Spoločnosť 07. december 2021

Japonský útok na Pearl Harbor Pacifická vojna ako ihrisko pre „čo by bolo, keby“

Lukáš Krivošík
Lukáš Krivošík

Popri tom, čo sa pred 80 rokmi stalo, nás dodnes fascinuje aj to, čo sa nikdy nestalo.

Popri tom, čo sa pred 80 rokmi stalo, nás dodnes fascinuje aj to, čo sa nikdy nestalo.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Lukáš Krivošík

Pacifická vojna ako ihrisko pre „čo by bolo, keby“
Pohľad na horiacu americkú bojovú loď USS West Virginia zo 7. decembra 1941. FOTO Wikimedia Commons

Pre Američanov sa začala druhá svetová vojna v nedeľu 7. decembra 1941 krátko pred ôsmou hodinou ráno, keď 353 japonských lietadiel v dvoch vlnách s hodinovým odstupom medzi sebou napadlo námornú základňu Pearl Harbor na Havajských ostrovoch. Potopili štyri bojové lode americkej tichomorskej flotily, ďalšie plavidlá poškodili, zničili 188 lietadiel a zabili 2403 ľudí popri strate len 64 svojich.

Japonci už v tom čase štyri roky viedli brutálnu dobyvačnú vojnu v Číne. Niektorí historici dokonca argumentujú, že za začiatok druhej svetovej vojny by sa nemalo pokladať až prepadnutie Poľska nacistickým Nemeckom v roku 1939, ale skôr rok 1937, keď Japonci napadli Čínu.

V každom prípade, Spojené štáty sa na prelome 30. a 40. rokov pokúšali tlmiť japonskú agresiu diplomatickými prostriedkami a ekonomickými sankciami. Pre Tokio bolo poslednou kvapkou, keď od augusta 1941 USA zastavili svoj export ropy do Japonska, hoci krajina vychádzajúceho slnka z 80 percent závisela od amerických dodávok.

Keďže japonské ostrovy sú chudobné na nerastné suroviny, vedenie krajiny sa rozhodlo privlastniť si surovinovo bohaté oblasti v juhovýchodnej Ázii, ktoré vtedy patrili európskym koloniálnym mocnostiam, zaneprázdneným vojnou v Európe. Japoncov lákal malajský kaučuk, ale najmä indonézska ropa.

Aby však Japonci mohli rozšíriť svoju expanziu v Ázii, cítili najskôr potrebu vyradiť z hry americkú tichomorskú flotilu na Havajských ostrovoch. S náhlymi prepadnutiami už mali skúsenosť. V roku 1904 spustil rusko-japonskú vojnu prekvapujúci námorný útok Japoncov na ruské lode kotviace v Port Arthure. Útok na Pearl Harbor v roku 1941 sa líšil len tým, že ho podnikli lietadlá, štartujúce zo šiestich japonských lietadlových lodí, ktoré sa plavili na severozápad od Havajských ostrovov.

Útok na Pearl Harbor bol pre Američanov šokom. Na druhý deň Kongres vyhlásil Japonsku vojnu. Nemecko a Taliansko reagovali vyhlásením vojny Spojeným štátom 11. decembra 1941. O deň neskôr z iniciatívy predsedu vlády Vojtecha Tuku vyhlásilo vojnu Spojeným štátom a Spojenému kráľovstvu aj Slovensko…

Nagumova voľba

Vyššie uvedené fakty o tom, čo sa stalo, sú dobre známe. No rovnako zaujímavé je to, čo sa 7. decembra 1941 nestalo. A hoci často zaznieva, že špekulovať o dejinách v štýle „čo by bolo, keby“ seriózni historici nesmú, napriek tomu všetci občas radi takto špekulujeme.

Príkladom môže byť článok Bertholda Seewalda v dnešnom denníku Die Welt. Nemecký historik a novinár si v ňom kladie otázku, či by zmenilo výsledok druhej svetovej vojny v Pacifiku, keby japonský admirál Čúiči Nagumo poslal nad Pearl Harbor aj tretiu vlnu lietadiel, ktorá by spečatila skazu na základni.

Prvá a druhá vlna síce zničili alebo poškodili množstvo lodí a lietadiel, lenže sklady pohonných hmôt a opravárenské kapacity základne zostali viac-menej nedotknuté. Podľa Seewalda nechcel Nagumo riskovať, že tretia japonská vlna priláka protiútok Američanov, ktorý by smeroval na jeho lietadlové lode. Tie Japonsko životne potrebovalo pre ďalšie vedenie vojny.

Aj keď útok na Pearl Harbor bol pre Američanov šokom a cez vyše 2400 mŕtvych na svojej strane sa pochopiteľne nemohli len tak povzniesť, materiálne straty sa ukázali ako menej dramatické, než sa spočiatku zdalo. V čase útoku bolo v prístave osem bojových lodí a Japonci každú z nich potopili alebo aspoň poškodili. No aj z tých, ktoré sa pod náporom japonských torpéd a leteckých bômb potopili, väčšinu Američania dokázali zachrániť.

Iste, osud bojovej lode Arizona, na ktorej zahynula skoro polovica obetí celého útoku, je tragický. No napríklad bojová loď West Virginia, ktorej ikonickú fotografiu médiá i knihy často používajú na ilustráciu útoku na Pearl Harbor (vrátane tohto článku), bola neskôr vyzdvihnutá z plytkých vôd prístavu a opravená. Ešte v roku 1944 sa zúčastnila na námornej bitke v zálive Leyte na Filipínach a v roku 1945 jej delá podporovali vylodenie Američanov na Okinawe…

Avšak najväčšiu ranu by Nagumo Američanom uštedril, keby dokázal potopiť ich tri lietadlové lode: Saratogu, Lexington a Enterprise. V čase útoku sa nachádzali mimo prístavu. Práve posledná menovaná lietadlová loď Enterprise sa plavila najbližšie pri Pearl Harbor, jej lietadlá sa zapojili dokonca do boja proti japonským pilotom a neúspešne sa pokúsili o protiútok voči nepriateľským lietadlovým lodiam, no nenašli ich. Práve takéhoto protiútoku sa obával admirál Nagumo, keď svojej flotile nariadil po úspešných dvoch vlnách leteckých útokov, aby sa vrátil domov.

Japonci mali po 7. decembri 1941 pocit úžasného víťazstva. V skutočnosti Američanom neuštedrili rozhodujúcu ranu, len prebudili spiaceho obra. Keby úplne zničili Pearl Harbor a potopili aj tri americké lietadlové lode, možno by mali dosť času, aby sa na svojich nových územiach v juhovýchodnej Ázii a v západnom Pacifiku poriadne zahniezdili.

Američanom by dlhšie trvalo, kým by sa zmohli na ofenzívnu akciu. No takto bolo len otázkou času, kým sa naplno prejaví prevaha Spojených štátov v ľudských a materiálnych zdrojoch. V roku 1945 malo celé americké námorníctvo štyrikrát toľko lietadlových lodí ako v roku 1941. Ani strata trojice lietadlových lodí tichomorskej flotily pri útoku na Pearl Harbor by teda nemusela znamenať porážku Spojených štátov.

Hoci zo svojho pohľadu sa len pokúšali zaistiť si prístup k životne dôležitým surovinám, zárodky japonskej porážky v roku 1945 boli zasiate už neúplnosťou ich víťazstva 7. decembra 1941. Niektorí protivníci sú totiž takí silní, že je lepšie vyhnúť sa vojne s nimi.

Zbrane z 21. storočia v druhej svetovej vojne

Pacifické bojisko druhej svetovej vojny je nielen ihriskom pre špekulácie historikov v otázke dosahov rôznych rozhodnutí vtedajších aktérov. Je tiež testovacou plochou pre ešte kurióznejšie úvahy, ktoré okrídľujú fantáziu.

Binkov’s Battleground je populárny kanál na YouTube, ktorý sa pokúša simulovať vojny medzi štátmi podľa známych informácií o stave ich armád. Nájdete tu napríklad video o tom, ako by v súčasnosti prebiehala a dopadla hypotetická vojna medzi Českom a Slovenskom, či podobne hypotetická vojna medzi Rumunskom a Maďarskom.

Niektoré scenáre spájajú historické udalosti so súčasnosťou. Napríklad video o tom, či by súčasná poľská armáda dokázala odraziť nemecký útok z roku 1939.

Približne pred mesiacom kanál Binkov’s Battleground zverejnil video, kde sa zaoberá pozoruhodným scenárom: Predstavte si, že by sme mohli poslať v čase späť do roku 1941 jedinú súčasnú stíhačku typu F-15. Mohla by odraziť japonský útok na Pearl Harbor?

Výsledok? Ak by stíhačka bola vyzbrojená protilietadlovými raketami, mohla by vo vzduchu ľahko a v priebehu pár minút zostreliť 8 až 15 japonských lietadiel z druhej svetovej vojny. Ďalších 5 až 7 by mohla moderná stíhačka zostreliť palubným guľometom.

Potom by jej došla munícia. To by však nedokázalo odraziť celý útok, keďže len v prvej vlne útočilo na Pearl Harbor 183 lietadiel. Je možné, že väčšina japonských pilotov by si ani nevšimla, že na nich niekto útočí.

Osamelá stíhačka zo súčasnosti by podstatne lepšie výsledky dokázala docieliť, keby sa zamerala na šesť japonských lietadlových lodí. Ak by bola vyzbrojená laserovo navádzanými bombami GBU-24, dokázala by vážne poškodiť letové paluby alebo rovno potopiť väčšinu, pri troche šťastia dokonca všetky japonské lietadlové lode. Vojna v Pacifiku by bola vyhraná skôr, ako by sa poriadne začala.

Pre stránku Binkov’s Battleground nejde o prvý podobný scenár. Už pred dvomi rokmi simulovali autori kanála podobne, či by jediná americká lietadlová loď zo súčasnosti so 70 lietadlami na palube a tromi sprievodnými torpédoborcami dokázala poraziť celé japonské vojnové námorníctvo, keby bola poslaná späť v čase do roku 1942.

V skratke, takáto eskadra zo súčasnosti by naozaj mohla privodiť japonskému námorníctvu zničujúce straty. No Binkov’s Battleground upozorňuje aj na rôzne problémy, ktoré by lode a lietadlá zo súčasnosti mohli mať s palivom, náhradnými dielcami, navigáciou a, samozrejme, dopĺňaním munície v roku 1942.

Druhá svetová vojna ako sci-fi

Zápletka posledného scenára z youtubového kanála Binkov’s Battleground nepochybne mnohým čitateľom pripomenula film Tajomná žiara nad Pacifikom z roku 1980. V ňom sa USS Nimitz, reálna lietadlová loď zo súčasnosti, dostane do neobvyklej búrky, ktorá ju prenesie v čase do 6. decembra 1941.

Kapitán, ktorého hrá Kirk Douglas, sa musí rozhodnúť, či zasiahnuť do dejín a využiť palebnú silu svojej lode na zmarenie japonského útoku na Pearl Harbor. Napokon si povie, že ako príslušník amerického vojnového námorníctva má povinnosť brániť svoju krajinu v ktoromkoľvek čase. Vyšle svoje lietadlá do vzduchu, aby zaútočili na prichádzajúcu japonskú flotilu skôr, než tá uskutoční svoj vlastný útok. V tom sa však opäť objaví tajomná búrka, kapitán lietadlá v poslednej chvíli odvolá a lietadlová loď sa šťastne vráti do svojej vlastnej doby…

Film Tajomná žiara nad Pacifikomna stránke Česko-Slovenskej filmovej databázy veľmi slušné 74-percentné hodnotenie divákov. Podpisujú sa pod to nielen herecké výkony (Douglasovi sekunduje Martin Sheen), ale aj majestátna hudba a veľkorysé zábery na lietadlá či na palubné operácie na lietadlovej lodi, pri ktorých nejedno (zvlášť mužské) srdce zaplesá.

Autor tohto článku videl snímku Tajomná žiara nad Pacifikom veľakrát, no vždy sa mu pri jeho pozeraní núkala ešte zaujímavejšia zápletka. Súčasné Spojené štáty americké sú v zásade pokračovaním Spojených štátov z roku 1941. Kirkovi Douglasovi teda mohlo padnúť pomerne ľahko rozhodovanie, či zasiahne do dejín na strane svojej vlasti alebo nie.

No možno zaujímavejšou zápletkou pre film, seriál alebo knihu by bolo poslať v čase do obdobia druhej svetovej vojny nemeckú, prípadne japonskú vojnovú loď zo súčasnosti. Ako by sa rozhodoval jej veliteľ, či zasiahne do dejín?

Keby ste boli nemecký alebo japonský kapitán zo súčasnosti – dôstojník armády demokratického štátu – a ocitli by ste sa v roku 1941, pomohli by ste svojej vlasti, aj keď viete, že viedla nespravodlivú vojnu na pokyn totalitnej vlády?! Alebo by ste pomohli Spojencom?

Zipang

Asi neprekvapí, že dielo s takouto zápletkou skutočne existuje. Ide o japonský komiks Zipang, podľa ktorého vznikol rovnomenný animovaný seriál z roku 2004.

V centre deja je súčasný japonský torpédoborec Mirai, ktorý pláva Tichým oceánom na cvičenie s americkým námorníctvom. Aj toto plavidlo sa dostane do zvláštnej búrky, ktorá ho prenesie v čase do roku 1942, teda už do obdobia po útoku na Pearl Harbor, keď vojna v Pacifiku beží naplno.

Hoci ide o animovaný seriál, dej je komplexnejší ako pri filme Tajomná žiara nad Pacifikom. Neviaže sa na jedinú bitku. Japonci zo súčasnosti na torpédoborci Mirai chcú spočiatku hrať úlohu akéhosi mierotvorcu. V tomto duchu zasiahnu do bitky o Guadalcanal, kde sa pokúšajú americké a japonské sily držať od seba.

Postupne príchod torpédoborca z 21. storočia rozohrá veľa dejových liniek. Američania z roku 1942 majú z novej lode hrôzu a snažia sa ju potopiť. Doboví Japonci by sa zase najradšej zmocnili jej tajomstiev a zapriahli ju do vlastného vojnového úsilia. Posádka torpédoborca Mirai sa pokúša zachovávať neutralitu, aj keď jej to veľmi nejde.

Úvodná zvučka japonského animovaného seriálu Zipang.

Zaujímavou postavičkou je veľmi inteligentný a schopný japonský spravodajský dôstojník Kusaka, ktorého posádka lode Mirai zachráni zo zostreleného lietadla. Vyzbrojený znalosťami o dejinách 20. storočia, ktoré si osvojí na palube moderného torpédoborca, sa pokúsi rozbehnúť svoj vlastný projekt Japonska, ktoré sa má opierať o vtedy ešte neobjavené náleziská ropy v Mandžusku. Jeho úmysly sa snaží zase zmariť Kadomatsu, prvý dôstojník na lodi Mirai…

Seriál Zipang má na stránke ČSFD až 85-percentné hodnotenie. Jednou jeho silnou stránkou je realistické zobrazenie zbraní a palubných operácií – tak tých z druhej svetovej vojny, ako aj zo súčasnosti. Autori konzultovali obsah s človekom z vojnového námorníctva.

Druhou silnou stránkou je, ako seriál vykresľuje oddanosť posádky lode Mirai humanistickým hodnotám. Súčasné japonské námorníctvo sa oficiálne volá „Japonské sily námornej sebaobrany“. V krajine vychádzajúceho slnka sú aj vojaci dnes tak trochu pacifisti. A skutočne, posádka torpédoborca Mirai siaha k svojim pokročilým zbraniam, len keď nevyhnutne musí.

Nikdy neuskutočnené vojnové plány

Vyššie spomenutý Binkov’s Battleground nie je jediný youtubový kanál, ktorý si v deň 80. výročia útoku na Pearl Harbor zaslúži pozornosť. Iným takým je Megaprojects, ktorý väčšinou predstavuje rôzne veľkolepé inžinierske projekty, no v poslednom čase rieši aj „megaprojekty“ abstraktnejšieho charakteru.

Len pred pár dňami si youtubový kanál Megaprojects vzal na mušku reálne spojenecké plány z konca druhej svetovej vojny, ktoré sa týkali invázie na japonské ostrovy. Video nižšie predstavuje nielen invázne plány Američanov, ale aj Sovietov a tiež japonské obranné plány.

Reálne nikdy neuskutočnené vojenské plány sú ako sci-fi z oblasti alternatívnych dejín. Akurát ich nenapísali spisovatelia, ale armádni plánovači.

Okrem samovražedných pilotov Japonci pripravovali v prípade invázie na svoje domovské ostrovy samovražedné pilotované člny plné výbušnín či samovražedné živé míny. Spojenci zase zvažovali použitie chemických zbraní na zlomenie japonského odporu.

Americké odhady, založené na odpore pri vylodení na Okinawe, rátali s 1 až 4 miliónmi spojeneckých strát. Odhady strát na strane Japoncov sa pohybovali medzi 5 až 10 miliónmi! Napokon však k invázii nedošlo vďaka bezpodmienečnej kapitulácii Japonska po použití atómových bômb…

Video z kanála Megaprojects spomína v závere aj jedno fiktívne literárne dielo. V roku 1983 vyšiel román Alfreda Coppela, ktorý cez druhú svetovú vojnu slúžil ako vojenský pilot, s názvom Horiaca hora. Je založený na premise, že test prvej atómovej bomby v Novom Mexiku v júli 1945 sa nevydaril a na jar 1946 sú spojenci nútení vylodiť sa na hlavnom japonskom ostrove Honšú.

Podobnú zápletku má aj román Davida Westheimera Smrť je ľahšia ako pierko. Román 1945 Roberta Conroya zase vychádza z premisy, že Spojené štáty atómové bomby na Japonsko síce zhodili, no fanatickí militaristi zabránili cisárovi Hirohitovi kapitulovať a tým vyprovokovali ničivú spojeneckú inváziu na japonské ostrovy…

Aj 80 rokov po útoku na Pearl Harbor tak druhá svetová vojna v Pacifiku fascinuje vojenských historikov, nadšencov, youtuberov, ba dokonca autorov špekulatívnej fikcie. Nič sa na tom nezmení ani v budúcnosti.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0