam zakázaných organizácií Spojeného kráľovstva. Správu o tom priniesol server The Financial Times.

Veľká Británia nekomunikovala s hnutím od roku 2005. Zmenila názor po tom, čo sa politické krídlo Hizballáhu stalo minulý rok súčasťou vlády národnej jednoty v Libanone. Minister zahraničných vecí pre Blízky Východ Bill Rammell pre BBC priznal, že odvtedy je ťažké vyhnúť sa kontaktu, pretože Veľká Británia chce urobiť všetko preto, aby podporila vládu národnej jednoty a tým aj neistý mier v krajine.

„Vystrieľali“ si svoje
Vládu národnej jednoty dnes tvorí prosýrska koalícia s opozíciou zastúpenou hnutím Hizballáh. Jej vzniku však predchádzali silné nepokoje. Už od vraždy expremiéra Rafíka Haríriho v roku 2005 prežíval Libanon krízu. Tá expandovala v novembri 2006, keď ministri za Hizballáh odstúpili z vlády. Protestovali tak voči faktu, že vláda odmietla hnutiu uznať právo veta. O rok na to jej prehĺbenie spôsobila prosýrska časť, keď zablokovala voľbu prezidenta. Libanon ostal bez hlavy štátu pol roka. Napätie prechádza až do bojov s provládnymi jednotkami v Bejrúte v máji 2008. Denník Pravda v tom čase informoval, že „spúšťačom násilností bolo rozhodnutie vlády preveriť televíznu sieť zriadenú hnutím Hizballáh a odvolanie bezpečnostného šéfa bejrútskeho letiska, ktorý bol údajne napojený na Hizballáh“. Podľa slov vodcu hnutia Hassana Nasralláha sa tieto rozhodnutia rovnali „vyhláseniu vojny“. Iný významný člen hnutia vtedy povedal: „Bejrút zostane pod kontrolou, až kým sa nenájde politické riešenie.“ Hizballáh týmto postojom ukázal, ako si predstavuje dosahovanie politických riešení v Libanone.

Situácia sa uvoľnila po tom, čo parlament zvolil za prezidenta šéfa armády Michela Sulejmana. K upokojeniu však prispelo najmä vytvorenie vlády národnej jednoty. Hnutie Hizballáh si v nej už právo veta vybojovalo.

Briti: podporme ich
Rammell sa k súčasnej situácii v Libanone pre CNN vyjadril: „Prehodnotili sme náš postoj k prerušeniu kontaktov s Hizballáhom... vo svetle súčasného pozitívneho politického vývoja v Libanone, vrátane vytvorenia vlády národnej jednoty, ktorej je Hizballáh členom. Skúmame isté kontakty s politickým krídlom hnutia na oficiálnej úrovni.“ Dodal, že nemajú „žiadne kontakty s ozbrojeným krídlom Hizballáhu.“

Hassan Nasrallah sa však vo svojom piatkovom prejave vysmial Veľkej Británii a jej umelému členeniu hnutia na politickú a vojenskú vetvu. Vyjadril sa tak pri príležitosti šiítskych osláv narodenia proroka Mohameda. Informoval o tom portál The National.

Budúci týždeň mal Veľkú Britániu navštíviť hovorca hnutia Ibrahim Moussawi. Pozvanie dostal z Londýnskej školy orientálnych a afrických štúdií, kde mal prednášať na tému „Politický islam“. V krajine to však vyvolalo rozporuplné reakcie. Tink-tank Centrum pre spoločenskú súdržnosť na čele s Douglasom Murrayom listom vyzval britské ministerstvo vnútra, aby nepovolilo Moussawimu vstup do krajiny. „Bude to najhoršie pokrytectvo, vlastne horšie ako pokrytectvo v mene vlády. Británia je stále miestom, kde môžu prichádzať teroristi a ich podporovatelia provokovať a verbovať,“ citoval server telegraph.co.uk jeho rozhorčenie. Ministerka vnútra Jacqui Smith nakoniec rozhodla, že Moussawi víza nedostane.

Inzercia

Nechcú analógie s Hamasom
Posun Británie smerom k Hizballáhu vyvolal v mnohých otázky, či neplánuje nadviazať kontakty s palestínskym hnutím Hamas. Tiež patrí medzi teroristické organizácie na britskom zozname. Rammell to pre Financial Times rezolútne poprel: „Nie, nemyslím si, že je tu nejaká analógia.“ Podľa neho má Británia na Hamas jasné požiadavky – aby sa okrem iného zmluvne zaviazal uznať Izrael a upustil od násilia. CNN však priniesla správu, že minimálne traja britskí politici sa v posledných dvoch rokoch stretli zo zástupcami oboch hnutí. „Predchádzajúci minister Veľkej Británie (Tony Blair – pozn. red.) bol informovaný o týchto stretnutiach,“ citovala CNN z diplomatických dôvodov nemenovaný zdroj. Sám sa však so zástupcami Hamasu odmietol stretnúť.

Američania čakajú
Američania prijali rozhodnutie Británie chladne. Podľa servera voanews.com sa Obamova administratíva nechystá britský príklad nasledovať. Sú voči takýmto krokom skeptickí. Hovorca ministerstva zahraničia Gordon Duguid sa vyjadril: „Naše stanovisko k Hizballáhu sa nezmení, pokým neuvidíme zmeny na strane Hizballáhu. Táto organizácia zabila viac Američanov ako akékoľvek iné teroristické skupiny pred jedenástym septembrom.“ Počkajú si, ako sa vyvinie situácia vo vzťahu Spojené Kráľovstvo a Hizballáh.

Britské plány s hnutím
„Naším cieľom je podporiť Hizballáh pri snahe upustiť od násilia, aby zohrávali konštruktívnu, demokratickú a mierovú úlohu v libanonskej politike v súlade s rezolúciami Rady bezpečnosti OSN,“ povedal Rammell pre BBC. Rétorika ani skutky hnutia však doteraz neniesli veľa mierových či nenásilných odkazov. Členovia „Strany Boha“, ako sa inak Hizballáh nazýva, volajú po zničení Izraelského štátu. Tvrdia, že Židia okupujú moslimskú zem. Na svojom konte majú zapísaných mnoho teroristických útokov. Už rok po svojom vzniku v 1982 plánovali samovražedné atentáty proti americkým pechotám v Bejrúte.

V súčasnosti im Británia chce pomôcť budovať demokraciu v Libanone. Tom Harb bol generálnym tajomníkom Medzinárodnej komisie pre Libanon zriadenej Radou OSN. Jej úlohou bolo vypracovanie Rezolúcie 1559 týkajúcej sa situácie v Libanone. Bývalý reportér National Review W. Thomas Smith ho vo februári citoval pre server Canadafreepress.com: „Hizballáh a jeho spojenci sa snažia podryť demokratický progres. Súčasná americká administratíva musí pochopiť nebezpečenstvo Hizballáhu... Púšťať sa do dialógu by mohlo byť obrovským omylom, pretože teroristi a ich stúpenci to budú vnímať ako garanciu väčšieho vplyvu.“ Hoci tieto slová adresoval Američanom, môžu byť varovné aj pre Britov.

Andrea Šalková
Foto: therealbarackobama.files.wordpress.com, presstv.ir, cache.virtualtourist.com

Odporúčame

GLOSA: Harabin je fér...

GLOSA: Harabin je fér...

Do zbierky skvostov svojej politiky a osobnosti pridal v týchto dňoch Štefan Harabin ďalší. V čase riešenia dopadov hospodárskej krízy priniesol do slovenskej politiky novú a nesmierne naliehavú tému. Sporná skupina – ziskuchtiví mobilní operátori. Problém – kredit na prima a easy karte. Ministrovi ...

MONITORING 12. týždeň

MONITORING 12. týždeň

Výrok týždňa: „Zas to nudné zjištění, že netrpělivost, zaslepenost a populizmus politiků a jejich voličů otvírají hráze fašismu i komunismu.“ Pavel Kohout, MF Dnes POLITIKA: Myslí národne, cíti sociálne, koná oportunisticky SPOLOČNOSŤ: Profesorka Radičová nedala katolíkom šancu ju podporiť! SPOLO...

Sedem (kandidátov) svätcov

Sedem (kandidátov) svätcov

V posledných Katolíckych novinách (11/2009) nájdete odpovede prezidentských kandidátov na tri otázky. Prvá sa týka postoja k potratom a eutanázii, druhá podpory registrovaných partnerstiev a tretia podpory hodnôt rodiny. Ak by ste čakali, že kandidáti uľahčia vašu voľbu, hlboko sa mýlite. Ako vajce ...