Pôrodné bolesti nového svetového poriadku

Pôrodné bolesti nového svetového poriadku

Ak hľadáme slovo, ktoré by vyjadrovalo udalosti vo svete v uplynulom roku, tak je ním zmena. Neustála a postupujúca zmena usporiadania sveta.

Amerika, Rusko, Čína, ale ani Irán či Turecko nie sú tým, čím boli pred desiatimi-pätnástimi rokmi. Svet sa dnes nemení tak revolučne ako pred sto rokmi, keď prvá svetová vojna zmietla so sebou niekoľko ríš, politických režimov a celé dynastie. Svet sa dnes nemení ani tak prudko ako v rokoch 1989 – 1991, keď sa v Európe zrútil komunizmus a v Číne sa začala transformácia komunistického režimu s vládou jednej strany na kapitalistický režim s vládou tej istej strany. Zmeny v dnešnom svete sú skôr evolučné, aj keď mocenské posuny sú nemenej zásadné. Uplynulý rok ukázal, že žijeme v dobe neistoty, kroky mnohých svetových aktérov sú nevypočítateľné, iné nepochopiteľne naivné. Jedny aj druhé však majú svoje dôsledky, často masívne a kolosálne. Dnešný svet už nie je bipolárny ako po väčšinu 20. storočia, v politike je menej ideológie, ale to automaticky neznamená, že aj viac realizmu.

Demokracia nie je pre každého

Najväčšou globálnou témou uplynulého roka bola utečenecká kríza. Do Nemecka prišlo milión utečencov, v Turecku, Libanone a inde po svete žijú ďalšie milióny. Milióny ľudí sú na úteku, milióny jednotlivých tragických osudov majú, pochopiteľne, svoje príčiny a budú mať svoje dôsledky. Na Blízkom východe a v Magrebe sa rozpadlo niekoľko štátov, najmä Sýria a Líbya, iné štáty sa zastavili tesne pred pádom do priepasti, napríklad Egypt. Blízky východ a najmä arabsko-moslimský svet má všetky predpoklady na to, aby sa stal pre 21. storočie tým, čím bola Európa pre 20. storočie.

Demokracia, ako sme videli v Iraku aj Egypte, problémy týchto krajín nerieši, ale zväčšuje. Zdieľať

Západné intervencie v tomto regióne, najmä v Iraku a Líbyi, viedli k rozkladu, v týchto štátoch prebudili starých démonov, sektárske násilie a sériu nábožensko-občianskych vojen, kde ťažko rozlíšiť horšieho od zlého. Štáty, v ktorých fungujú aspoň niektoré inštitúcie moderného štátu, napríklad armáda, dokážu často brutálne a za cenu množstva nevinných obetí zastaviť prepad do anarchie a islamského fundamentalizmu. Tie, kde to tak nie je a kde došlo po Arabskej jari k strate legitimity vládnuceho klanu či rodiny, sú na tom podstatne horšie, ako vidieť napríklad v Sýrii. Demokracia, ako sme videli v Iraku aj Egypte, problémy týchto krajín nerieši, ale zväčšuje.

Blízkym východom však neotriasli iba západné intervencie a emancipácia domácej ulice. Hlavný problém moslimského sveta je vnútorný – je ním islam, konkrétne šíitsko-sunitská vojna. Táto vojna ide ponad hranice dnešných štátov a tvorí hranice nové. Západ je v tejto vojne dezorientovaný. Na jednom fronte je spojencom šíitov, na druhom sunitov. Prípadne dokáže zmeniť stranu.

Nečakané premeny

Uplynulý rok túto tézu podčiarkol: Irán, ktorý bol dlho považovaný za najväčšie ohrozenie svetového poriadku, podpísal s USA a Európskou úniou zmluvu o spolupráci. Z nepriateľa číslo jeden sa stal spojenec: s Rusmi spolupracuje v Sýrii, s Američanmi v Iraku.

Premena sa týka aj ďalších krajín. Turecko, ktoré bolo desaťročia ostrovom stability a demokracie v islamskom svete, spojencom Izraela, členom NATO a jedným z kľúčových spojencov Západu na Blízkom východe, sa dnes vnútorne islamizuje a región čoraz viac destabilizuje. Najskôr vlnou vulgárneho antisemitizmu, potom spoluprácou s Islamským štátom a teraz kampaňou proti Kurdom, ktorí sú prenasledovaní a vraždení zo všetkých strán.

Je príznačným paradoxom, že Islamský štát, ktorý je súčasťou problému a stelesnením pozemského zla, neprekáža vo svojom okolí ani svetovému spoločenstvu natoľko, aby bol vojensky porazený a vymazaný z mapy.

Čína nemá súpera

Mení sa aj nám bližší svet. Rusko, ktoré pred 24 rokmi vzniklo rozpadom Sovietskeho zväzu a ktoré následne prešlo podobným ekonomickým úpadkom ako Weimarská republika, ktorá priviedla k moci Adolfa Hitlera, a ktoré by v jeden moment nedokázalo prežiť bez pomoci Medzinárodného menového fondu, je dnes aktérom medzinárodnej politiky. Dnes ho musia omoho bohatšie a lepšie fungujúce štáty brať vážne. Najmä na Ukrajine, Kaukaze a Blízkom východe. Rusi zastavili Američanov pred zničením Asadovho režimu v Sýrii a dnes sú jeho hlavným spojencom v teréne.

V tieni nadpisov a hlavných správ v našich médiách pokračuje vzostup Číny. Už nielen ekonomický, ale aj vojenský Zdieľať

Mení sa aj Amerika, donedávna advokát slobodného sveta. Američania rozhodli dve svetové vojny a počas celej studenej vojny stáli na strane obetí komunizmu. Dnes americké hodnoty svet skôr dráždia a najneskôr od vojny v Iraku už Američania pre svet nie sú tým, čo si o sebe myslia. Strategické omyly Ameriky pritom ohrozujú aj to, kde svet Ameriku potrebuje. Celkom osobitne sa to týka Európy.

V tieni nadpisov a hlavných správ v našich médiách pokračuje vzostup Číny. Už nielen ekonomický, ale aj vojenský. Čínski komunisti si udržali moc a postupne vymenili svoju ideológiu za mix čankajškovského nacionalizmu a štátneho kapitalizmu a v svojej expanzii doteraz nenarazili na súpera.

Zmena mocenskej rovnováhy vo svete je prirodzená vec, v tom sa od Thukydidesa nič nezmenilo. Smutné je len to, akú úroveň má politická trieda v slobodnom svete, ktorá za rozhodnutia nesie zodpovednosť. Na Slovensko to kladie ešte vyššie nároky. 

Foto – TASR/AP

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo