Aký bol slovenský rok 2015? (anketa)

Aký bol slovenský rok 2015? (anketa)

V poslednej časti našej ankety odpovedajú Anna Záborská, Roman Polák, Dag Daniš, Stanislav Štepka, Ľuboš Pástor a Juraj Šúst.

Slovensko aj Európa prežili ťažký, turbulentný rok 2015. Na konci tohto roka sme viacerým osobnostiam slovenského verejného života a kultúry položili nasledujúce dve otázky:

1. Aký bol rok 2015 pre vás osobne?

2. Aký to bol rok pre Slovensko?

Dag Daniš, komentátor portálu Aktuality.sk

1. Pokiaľ ide o môj osobný život, rok 2015 bol zlomový. Rozhodol som sa „preklopiť“ – zo sveta starej žurnalistiky do novej éry. Teda z printového denníka (Hospodárske noviny) do online denníka (Aktuality.sk).

Urobil som to v čase, keď ešte stále dosť ľudí tvrdí, že klasická žurnalistika sa robí len v printoch, nie na nových čisto webových projektoch. Ja som si to už nemyslel. Printové denníky sa zmenili na týždenníky s dennou periodicitou a veľmi namáhavo hľadajú témy a zmysel svojej existencie. Naopak, čistá denníkarská žurnalistika – zameranie na aktuálne spravodajstvo a aktuálne komentáre – sa dnes robí skôr na webe.

Moje predpoklady sa, našťastie, potvrdili. Zisťujem na vlastnej koži, že práve na online denníkoch sa robí stará dobrá klasická žurnalistika: aktuálna, dynamická, živá, diskutovaná a široko zdieľaná a čítaná.

2. Očakával som, že v roku 2015 sa začne „preklápať“ aj slovenská spoločnosť a slovenská politika – zo starej, ovládanej oligarchami a zatuchnutým straníckym klientelizmom, na novú, modernú, zameranú na očistu, idealizmus a odstránenie socializmu vo verejných službách (vzdelávanie, zdravotníctvo, polícia, doprava, mestské služby – to všetko čaká na posun dopredu).

Žiaľ, nedeje sa to. Spoločenský dopyt po generačnej zmene síce existuje, v politike sa však nič nerozhýbalo. Konkrétne: nesformovala sa nijaká mladá a dravá alternatíva ani voči Smeru a oligarchom, ani voči archaickému štýlu politiky, prerastenej s biznisom a súkromnými záujmami. Som však optimista, je to otázka času, kedy politickí dinosauri stratia potravu – a dopredu sa dostanú noví lídri.

Slovenská politika vždy trochu zaostávala za spoločnosťou. „Husákove deti“, dnešní štyridsiatnici, sú veľmi silná a životaschopná generácia. Prejavilo sa to v hokeji, v podnikaní, v umení. A dúfam, že táto generácia sa presadí aj v politike a verejnom živote. A že to stihne skôr, ako zostarne.

Stanislav Štepka, vedúca osobnosť Radošinského naivného divadla

1. Bol to pre mňa aj pre naše divadlo výnimočný, historický rok. Po rozhodnutí Poštovej banky, že pre naše divadlo vybuduje novú scénu na Záhradníckej ulici 95, a to rozhodnutie padlo na začiatku roka 2015, sa vzápätí rozbehli naozaj čulé práce a do septembra 2015 sa z bývalej kongresovej haly stalo naše divadlo. A to u nás považujem za zázrak!

V roku 2015 sme odohrali 216 vypredaných predstavení, na otvorení nového divadla sme uviedli pôvodný kabaretný program Na dobrej adrese a stihli sme aj ďalšie dve premiéry: v réžii Juraja Nvotu sme s úspechom uviedli moju smutnú komédiu Zmiešaná štvorhra a so SĽUK-om sme uviedli rovnako úspešného, vynoveného a roztancovaného Jááánošíííka po tristo rokoch.

Takže – nenudili sme sa. A to som ešte stihol počas radošinského leta nacvičiť s radošinským ochotníckym súborom Hlavina Súpis dravcov, napísať novú hru Spätné zrkadlo.

2. Slováci veľmi radi stenajú a neustále na niečo frflú. Ale ja musím konštatovať, že napriek všetkým starostiam a nedostatkom to bol pre Slovensko mimoriadne úspešný rok, darilo sa ekonomike, potešil nás Sagan, obchádzali nás mimoriadne nešťastia, pozviechal sa slovenský film a my sme v divadlách stretali skvelých divákov. Povedal by som to jednoducho: Panbohzaplať.

Anna Záborská, poslankyňa Európskeho parlamentu

1. Rok 2015 bol najmä ďalším rokom môjho života, ktorý mi Pán dožičil v kruhu mojej rodiny, tých, čo sú mi blízki, ale aj tých, čo ma príliš nemusia. Bol rokom mnohých schválených i neschválených dokumentov, ale aj cestovania medzi Slovenskom, Bruselom, Štrasburgom, inými štátmi Európy a začiatkom leta aj účasťou na svetovom kongrese o rozvojovej politike v Etiópii.

Ako predsedníčku Slovenskej spoločnosti pre rodinu ma veľmi teší, že v tomto roku sme sa vo viacerých oblastiach posunuli dopredu. Medzinárodná konferencia „Rodina – najlepší záujem dieťaťa“, ktorú sme zorganizovali v Bratislave, bola veľkým povzbudením.

Tento rok mi obzvlášť ležala na srdci téma rodinného podnikania. Na Slovensku sme síce zatiaľ neuspeli, ale Európsky parlament na môj návrh prijal iniciatívnu správu o rodinných podnikoch v EÚ. Pevne verím, že po marcových voľbách sa nám podarí aj na Slovensku zmeniť tieto konkrétne návrhy na legislatívnu realitu a tak okrem iného pomôcť mnohým podnikavým a snaživým rodinám ľahšie zarábať na vlastné živobytie. V tomto roku si osobitne cením osobné stretnutie so Sv. Otcom Františkom, ale sú pre mňa vzácne všetky stretnutia, ktoré mi boli dopriate.

2. V uplynulom roku sa KDH podarilo vyrokovať zmenu Ústavy SR a v tomto najdôležitejšom zákone štátu zadefinovať manželstvo ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Druhý, veľmi úspešný Národný pochod za život v septembri v Bratislave, bol výsledkom veľkého úsilia organizátorov, ale rovnako výsledkom dlhoročnej mravčej práce mnohých mimovládnych organizácií a jednotlivcov na poli ochrany života a rodiny.

Ak hovoríme o roku 2015 na Slovensku, nemožno obísť utečeneckú krízu v Európe. Dala nám príležitosť, aby sme sa my Slováci o sebe dozvedeli niečo nové. Vedeli sme, že sme pohostinní a aj solidárni, ale teraz vieme, že sa tiež vieme nechať uniesť strachom. Strachom o seba. O utečeneckej kríze hovoríme viac ako o našom vlastnom (slovenskom) probléme. Pritom tie masy utečencov sa k nám ani nehrnú, ani cez Slovensko neprechádzajú. Mali by sme si vo väčšej miere uvedomiť, že Európska únia nie je Brusel, ktorý nám niečo diktuje a posiela eurofondy, ale spoločenstvo, ktoré spoluvytvárame a nesieme zaň zodpovednosť.

Mám rada svoju krajinu a preto ma mrzí, že sa posledné mesiace jej meno v zahraničí spája so slovami, ako je nezodpovednosť, nesolidarita, nerešpektovanie dohôd či ľahostajnosť voči spoločným problémom. A pritom viem, že naši ľudia takí nie sú.

Ľuboš Pástor, profesor finančnej ekonómie na University of Chicago, člen Bankovej rady NBS

1. Dobrý a pestrý. V práci sa darilo, popri nej som sa začal viac angažovať na Slovensku a koncom roka som strávil štyri inšpiratívne mesiace v Londýne. Bolo aj čo oslavovať, keď Chicago Blackhawks vyhrali Stanley Cup!

2. Plný sebareflexie. Dve európske krízy, najskôr grécka a potom imigračná, vyvolali spoločenské diskusie, ktoré nám umožnili lepšie pochopiť slovenské hodnoty týkajúce sa ľudského spolužitia.

