Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
29. december 2015

Pôrodné bolesti nového svetového poriadku

Ak hľadáme slovo, ktoré by vyjadrovalo udalosti vo svete v uplynulom roku, tak je ním zmena. Neustála a postupujúca zmena usporiadania sveta.
Pôrodné bolesti nového svetového poriadku

Amerika, Rusko, Čína, ale ani Irán či Turecko nie sú tým, čím boli pred desiatimi-pätnástimi rokmi. Svet sa dnes nemení tak revolučne ako pred sto rokmi, keď prvá svetová vojna zmietla so sebou niekoľko ríš, politických režimov a celé dynastie. Svet sa dnes nemení ani tak prudko ako v rokoch 1989 – 1991, keď sa v Európe zrútil komunizmus a v Číne sa začala transformácia komunistického režimu s vládou jednej strany na kapitalistický režim s vládou tej istej strany. Zmeny v dnešnom svete sú skôr evolučné, aj keď mocenské posuny sú nemenej zásadné. Uplynulý rok ukázal, že žijeme v dobe neistoty, kroky mnohých svetových aktérov sú nevypočítateľné, iné nepochopiteľne naivné. Jedny aj druhé však majú svoje dôsledky, často masívne a kolosálne. Dnešný svet už nie je bipolárny ako po väčšinu 20. storočia, v politike je menej ideológie, ale to automaticky neznamená, že aj viac realizmu.

Demokracia nie je pre každého

Najväčšou globálnou témou uplynulého roka bola utečenecká kríza. Do Nemecka prišlo milión utečencov, v Turecku, Libanone a inde po svete žijú ďalšie milióny. Milióny ľudí sú na úteku, milióny jednotlivých tragických osudov majú, pochopiteľne, svoje príčiny a budú mať svoje dôsledky. Na Blízkom východe a v Magrebe sa rozpadlo niekoľko štátov, najmä Sýria a Líbya, iné štáty sa zastavili tesne pred pádom do priepasti, napríklad Egypt. Blízky východ a najmä arabsko-moslimský svet má všetky predpoklady na to, aby sa stal pre 21. storočie tým, čím bola Európa pre 20. storočie.

Demokracia, ako sme videli v Iraku aj Egypte, problémy týchto krajín nerieši, ale zväčšuje. Zdieľať

Západné intervencie v tomto regióne, najmä v Iraku a Líbyi, viedli k rozkladu, v týchto štátoch prebudili starých démonov, sektárske násilie a sériu nábožensko-občianskych vojen, kde ťažko rozlíšiť horšieho od zlého. Štáty, v ktorých fungujú aspoň niektoré inštitúcie moderného štátu, napríklad armáda, dokážu často brutálne a za cenu množstva nevinných obetí zastaviť prepad do anarchie a islamského fundamentalizmu. Tie, kde to tak nie je a kde došlo po Arabskej jari k strate legitimity vládnuceho klanu či rodiny, sú na tom podstatne horšie, ako vidieť napríklad v Sýrii. Demokracia, ako sme videli v Iraku aj Egypte, problémy týchto krajín nerieši, ale zväčšuje.

Blízkym východom však neotriasli iba západné intervencie a emancipácia domácej ulice. Hlavný problém moslimského sveta je vnútorný – je ním islam, konkrétne šíitsko-sunitská vojna. Táto vojna ide ponad hranice dnešných štátov a tvorí hranice nové. Západ je v tejto vojne dezorientovaný. Na jednom fronte je spojencom šíitov, na druhom sunitov. Prípadne dokáže zmeniť stranu.

Nečakané premeny

Uplynulý rok túto tézu podčiarkol: Irán, ktorý bol dlho považovaný za najväčšie ohrozenie svetového poriadku, podpísal s USA a Európskou úniou zmluvu o spolupráci. Z nepriateľa číslo jeden sa stal spojenec: s Rusmi spolupracuje v Sýrii, s Američanmi v Iraku.

Premena sa týka aj ďalších krajín. Turecko, ktoré bolo desaťročia ostrovom stability a demokracie v islamskom svete, spojencom Izraela, členom NATO a jedným z kľúčových spojencov Západu na Blízkom východe, sa dnes vnútorne islamizuje a región čoraz viac destabilizuje. Najskôr vlnou vulgárneho antisemitizmu, potom spoluprácou s Islamským štátom a teraz kampaňou proti Kurdom, ktorí sú prenasledovaní a vraždení zo všetkých strán.

Je príznačným paradoxom, že Islamský štát, ktorý je súčasťou problému a stelesnením pozemského zla, neprekáža vo svojom okolí ani svetovému spoločenstvu natoľko, aby bol vojensky porazený a vymazaný z mapy.

Inzercia

Čína nemá súpera

Mení sa aj nám bližší svet. Rusko, ktoré pred 24 rokmi vzniklo rozpadom Sovietskeho zväzu a ktoré následne prešlo podobným ekonomickým úpadkom ako Weimarská republika, ktorá priviedla k moci Adolfa Hitlera, a ktoré by v jeden moment nedokázalo prežiť bez pomoci Medzinárodného menového fondu, je dnes aktérom medzinárodnej politiky. Dnes ho musia omoho bohatšie a lepšie fungujúce štáty brať vážne. Najmä na Ukrajine, Kaukaze a Blízkom východe. Rusi zastavili Američanov pred zničením Asadovho režimu v Sýrii a dnes sú jeho hlavným spojencom v teréne.

V tieni nadpisov a hlavných správ v našich médiách pokračuje vzostup Číny. Už nielen ekonomický, ale aj vojenský Zdieľať

Mení sa aj Amerika, donedávna advokát slobodného sveta. Američania rozhodli dve svetové vojny a počas celej studenej vojny stáli na strane obetí komunizmu. Dnes americké hodnoty svet skôr dráždia a najneskôr od vojny v Iraku už Američania pre svet nie sú tým, čo si o sebe myslia. Strategické omyly Ameriky pritom ohrozujú aj to, kde svet Ameriku potrebuje. Celkom osobitne sa to týka Európy.

V tieni nadpisov a hlavných správ v našich médiách pokračuje vzostup Číny. Už nielen ekonomický, ale aj vojenský. Čínski komunisti si udržali moc a postupne vymenili svoju ideológiu za mix čankajškovského nacionalizmu a štátneho kapitalizmu a v svojej expanzii doteraz nenarazili na súpera.

Zmena mocenskej rovnováhy vo svete je prirodzená vec, v tom sa od Thukydidesa nič nezmenilo. Smutné je len to, akú úroveň má politická trieda v slobodnom svete, ktorá za rozhodnutia nesie zodpovednosť. Na Slovensko to kladie ešte vyššie nároky. 

Foto – TASR/AP

Odporúčame

Ukrajine uteká čas

Ukrajine uteká čas

Je možné, že už čoskoro to nebude Sýria, čo nás bude trápiť. Ukrajina má dvakrát toľko obyvateľov a už dnes skoro dva milióny stratili svoje domovy a sú vyhnancami vo vlastnej zemi.