Povinné zverejňovanie príloh a dodatkov k zmluvám, zverejňovanie štúdií analytických materiálov vyhotovených za verejné zdroje, či rozšírenie povinností vyplývajúcich zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám aj na štátne firmy, navrhuje ministerstvo spravodlivosti v novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Legislatíva je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

„Tematicky návrh zákona rieši na jednej strane požiadavky, ktoré nám vyplývajú z programového vyhlásenia vlády, a v druhej časti sa venuje transpozícii európskej smernice,“ uviedla ministerka spravodlivosti Mária Kolíková na pondelkovej tlačovej konferencii. Predložená legislatíva je podľa nej ďalším krokom k zvýšeniu transparentnosti verejnej správy.

Novinkou v zákone má byť napríklad vypustenie výnimky zo zverejňovania zmlúv Národnou diaľničnou spoločnosťou. Zverejňovať by sa mali aj informácie o osobách, ktoré sa uchádzajú o verejnú funkciu, aj o úspešných kandidátoch.

V rámci aplikovania smernice Európskej únie o opakovanom použití informácií verejného sektora rezort navrhuje tiež rozšírenie personálnej pôsobnosti na tzv. verejné podniky a rozšírenie vecnej pôsobnosti na „osobitné“ kategórie informácií, napríklad na informácie s vysokou hodnotou či výskumné údaje ako špecifickú kategóriu informácií vznikajúcich v rámci vedeckého výskumu financovaného z verejných zdrojov. Rozšíriť by sa mal aj zákaz tzv. výhradných dohôd. Informácie na účely opakovaného použitia by sa mali sprístupňovať bezplatne.

„Uvedomujem si, že by sa dalo ísť ešte ďalej,“ poznamenala k novele ministerka. Návrhy, ktoré vzídu z pripomienkového konania a ďalšie záväzky programového vyhlásenia vlády majú byť doplnené v samostatnom legislatívnom procese, a to aj vzhľadom na potrebu rýchlej aplikácie smernice.

Novela nerieši zásadné problémy, tvrdí Via Iuris

Novela infozákona nerieši zásadné problémy v prístupe k informáciám. Súčasný infozákon si vyžaduje oveľa rozsiahlejšiu zmenu, uviedla na sociálnej sieti nezisková organizácia Via Iuris.

„Cieľom novely je včleniť európsku smernicu o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora do nášho právneho systému. Okrem toho navrhuje niekoľko úprav, ktoré vítame, avšak nepovažujeme za dostatočné,“ skonštatovala Via Iuris.

Súčasný infozákon si podľa organizácie vyžaduje oveľa rozsiahlejšiu zmenu, ktorá by odstránila skutočné problémy prístupu ľudí k informáciám. „Od roku 2017 má ministerstvo spravodlivosti dokonca k dispozícii rozsiahly materiál, ktorý po niekoľkých rokoch vypracovala pracovná skupina. Ministerstvo však tieto návrhy odignorovalo a namiesto komplexnej zmeny uprednostnilo čiastkové úpravy,“ dodala Via Iuris.

Povinné zverejňovanie príloh a dodatkov k zmluvám, zverejňovanie štúdií analytických materiálov vyhotovených za verejné zdroje či rozšírenie povinností vyplývajúcich zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám aj na štátne firmy navrhuje Ministerstvo spravodlivosti SR v novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Legislatíva je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Opatrné posilnenie práva na informácie

Infozákon umožňuje posilniť právo na informácie len opatrne. Novela napriek viacerým pozitívnym zmenám zaostáva za očakávaniami, uviedla organizácia Transparency International Slovensko.

„Ak sa zmeny podarí presadiť, možnosti verejnej kontroly sa čiastočne zvýšia. Infozákon, ktorý je plný dier a jeho porušovanie je len veľmi ťažko vymožiteľné, dlhodobo potrebuje veľkú novelizáciu,“ pripomenula Transparency International Slovensko.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková priznala, že aktuálna novela je útla zámerne, aby mala väčšiu šancu na rýchle schválenie. Veľkú novelu chce pripraviť neskôr.

„Jej príprava bude s rastúcimi rozpormi v koalícii a blížiacimi sa voľbami stále ťažšia. Ľudia z Transparency aj ďalších protikorupčných mimovládnych organizácií diskutujú o potrebných zmenách infozákona s predstaviteľmi rôznych vlád už roky. Nevzdávame to ani napriek aktuálnemu čiastočnému sklamaniu,“ skonštatovala Transparency International Slovensko.