Roman Polák, riaditeľ Činohry SND

1. V tomto roku som inscenoval štyri hry. Nevestu hôľ, Bačovu ženu, Štúr a jeho tiene, Arkádiu. Bolo toho dosť. Hlavne ma potešilo, že slovenská sezóna dopadla veľmi dobre. Zvýšila sa návštevnosť Činohry SND a mám pocit, že divadlo funguje v dobrom tvorivom prostredí.

2. Prežili sme rok plný tragických udalostí. Ukrajinský konflikt, vražda Borisa Nemcova v Moskve, agresivita Islamského štátu, atentáty v Paríži, prisťahovalecká vlna. Svet sa mení. Aj keď my máme pocit, že žijeme v závetrí, pred udalosťami sveta sa neskryjeme. Dobehnú nás. Je to príležitosť uvedomiť si, kto vlastne sme.

Dvadsaťpäť rokov sme naháňali HDP a zabudli pritom na rozvoj demokracie, zmenu myslenia, vybudovanie funkčného a slobodného školstva. Väčšina obyvateľstva sa hlási ku kresťanstvu, ale lásku, ktoré hlása, v spoločnosti necítim. Francúzska filozofka Simone Weilová napísala, že jediné, čo nás rozlišuje od zvieraťa, je schopnosť milosrdenstva. Tak sa pokúsme byť ľuďmi.

 

Juraj Šúst, predseda Spoločenstva Ladislava Hanusa, stál za iniciatívou Kto pomôže

1. Pre mňa to bol náročný rok. Angažoval som sa v priestore kresťanskej kultúry a trochu aj vo verejnom živote, či už v Spoločenstve Ladislava Hanusa, Kolégiu Antona Neuwirtha alebo písaním pre Impulz.

Mám zmiešané pocity: na jednej strane mám pocit, že som toho s ďalšími urobil veľa, na druhej strane v porovnaní s potrebami a vlastnými očakávaniami vidím, že môj príspevok je iba nepatrná čiastka. Nie je to ľahké prijať, ale  snažím sa prijímať realitu. Cítim vďačnosť, ale aj únavu. Zápasím s tým, že aj pauza a modlitba sú dôležité. A mám aj starosť, aby som mal dostatok pozornosti pre svojich najbližších v rodine. To je aj môj záväzok do ďalšieho roka.  

2. Rok 2015 bol rokom utečeneckej krízy, ukázal apatiu aj odpor veľkej časti Slovenska voči ľuďom na úteku, ale aj viacero príkladov občianskej angažovanosti vrátane kresťanskej časti spoločnosti. Bol aj rokom občianskej snahy o návrat katolicizmom inšpirovaného konzervativizmu do verejného života: referendum, pochod za život, vznik nových portálov Postoj a Konzervatívny výber, kandidátky KDH a OĽANO.

Bol to aj mediálny rok: ukázal sympatickú schopnosť osobne sa zasadiť za určitý druh nezávislosti (Postoj a Denník N) a radostné nadšenie z kreovania nových redakcií. To je výborné. Dôsledkom je však aj narastajúca pripútanosť jednotlivých portálov výlučne k svojim svetonázorom iba s minimálnou interakciou s odlišnými pohľadmi na svet. Chýba celospoločenská diskusia, zintenzívňujú sa paralelné monológy.  

V politike aj celkovo v spoločenskom živote sa stráca dôvera v individuálnu racionalitu vychádzajúcu z prežitého a nahradzuje sa neosobnou a technickou racionalitou. Viac a viac sa upíname k neosobnému marketingu, dátam z focusových skupín a štatistických prieskumov. Praktická múdrosť vychádzajúca zo skúsenosti, náboženská viera a ani city nám už nesprostredkúvajú hodnotovú skutočnosť, sú iba priestorom na účelovú manipuláciu. Paradoxne, robí nás to bezbrannými, na všetko potrebujeme expertov.    

Foto: TASR/ reprofoto, Postoj/ Pavol Rábara, wikimedia.com, FB Daga Daniša, kolegium.org

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo