Trestný zákon
Príklad dezinformácie, ktorý asi Kolíkovú nepoteší
Správa o smrti apoštolského nuncia pri EÚ ukazuje, aká prízemná je „diskusia“. A aký dvojsečný by mohol byť Kolíkovej Trestný zákon.

TASR
Svetové aj domáce médiá cez víkend uverejnili správu o úmrtí vatikánskeho nuncia Giordana, ktorú okamžite zdieľali tisíce ľudí. Vrátane proticirkevných trollov. Rámcovali ju takto: nuncius sa vraj nakazil v Šaštíne počas návštevy pápeža na Slovensku. Neskôr podľahol kovidu a nebol vraj plne očkovaný.
Smutnú správu o nebohom nunciovi si vychutnali hlavne tí, ktorí radi vinia cirkev z nezodpovednosti a zo šírenia koronavírusu na náboženských zhromaždeniach. Zviezli sa aj tí, ktorí hlásali, že nebol plne očkovaný.
Sociálne siete zaplavili rozhorčené statusy a diskusie s protináboženským obsahom.
Po víkende sa ukázalo, že na tejto bohato šírenej správe nebolo pravdivé takmer nič – iba to, že nuncius Giordano skonal v nemocnici.
Hlavne: nuncius sa nenakazil na Slovensku počas návštevy pápeža, lebo tu v tom čase vôbec nebol. Nezomrel na kovid, ale na zdravotné komplikácie, ktoré boli spojené s kovidom. Pokiaľ ide o vakcínu, bol zaočkovaný, no nie je známe, kedy a s koľkými „booster dávkami“. Podľa nepotvrdených informácií médií údajne „nemal ukončený očkovací cyklus“.
Správa, o ktorú sa postarali talianske médiá, neukazuje len povrchnosť diskusií o pandémii.
Ukazuje aj to, aký absurdný je návrh ministerky spravodlivosti Kolíkovej, ktorá chce novelou Trestného zákona udrieť na dezinformátorov. A na tých, ktorí hoci len z nedbanlivosti zdieľajú neoverené informácie.
Kolíkovej Trestný zákon má byť (ak prejde) bičom na konšpirátorov a dezolátov.
Nakoniec však môže kosiť aj tých z druhej strany.
Kolíková totiž nenavrhuje stíhať úmyselné šírenie nepravdivých informácií (kto to takto interpretuje, šíri dezinformáciu). V novom paragrafe sa dočítate, že stíhať sa majú tí, ktorí nepravdivou informáciou môžu „vyvolať nebezpečenstvo vážneho znepokojenia časti obyvateľstva… alebo ovplyvniť obyvateľstvo pri jeho rozhodovaní o závažných otázkach…“. Platí to aj o šírení nepravdivej informácie cez elektronickú komunikačnú službu. Trest má byť od jedného až do desať rokov vo väzení.
Inými slovami, stíhaní by podľa Kolíkovej mali byť aj tí, ktorí nepravdivú informáciu iba zdieľali.
Ďalej: zdieľaniu dezinformácie v rámci nedorozumenia je venovaný samostatný paragraf o „rozširovaní nepravdivej informácie z nedbanlivosti“. Trestná sadzba je jeden rok za mrežami. Podľa návrhu ministerstva je jedno, či mala alebo nemala dezinformácia vážne spoločenské následky. Posudzovať sa má to, či je „spôsobilá“ viesť k takýmto následkom.
Po tomto si už možno nepoložíte otázku, koho sa týka nový Trestný zákon, ale skôr, koho sa netýka. Nepravdivú informáciu, ktorá by mohla znepokojiť časť ľudí, môže zdieľať – ako sme videli cez víkend – takmer ktokoľvek. Aj ten, kto sa považuje za opak dezolátov a konšpirátorov.
Všetko závisí len od prokuratúry: na ktorú skupinu sa zameria.
Zrejme to veľmi nepreženieme, ak napíšeme, že po Kolíkovej novele by mohol byť stíhateľný takmer každý, kto používa sociálne siete a aktívne sa zapája do diskusií.
Inými slovami, novela Trestného zákona je taká absurdná, že by mohla dostať za mreže aj horlivých aktivistov, ktorí ju napísali alebo obhajovali.
Samozrejme, platilo by to len teoreticky. Aktivisti vrátene tých, čo robia štvavé kampane a šíria nezmysly, sú dnes predsa na strane žalobcov. Ako online inkvizícia v službách novej progresívnej viery.