Aký bol rok redaktorov denníka Postoj

Aký bol rok redaktorov denníka Postoj

Nečakané výzvy, veľké zmeny, životné lekcie. Spísali sme, čo nás stretlo v končiacom sa roku.

Život s Kubim

Nasadenie, ktoré si spustenie nášho denníka tento rok vyžadovalo, kompenzovali radosti s naším synom Kubim. Ako postupne rástol a začal spoznávať svet, rástli aj možnosti mňa ako otca, ktorý sa stále viac a viac môže zapájať do jeho vnútorného sveta, užívať si s ním jeho detské dobrodružstvá a objavovať svet okolo. Už sa z neho s manželkou Majkou tešíme pätnásť mesiacov. Je to krátke obdobie, no ukázalo mi, že najťažšou a zároveň najkrajšou úlohou v mojom živote bude – byť dobrým otcom. Jakub, ďakujem, že ma to postupne učíš. 

Lukáš Melicher

Triatlon, klavír a husle

U nás doma to bol rok triatlonu, klavíra a huslí, písania a detského huriavku, dobrej úrody fíg a Jaroslava Foglara. Pre Slovensko to bol rok, keď sme opäť museli definovať našu identitu pri utečencoch, referende aj v diskusiách o Rusku, Ukrajine či Amerike. Pre Európu to vyzeralo na rok Angely Merkelovej, ale nakoniec patril skôr Viktorovi Orbánovi. Pre cirkev to bol rok synody a vyjasňovania, akú cirkev chce František. Z môjho pohľadu to bol rok, v ktorom bolo vidieť, ako strašne chýbajú svetu osobnosti, ktoré majú súčasne víziu, rešpekt aj funkciu.

Jaroslav Daniška

Kilometrový rekordér

Posledný rok bol pre mňa jedným z najprelomovejších a najprínosnejších zároveň. Úspešne som ukončila bakalárske štúdium, v lete som začala pracovať pre denník Postoj, kde som vďaka ústretovým kolegom získala množstvo praktických skúseností. Takisto som sa rozhodla vrátiť do ochotníckeho divadelného súboru Hlavina v Radošine, kde sme v réžii Stanislava Štepku nacvičili jeho hru Súpis dravcov. Popri práci som sa rozhodla naďalej pokračovať v štúdiu v Ružomberku, takže v počte nacestovaných kilometrov som v redakcii asi rekordmanom. Bol to náročný rok, ale vďaka pomoci všetkých ľudí naokolo som zvládla veci, v ktoré som predtým ani nedúfala.

Daniela Matejovičová

Rodina i Barcelona

Tento rok bol ťažký a krásny zároveň. Začal som pracovať na plný úväzok v médiu, do ktorého som prispieval ešte ako stredoškolák. Navyše pracujem s ľuďmi, ktorých som vždy považoval za vzory. To je splnený sen. Napriek náročnému štartu projektu mi zostal čas aj na súkromný život. Najväčšiu radosť mi robila rodina a priatelia, no takisto aj futbalisti Barcelony či chuť dobrého piva. Budúci rok si netrúfam odhadnúť, no pápež hovorí, že nás čakajú veľké veci. Len treba dôverovať…

Pavol Rábara

Dotyk s blízkym východom

V tomto roku som mal možnosť dotknúť sa bezprostrednej reality na Blízkom východe. Videl som utečenecké tábory v Iraku a v Sýrii, Jezídov prežíva­júcich na stavbách, mestá duchov bez elektriny a vody, odkiaľ väčšina obyvateľov ušla, a starobylé kresťanské komunity v tros­kách. Človek si zrazu uvedomí, aký rozdiel je medzi tým, keď o dôsledkoch chybných politických rozhodnutí číta v novinách a keď ich vidí na vlastne oči. Doprial by som to všetkým, ktorí rozhodujú.

Jozef Majchrák

Prváčka v rodine

V rodine máme od septembra prváčku. Dcérka Sofia, ktorú nám pred siedmimi rokmi priniesol Mikuláš, začala navštevovať ZŠ svätého Vincenta v Ružomberku. Každý, kto si prešiel školáckym kolotočom svojich detí, vie, aké je to čarovné a zároveň náročné obdobie. Ako si napísala tú osmičku? Hlavičku má väčšiu ako bruško! Zobrala si si desiatu? Dostala si nejakú známku? Ale najkrajšie sú tie odpovede… Ako bolo v škole? Dobre. Čo ste robili? Nič. Sladké detstvo…

Imrich Gazda

Vzrušujúci rok

Začiatkom leta som sa vrátil z môjho takmer ročného pobytu v Taliansku, kde som žil s rodinou uprostred kresťanského spoločenstva a krásnej prírody. Návrat do hektickej Bratislavy bol veľmi ťažký – zrazu nič, ani ľudia, ani témy rozhovorov, ani spôsob života, nesúviseli s naším predošlým životom, akoby sme sa mentálne vrátili nie po roku, ale po desiatich rokoch. Časom sa to však poddalo, novou životnou motiváciou bolo budovanie denníka Postoj, ktorý je na našom mediálnom trhu úplne jedinečný.

Martin Hanus

Neveril by som

Tento rok sa odohrali veci, ktoré náš kontinent poznačia na dlho. Veď kto by si pred dvomi či tromi rokmi pomyslel, že ústrednou témou politiky sa stanú milióny ľudí utekajúcich do Európy. Nečakané veci sa stali aj mne osobne. Pred rokom by som isto neveril, že dnes budem súčasťou redakcie nového denníka, ktorý u nás nemá obdobu, navyše s partiou skvelých ľudí a že sa nájdu stovky podporovateľov, ktorí sa rozhodnú takýto projekt udržať.

Fero Múčka

Som posledná dáma

Stačí vysloviť názvy niektorých štátov a hneď sa nám vynorí množstvo konotácií: Ukrajina, Rusko, Turecko, Sýria, Irak, Afganistan, Nemecko, Islamský štát... Ja sa s týmito vlastnými podstatnými menami počas celého roka stretávam na Postoji. Články, novinári a vlastne celá redakcia sa stali počas tohto roka mojím domovským prostredím. A ja zasa jeho – prvou? Nie, ale poslednou celkom určite – dámou. Lebo nad všetkými textami bdiem ako posledná a moji kolegovia, páni novinári, si za tých niekoľko mesiacov museli zvyknúť na to, že ich výtvory niekto naozaj číta. A to detailne.

Jana Vinterová

Musím sa poponáhľať

Tento rok sa oženil môj mladší brat. Má výbornú manželku, postupne si zariaďujú pekné bývanie a celkom sa im darí. To je pre mňa zďaleka najlepšia a najkrajšia udalosť tohto roka. A keďže rímsky cisár Augustus v rámci rodinnej politiky kedysi ustanovil špeciálnu daň a iné obmedzenia pre slobodných mužov nad 38 rokov (dokonca sa nesmeli zúčastňovať na verejných hrách, dnes napr. na športových podujatiach), starší brat má síce ešte pár rokov k dobru, ale mohol by sa poponáhľať.

Lukáš Obšitník

Foto: redakcia

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo