Vojna, čo trvá už tritisíc rokov

Vojna, čo trvá už tritisíc rokov

Bitka pri Poitiers, r. 732 (Charles de Steuben, 1837; wikipedia.org)

Všimnime si niektoré najdôležitejšie udalosti najdlhšej vojny na svete – konfliktu medzi Blízkym východom a Európou.

Súčasný boj proti ISIS a „radikálnemu islamskému terorizmu“ (prezident Obama mi, dúfam, tieto slová odpustí) je len najnovšou etapou už vyše 3 000 rokov trvajúcej vojny, ktorá prebieha pozdĺž najväčšej geopolitickej konfliktnej línie sveta, hranice medzi západnou Áziou a Európou. Je to najdlhšia vojna na svete, a preto si v rámci nej všimnime niektoré najdôležitejšie udalosti.

1. Prvý záznam o tomto konflikte nachádzame v Homérovej Iliade. Je to trójska vojna. Grécka koalícia zaútočila na Tróju, dôležité obchodné mesto na ázijskej strane Egejského mora.

Začiatkom 5. storočia pred Kristom vtrhol do Grécka s obrovskou armádou a početným loďstvom veľký perzský kráľ Xerxes. Okrem Termopýl nenarazil na veľký odpor a ľahko obsadil Atény. Zdieľať

2. Začiatkom 5. storočia pred Kristom vtrhol do Grécka s obrovskou armádou a početným loďstvom veľký perzský kráľ Xerxes. Pri svojom vpáde do Grécka nenarazil na veľký odpor, pravda, okrem Termopýl („Pútnik, zvestuj Lakedaimonským, že my tu mŕtvi ležíme, ako zákony kázali nám“), a ľahko obsadil Atény. Neskôr bol však porazený v námornej bitke pri Salamíne (480 pred Kr.) a o rok nato prehral na súši v Platajach.

3. V 30. rokoch 4. storočia pred Kristom viedol Alexander armádu Grékov a Macedónčanov do Ázie a geniálnou vojenskou výpravou si podmanil obrovskú Perzskú ríšu. Alexander sa pomstil za vypálenie aténskej Akropoly Peržanmi v roku 480, keď opitý vypálil perzské hlavné mesto Persepolis. (Alexander bol známy svojou cudnosťou, nie triezvosťou.)

4. Od polovice 3. do polovice 2. storočia pred Kristom viedol Rím dve veľké vojny plus jednu menšiu proti Kartágu. Po tejto tretej vojne bolo Kartágo (mesto napriek svojej západnej polohe ázijské, lebo bolo kolóniou Týru) porazené a zrovnané so zemou.

5. V 2. storočí pred Kristom striasli Židia (vtedy to ešte neboli Európania, ale Ázijci) pod velením rodiny Makabejcov jarmo helenistického sýrskeho kráľa. Do polovice 1. storočia pred Kristom však Rím znovu nastolil v Palestíne panstvo Západu. Okolo roku 70 po Kristovi povstali Židia proti Rimanom, boli však načisto rozdrvení. Rovnaký výsledok prinieslo aj ďalšie povstanie v 2. storočí.

6. S väčšími či menšími prestávkami vládol po celé stáročia vojnový stav medzi Rímom a po sebe idúcimi ázijskými ríšami Partiou a Perziou. V jednej z bitiek (1. storočie pred Kristom) zahynul člen prvého triumvirátu Marcus Crassus, v inej (4. storočie po Kristovi) cisár Julián („Odpadlík“).

7. Od 30. rokov 7. storočia sa z púští Arábie vynárali bojovníci nového islamského náboženstva, ktorí dobyli väčšinu ázijských a všetky africké časti Rímskej ríše. Arabi obsadili takmer celé Španielsko a ich postup na západ sa zastavil až v roku 732, keď ich Karol Martel (starý otec Karola Veľkého) porazil pri francúzskom meste Tours.

Arabi v 8. storočí obsadili takmer celé Španielsko a ich postup na západ sa zastavil až v roku 732, keď ich Karol Martel (starý otec Karola Veľkého) porazil pri francúzskom meste Tours. Zdieľať

8. Arabské výboje v Španielsku prežilo niekoľko kresťanských enkláv a čoskoro sa začala Reconquista, ktorá sa však zavŕšila až v roku 1492, keď Ferdinand a Izabela dobyli posledné moslimské kráľovstvo v Španielsku – Granadu –, pričom všetkých moslimov (ako aj Židov) vyhnali.

9. Zatiaľ čo kresťania v Španielsku dobýjali späť svoj polostrov, kresťania vo zvyšku Západnej Európy pochodovali a plavili sa do Palestíny. Koncom 11. storočia sa začali križiacke výpravy, ktoré pokračovali ďalších takmer 200 rokov. Po počiatočnom úspechu sa Západu nepodarilo znovu získať kontrolu nad západnou Áziou, stratenou v 7. storočí s príchodom Arabov.

Rozsah kalifátu: červená – za vlády proroka Mohameda (612 – 632), oranžová – za vlády volených kalifov (632 – 661), žltá – za vlády Umajjovcov (661 – 750)

10. Medzitým padla v roku 1453 Rímska (či Byzantská) ríša potom, čo moslimskí osmanskí Turci vyše sto rokov postupne ohlodávali zvyšky tejto kedysi rozsiahlej ríše, až napokon obsadili jej poslednú pevnosť, Konštatínopol.

11. Turkom to však nestačilo, a tak vtrhli do srdca Európy, do Podunajska, kde zvíťazili v bitke pri Moháči (1526). Získali tak kontrolu nad väčšou časťou Uhorska a odrazový mostík pre sériu neúspešných pokusov dobyť Viedeň, z ktorých posledný bol v roku 1683. Medzitým kresťanský Západ zvíťazil vo veľkej námornej bitke pri Lepante (1571).

12. Karta sa obrátila, keď sa Západ modernizoval, kým Osmanská ríša sa stále viac a viac stávala „chorým mužom Európy“. Európske provincie Tureckej ríše si jedna po druhej získavali svoju nezávislosť, počnúc Gréckom na začiatku 19. storočia. Do konca 1. svetovej vojny sa moslimsko-ázijské predmostie v Európe zredukovalo na Istanbul spolu s jeho predmestiami, plus Albánsko.

13. Počas postupného rozkladu Osmanskej ríše, ktorý vyústil do jej rozpadu, vstúpili do novovzniknutého vákua európske národy, najmä Británia a Francúzsko, a získali pod svoju kontrolu (či už ako kolónie alebo pod nejakou inou zámienkou) severoafrické a blízkovýchodné krajiny, ktoré boli prv súčasťou Tureckej ríše.

14. Na konci 19. storočia sa začalo sionistické hnutie. Židia (ktorí boli vtedy už Európanmi) migrovali do Palestíny a ich osady legitimizovala Balfourova deklarácia (1917). Tieto osady nakoniec viedli k vzniku štátu Izrael (1948) a k celému radu vojen so susednými arabskými štátmi.

Arabi nevnímali (a nevnímajú) Izrael tak ako Židia, ako obnovenie starobylej vlasti. Vnímajú ho ako inváziu Západu na svoje územie. Zdieľať

15. Po druhej svetovej vojne vystúpil arabský nacionalizmus. Tento voľne organizovaný jav držala pohromade len všeobecná nenávisť voči Izraelu. Arabi nevnímali (a nevnímajú) Izrael tak ako Židia, ako obnovenie starobylej vlasti. Vnímajú ho ako inváziu Západu na svoje územie.

16. Tak sa dostávame k nedávnym fázam tohto starobylého konfliktu – k dvom vojnám v Zálive, útokom z 11. septembra, k bombovým útokom v londýnskom metre a na madridskej železničnej stanici, vzostupu ISIS plus Paríž a San Bernardino a k mnohým ďalším teroristickým činom.

Ak môžeme veriť Homérovi, celý tento tragický príbeh sa začal vtedy, keď jednému dôležitému európskemu vladárovi ušla jeho prekrásna žena s pohľadným a očarujúcim mladým mužom z Ázie: neprípustný milostný pomer, ktorý viedol k dlhým stáročiam ešte neprípustnejšej nenávisti.

David Carlin
Autor je profesor sociológie a filozofie na Community College v Rhode Island a autor knihy The Decline and Fall of the Catholic Church in America (Rozklad a pád Katolíckej cirkvi v Amerike).

Pôvodný text: The Longest War, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (CC BY 2.0).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo